Aforizmy v knižnej podobe

V týchto dňoch vyšlo knižne celoživotné dielo nášho známeho humoristu Milana Kupeckého. Kniha má názov Aforizmy / Čo vŕta Milanovi Kupeckému v hlave.
Prinášame krátku ukážku z úvodu publikácie.

(Totalitný) životopis autora

Už od útleho veku som inklinoval k socialistickému internacionalizmu a svetovému proletariátu. Podobne ako väčšina slovenských velikánov, najmä spisovateľov, pochádzam z chudobnej rodiny a trel som biedu. Ako chlapec som chodil bosý, a tak miesto topánok ma utláčali fabrikanti, ktorí, ako sa to recituje aj v istej revolučnej básni – „nám otŕčali bruchá!“

Hoci červená farba ma príliš nefascinovala, nedokázal som ani v krízových rokoch zatajiť svoj pôvod a najmä počas klamstva som sa vždy červenal. Dokonca aj nos mám červený, lenže nie od politického presvedčenia, ale od chľastu. V predpubertálnom veku, pri rozhodovaní, či ísť na malú alebo veľkú stranu, som sa rozhodol vstúpiť do tej veľkej, čo mi neskôr moji neprajníci vyčítali provokujúcimi poznámkami, že som mal vstúpiť radšej do niečoho iného. Lenže ja viem svoje.

Strana, ku ktorej som inklinoval, združovala nás chudobných proletárov a bola naším predvojom. Usilovala sa o beztriednu spoločnosť a priznám sa, nám, čo sme boli pri lopate, sa do učenia veľmi nechcelo. Občas sme si mohli podriemať na nejakej schôdzi a dopriať si aj kus obloženého chlebíčka alebo v lepšom prípade vysmážaný rezeň. Prozaický bol môj vzťah aj k priateľovi najvernejšiemu – Sovietskemu zväzu. Zvlášť mi imponovala Anna Proletárka a Syn pluku. Istý čas som pátral aj po stopách neznámeho vojaka. A hoci plešatí ľudia mi neboli nikdy príliš sympatickí, priam som sa zamiloval do Vladimíra Iľjiča. Vybozkávať sa do sýtosti mi umožňoval častý príchod družobných delegácií k nám, najmä potom, čo som sa vyšplhal na stranícku funkciu.

Saratov bol po Dunajskej Strede druhou zahraničnou oblasťou, ktorú som kedy v živote navštívil. Možno aj preto ma moji stranícki kolegovia z VUML volali svetobežníkom. Mal som tiež príležitosť navštíviť Leninovo mauzóleum, škoda len, že sa mi nenaskytla príležitosť vystreliť si z Auróry, z ktorej si dnes strieľa kde-kto. Keďže som takmer celý svoj život presedel na schôdzach, zanechalo to stopy na mojom zdraví, ako profesionálna choroba z povolania.

Napríklad od častého hlasovania som mal pravú ruku silnejšiu a od sedenia som získal zlatú žilu. Je to jediný môj poklad, ktorý, žiaľ na rozdiel od tvrdej meny, som nemohol uložiť do Švajčiarskej banky. Od neustáleho poklonkovania mám zdeformovanú chrbticu a občasné poruchy racionálneho myslenia. Najviac ma na príslušnosti k rodnej strane fascinovala fixná idea o šťastnej budúcnosti, s ktorou som kráčal vedno dovtedy, pokiaľ ma neopustila. V živote som priam nenávidel protekciu, úplatkárstvo a triedneho nepriateľa. Kým s protekciou a úplatkárstvom som sa stretával takmer na každom kroku, triedneho nepriateľa, podobne ako lietajúci tanier či Yetiho, som nikdy v živote nevidel.

Veľmi som sa rozhneval aj vtedy, keď mi rodná strana pridelila protekčne garsónku, na ktorú som netrpezlivo, v intenciách straníckej disciplíny, čakal dve päťročnice, kým predtým som býval u starej mamy vo Svrčinovciach a priživoval sa z jej starobného dôchodku. Bol to tiež jeden z príkladov správnosti našej sociálnej politiky. Spoločnosť, ktorú som pomáhal budovať, mi za to umožnila čerpať nenávratnú pôžičku a splácať televízor z multiservisu.

Socialistickou vymoženosťou bolo aj pravidelné poisťovanie sa proti požiarom, lacnejšie stravovanie v závodnej jedálni, rekreácie cestou „eróhá“ a ďalšie, ako napríklad možnosť najesť sa dosýta vlašského šalátu v podnikovom bufete. Za to všetko sa odo mňa vyžadovalo, okrem straníckej disciplíny, iba platenie členských príspevkov, čo bolo vždy dôležitejšie ako napríklad platenie nájomného. Najviac ma trápi, že zahnívajúci kapitalizmus už nedobehneme. Ani vtedy, ak by sa rozhodol ísť nám oproti.

Curriculum vitae

Publicista a predovšetkým humorista Milan Kupecký objavil v sebe humor až po skončení základnej vojenskej služby. Nezainteresovane, keď začul v rozhlasovej zábavnej relácii otázku Čo je to cirkus? – na ktorú bolo treba vymyslieť vtipnú odpoveď. A keďže bol aktívnym futbalistom v rodných Šuranoch, pohotovo zareagoval: „Keď idú hrať šurianski futbalisti von, tak to je ale cirkus!“ Alebo v čase, keď zorali šurianske futbalové ihrisko ako podklad na vysadenie trávy, takto to okomentoval: „Konečne sa splnil šurianskym fanúšikom sen. Zorali ihrisko...“

A potom to už išlo ako po masle. Popri humore bol najskôr aktívnym dopisovateľom a tiež prispievateľom do zábavných relácií a okrem uvedených aktivít posielal do redakcií aj drobné literárne útvary – myšlienky, zvané aforizmy, ale i poviedky a humoresky, a to na rôzne témy, vrátane športovej, a to nielen do printových, ale i elektronických médií. Vďaka tejto dopisovateľskej aktivite pracoval niekoľko rokov v rôznych redakciách. Najskôr ako športový redaktor v novozámockých okresných novinách, potom ako dlhoročný vysunutý redaktor krajského denníka Hlas ľudu a neskôr v Roľníckych novinách.

Po tzv. „Nežnej“ mu ponúkli prácu v Novom Roháči, kde bol krátky čas šéfredaktorom. A keďže časopis, respektíve tento titul, skrachoval, ako známy humorista, verný „roháčovec“, pokúsil sa ho zachrániť, hoci márne, vo vydavateľstve Komárňanské tlačiarne. Po jeho opätovnom zániku sa ako fanatik pokúsil opäť o nemožné – vydávať časopis pod názvom Extra Roháč na vlastné náklady, spolu s niekoľkými poprednými slovenskými píšucimi i kresliacimi humoristami, tiež fanatikmi. Avšak opäť márne. Tento dlhoročný profesionálny celoslovenský satiricko-humoristický časopis, do ktorého dlhé roky sám prispieval, následne definitívne zanikol.

V aktívnom autorovi Milanovi Kupeckom zostali už iba nostalgické spomienky a kopa jeho vlastných satirických myšlienok. Sú to aforizmy osvedčené, rozdelené do jednotlivých kapitol, tzv. perly ducha, ktoré vám predkladáme v tejto obsiahlej knihe. Mimochodom autor, ktorý sa dokáže pohrať so slovom, paradoxom, sofizmom, plánuje, ak sa mu podarí získať sponzora, vydať knižne aj športové satiricko-humoristické aforizmy a poviedky...

Milan Kupecký: Aforizmy
Vydavateľstvo H+S Nové Zámky, 2015
Ilustrácie: Vladimír Pavlík

(Viac informácií získate na stránke autora: milankupecky.eu)