9. septembra 2015

Európa na ceste smrti

TÉMA: NELEGÁLNA MIGRÁCIA
Čo si máme pomyslieť o štátnom útvare, cez ktorého hranice denno-denne prechádzajú tisíce ľudí – imigrantov – a to nepovolene, nekontrolovane, neidentifikovane, bez dokladov? Len jedno jediné: taký štát je v úpadku, v rozklade, v nebezpečenstve. A to je aktuálne prípad Európskej únie. Nechceme tvrdiť, že Únia je štátom v plnom zmysle slova, ale viaceré funkcie zvrchovaného štátu prevzala, okrem iných ochranu vonkajších hraníc. Ak túto úlohu neplní, tak si neplní jednu zo základných povinností – zabezpečovať územnú celistvosť, poriadok a bezpečnosť svojich obyvateľov.

Európska únia zjavne nie je schopná, resp. ochotná účinne strážiť svoje hranice. Na dôvažok, významná časť jej obyvateľov i predstaviteľov víta a priamo pozýva nelegálnych prisťahovalcov. Je namieste otázka, či títo ľudia podnecovaním nelegálnej migrácie neporušujú zákon. (Aký je rozdiel medzi tými, ktorí imigrantov na nejaké miesto dovezú, a tými, ktorí ich tam uvítajú a umožnia im pokračovať v ceste, hoci vedia, že ich pobyt na danom mieste je nelegálny?)
Pravdaže, nemožno opomenúť morálny rozmer problému. Jeho správne posúdenie je dôležité aj vzhľadom na to, že zástancovia „práv imigrantov“ a hlásatelia multikulturalizmu sa vehementne oháňajú morálkou, údajnou morálnou povinnosťou ujať sa všetkých prichádzajúcich. Ich vehemencia hraničí až s demagógiou a citovým vydieraním. Pritom nás nemusí prekvapovať, že mnohí z týchto „ľudomilov“ patria k aktívnym zástancom a propagátorom trebárs potratov. Názory sa však trieštia aj medzi kresťanmi. Bude teda osožné zamyslieť sa nad tým, aký postoj by sme mali k tejto veci zaujať.
Európa umiera
Európske národy sa zriekajú svojho kresťanského dedičstva, strácajú vieru a tým strácajú chuť do života i povedomie o jeho zmysle. Ako píše Patrick Buchanan v knihe Smrť Západu, dni Európy sú zrejme zrátané, pretože kresťanstvo tu umiera; rozhodnutím nemať deti Európania fakticky prijali koniec svojej civilizácie. Ale nejde len o demografiu. Vyvstáva ďalšia znepokojivá otázka, či môže Západ prežiť smrť kresťanstva. V doterajšej histórii ľudstva totiž nebolo spoločnosti, ktorá by si udržala mravnosť, a teda poriadok a schopnosť prežiť, bez náboženského základu.
Zavrhnutím kresťanstva sme zavrhli hodnotový systém, na ktorom európska civilizácia stála celé stáročia, vlastne od svojho vzniku. Hodili sme cez palubu mravný kompas a plávame bez jasného cieľa (Buchanan). Strácame orientáciu a schopnosť robiť konzistentné rozhodnutia z dlhodobej perspektívy. Namiesto toho nastúpila bezradnosť a popletenosť. Človek už niekedy nevie, čo je dobré a čo zlé – nevie to, lebo odmieta Zjavenie a Pravdu.
Preto sme svedkami zvráteného posudzovania vecí. To, čo bolo (a vskutku aj je) nemravné, neslušné a hriešne, stalo sa podľa novodobých hlásateľov bezbožného humanizmu pokrokovým či dokonca chvályhodným (rozvod, potrat, sexuálna neviazanosť, homosexuálne konanie...). Ľudia akosi prijali nový spôsob myslenia, v ktorom sa už neráta s existenciou Boha. Lenže na čom záleží, keď Boha niet?!
Trh márnosti
Rozšírilo sa pokrytectvo a podvodné klamstvo. Ľudia, ktorí sa „Boha neboja a ľudí nehanbia“ (porov. Lk 18, 2), nám kážu o humanite a poúčajú nás o ľudských právach, chcú určovať, čo máme robiť a ako máme rozmýšľať, aká má byť Cirkev, čo je správne a moderné a čo totalitné a spiatočnícke. A my, kresťania – katolíci, prikyvujeme.
Ľudia z druhého tábora nám nahovorili, že našou povinnosťou je poslúchať, prispôsobovať sa a modernizovať podľa ich predstáv, donekonečna sa ospravedlňovať a hanbiť za všetky skutočné i domnelé chyby, ktorých sme sa dopustili my a naši predkovia. A keď chceme zdvihnúť hlavu, hneď nás začnú buchnátovať rečami o inkvizícii, križiakoch, čiernej totalite, ľudáctve a podobne. Sme slabí, naša viera je slabá, a tak podliehame defetizmu. Vari už neveríme, že v znamení kríža možno zvíťaziť?!
Pravdaže, takéto postoje sú obrazom a odrazom celkovej spoločenskej situácie. Žijeme v istom prostredí a uprostred vonkajších okolností, ktoré zväčša nevieme zmeniť. Avšak kresťan by sa mal oslobodiť od sveta natoľko, aby vedel rozpoznať dobro a zlo.
V stredoveku, keď bol celý verejný život preniknutý duchom viery a nábožnosti, platil princíp subsidiarity. Vyplýva z neho morálna povinnosť pomôcť v prvom rade najbližším a až v druhom rade ostatným ľuďom (jednotlivcovi majú pomôcť jeho príbuzní a až keď z nejakého dôvodu zlyhajú, nastupuje obec alebo štát). Radomír Malý v článku Imigranti a láska k bližnímu z toho vyvodzuje, že Európa nemá morálnu povinnosť pomáhať moslimom, keďže majú svojich bohatých súkmeňovcov (prosperujúce ropné štáty).
Iný pohľad
Naučme sa správne rozlišovať. Niečo iné je pomoc núdznemu a niečo iné prijímanie ľudí, ktorí prichádzajú bez opýtania, ktorí chcú zostať a pritom nemienia rešpektovať naše zákony a zvyklosti. Máme povinnosť pomáhať tým, čo to potrebujú, ale máme aj povinnosť chrániť si život a vieru, budovať spoločnosť, ktorá nám umožní rozvíjať vlastnú kultúru. Skrátka, niečo iné je pomáhať druhému a iné je vydať sa mu napospas.
V spore na tému nelegálnej migrácie sa neraz argumentuje tým, že aj naši ľudia odchádzali za hranice, alebo že Amerika vzišla z prisťahovalectva. Akosi sa však pritom prehliada fakt, že v spomenutých prípadoch šlo (až na výnimky) o migráciu v rámci jedného civilizačného okruhu, avšak súčasná situácia je diametrálne odlišná.
Pomôžme si znova myšlienkou či postrehom P. Buchanana. V spomenutej knihe píše, že Amerika (USA) bola donedávna skutočne „taviacim kotlom národov“ – prisťahovalci z Európy sa v ňom „rozpúšťali a pretvárali“ (ostatní boli prinútení). Ale noví prisťahovalci z iných svetadielov a kultúr sa nerozpúšťajú a nepretvárajú. Prinášajú si svoje zvyky, náboženstvo, pohľad na svet – a nemienia sa prispôsobiť; obdobne: „Milióny ľudí, ktorí budú do Európy prichádzať zo severnej Afriky a Blízkeho východu, si budú prinášať arabskú a islamskú kultúru, vlastné tradície, lojalitu a vieru a budú vytvárať repliky materských krajín v srdci Západu“ (Buchanan to napísal už pred pätnástimi rokmi!).
Pomalá samovražda?
Európa akoby strácala pud sebazáchovy. Ovplyvnená neomarxistickou ideológiou multikulturalizmu podporuje „bohatstvo rozmanitosti“ a „inakosť“. Pri pozornejšom pohľade možno za tým uvidieť snahu oslabiť kresťanstvo. Je čoraz zjavnejšie, že ktosi chce zničiť európsku civilizáciu a jej kresťanské korene.
História je učiteľkou života. Ale čo s nami, keď sa nedáme poučiť? Zoberme si ako príklad Nemecko v prvej polovici dvadsiateho storočia. Dlhodobo neriešené problémy, spojené s demokratickým mlátením prázdnej slamy, uvoľnili cestu nacistom. Tí zvíťazili v demokratických voľbách a moc nepustili z rúk až do tragického konca. Alebo sa pozrime na príklad Rímskej ríše a jej zániku. Blahobytní a spohodlnení rímski občania už nechceli pracovať ani bojovať, preto spočiatku aj vítali prichádzajúcich barbarov, najímali si ich... až im nakoniec podľahli.
Okolo nás prebieha vojna o dušu národa i každého jednotlivca. Svätý pápež Ján Pavol II. povedal: „Európa v 21. storočí alebo bude kresťanská, alebo nebude vôbec...“ Európa je na ceste smrti, no ešte má možnosť návratu. Všetko nie je stratené. Povedané slovami P. Buchanana, zachrániť nás môže spoločenská kontrarevolúcia alebo náboženské prebudenie. Poslednou a najväčšou nádejou sú ľudia, ktorí sa pevne držia učenia nášho Pána Ježiša Krista.

Literatúra, odkazy:
Patrick J. Buchanan: Smrt Západu; Citadella 2012
::

P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal. Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník: podrobnejšie informácie.

12 komentárov:

  1. Ohrozených kresťanov, ktorým hrozí sťatie, musíme zachraňovať. Avšak aj táto záchrana musí byť v súlade s pravidlami EÚ. Zároveň však musíme rozlišovať, koho je potrebné zachraňovať a kto záchranu nepotrebuje.

    Myslím, že ani cez hranice USA sa nedá svojvoľne prechádzať.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Spojené štáty americké majú pomerne prísnu azylovú politiku a svoje hranice si strážia. Napriek tomu sa im nedarí eliminovať vplyv prisťahovalcov. Poukazuje na to P. Buchanan v knihe Smrť Západu.
      Noví prisťahovalci sa „nerozpúšťajú“ v „taviacom kotle národov“, ponechávajú si aj na území USA svoje zvyky i svoju reč. Niekomu to vyhovuje!
      Menšiny sa tam stávajú rozhodujúcim faktorom volieb, zvlášť prezidentských. Jeden z aktuálnych kandidátov na prezidenta, Jeb Bush, predniesol nedávno časť svojho prejavu k voličom po španielsky – v minulosti sa to hádam ani nemohlo stať.
      Je zrejmé, že Hispánci ovládli značný politický priestor.

      Odstrániť
  2. Rád by som upozornil na veľmi zaujímavý komentár pátra Milana Glasera SJ, vedúceho českej sekcie Vatikánskeho rozhlasu. V článku s názvom O imigraci jinak okrem iného píše:
    „Ideologický, politický, legislativní, ekonomický a kulturní proces dezintegrace křesťanské civilizace v Evropě trvá již přinejmenším dvě století a jeho skutečný smysl se ukazuje jenom v perspektivě víry...“
    „Křesťanská povinnost pomáhat člověku, který se ocitl v nouzi, nijak nebrání racionálnímu pohledu na fenomén zvýšeného přílivu imigrantů na starý kontinent. Nejde o jev spontánní, jak naznačuje většina sdělovacích prostředků, které ovšem nikdy neukazují příčiny či důsledky dění, o kterém informují, nýbrž pouze se snaží do něj vtáhnout, aniž by měl člověk možnost samostatně se tázat a přemýšlet.“
    http://www.radiovaticana.cz/clanek.php4?id=22259

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Čítala som to, tiež som niekde v diskusii na Postoy uviedla link, ale to viete, mnohí sa nechajú ovplyvniť propagandou a falošnými apelmi na súcit.

      Odstrániť
    2. Ako som sa včera dozvedel zo správ, predseda Európskej komisie si želá, aby sme imigrantov vítali s potleskom. Zostáva mi nad tým rozum stáť. Keby sme totiž aj uznali, že všetci prichádzajúci sú utečenci, ľudia v núdzi, ktorí potrebujú pomoc, aj tak: čomu máme tlieskať? – vari tomu, že sú biedni, že museli opustiť domov...?

      Odstrániť
  3. Stotožňujem sa s Vaším názorom.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Karol Dučák9.9.15

    Trefné, jasné, logické. Veľmi dobrý článok. Pán Maršálek správne pomenoval veci. To, že Európa pácha samovraždu, nie je nijaké zveličovanie. Podľa jednej štúdie renomovanej americkej organizácie Pew Research Center bude Európa jediným vymierajúcim regiónom sveta, v ktorom bude v najbližších desaťročiach klesať počet obyvateľov a ešte rýchlejším tempom sa bude zmenšovať kresťanská populácia. Všade inde vo svete bude pribúdať tak obyvateľov ako aj kresťanov. Je to smutné a bolestivé. Európa naozaj vymiera a sekularizuje sa. Katolícka cirkev slabne, klesá celkový počet kňazov. Keď som počas svojho pracovného pobytu vo Viedni chodil na sväté omše do miestnych kostolov, uvedomoval som si zúfalý nedostatok rakúskych kňazov. Mnohokrát slúžili sväté omše Poliaci, Indovia, Filipínčania, či čierni kňazi z Afriky. Starý kontinent kedysi vysielal misionárov do sveta, dnes potrebuje samotná Európa príchod misionárov z iných kontinentov. Ak sa nič nezmení, stane sa náš kontinent druhoradým, nezaujímavým regiónom sveta, ktorého vplyv na svetové dianie sa bude minimalizovať. Treba len dúfať, že náš boj s Luciferom nie je stratený a že predsa len dôjde k obrode. Značný diel viny na tomto vývoji nesie Európska únia. Aj dnes som sa dozvedel, že Európsky parlament presadil zavedenie tzv. “rodového vzdelávania” ako povinnej súčasti vyučovania už na základných školách. Tým priamo zasahuje do výhradnej kompetencie členských štátov a popiera právo rodičov na vzdelávanie svojich detí. Dokedy sa ešte budeme na to prizerať? Robme niečo! Iniciujme referendum o vystúpení Slovenska z NATO a EÚ. Ale najprv musíme dosiahnuť zmenu zákona o referende, ktoré je v slovenských podmienkach doposiaľ nefunkčné.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Slová o pomalej samovražde Európy naozaj nie sú prehnané. A záchrana bude ťažká, ak vôbec možná. Dostali sme sa do zlej situácie.
      Z jednej strany na nás tlačí populačná realita. A tá má svoju dynamiku a zotrvačnosť. Ak máme v súčasnosti istý počet detí, tak o dvadsať rokov bude najviac toľko potenciálnych rodičov...
      Z druhej strany na nás tlačí popletenosť ľudí a masívna mediálna propagácia chorých až zvrhlých názorov.
      ::
      Človek, ktorý sa chce dozvedieť viac, dnes nájde serióznu literatúru na danú tému. Ale koľkí sa skutočne a do hĺbky zaujímajú o procesy, ktoré hýbu spoločnosťou?!
      ::
      Spomínate možné referendum o vystúpení z NATO a EÚ. Keby aj bolo iniciované alebo vyhlásené, viete si predstaviť ten štekot "strážnych psov demokracie“?
      Samozrejme, máme konať, ale sme primalí na to, aby sme zásadne ovplyvnili európsku politiku. Aj keď... Bohu nič nie je nemožné.
      Pamätáme si slová dnes už svätého pápeža Jána Pavla II. o špecifickej úlohe Slovenska a Slovákov. Berme to vážne! Počul som v súvise s tým hovoriť Mons. Gavendu o „mesianizme horiacej sviečky“ – to sa mi pozdáva – v tme dokáže aj malé svetlo sviečky, aj malý plamienok udržať nádej a život.

      Odstrániť
  5. Karol Dučák10.9.15

    Ak sa hovorí, že všetko zlé je na niečo dobré, platí to aj v tomto prípade. Čerstvá správa z 10.9.2015! Utečenci v nemeckom Berlíne sa hromadne zriekajú islamu a konvertujú na kresťanstvo! Zvlášť utečenci z Iraku a Afganistanu sa nechávajú pokrstiť. (Porov.
    Flüchtlinge in Berlin lassen sich taufen. In: RP ONLINE.
    Dostupné na internete: http://www.rp-online.de/panorama/deutschland/fluechtlinge-in-berlin-lassen-sich-taufen-bid-1.5369589)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Karol Dučák13.9.15

    Správy o hromadných konverziách tisícov moslimov v Nemecku vyvolávajú rôzne reakcie. Skeptici vyrukovali s tvrdením, že medzi motívmi moslimov je aj nádej na ľahšie udelenie azylu v Nemecku. Najdôležitejšie je však to, čo tvrdí pastor Gottfried Martens: „Vítam ich, lebo viem, že ktokoľvek sem príde, zmení ho to.“
    (Našli Ježiša kvôli azylu? Migranti húfne konvertujú na kresťanstvo. In: Plus 7 dní. Dostupné na internete: http://www.pluska.sk/plus-7-dni/zahranicie/nasli-jezisa-kvoli-azylu-migranti-hufne-konvertuju-krestanstvo.html)
    Má jednoznačne pravdu. Ak príde moslim do kresťanského chrámu a prijme sviatosť krstu, z kostola odchádza ako iný človek. Už nikdy nebude tým, čím bol, nech by jeho úmysly boli akékoľvek. Každého človeka to poznačí na celý zvyšok života. Pre moslima, ktorý konvertoval na kresťanstvo, už niet cesty späť. Ostatne, pastor Martens je presvedčený, že väčšina moslimov to myslí s konverziou úprimne. Doslova hovorí: „Viacerých z nich kresťanské posolstvo natoľko unesie, že nadobro zmení ich životy.“ (Našli Ježiša kvôli azylu? Migranti húfne konvertujú na kresťanstvo. In: Plus 7 dní. Dostupné na internete: http://www.pluska.sk/plus-7-dni/zahranicie/nasli-jezisa-kvoli-azylu-migranti-hufne-konvertuju-krestanstvo.html)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Každé právo je spojené s povinnosťou, a každá povinnosť s právom. Na to sa zabúda.
    Pozrime, čo sa o migrantoch píše v Katechizme Katolíckej cirkvi – paragraf 2241:
    „Bohatšie národy sú povinné, nakoľko je to možné, prijať cudzincov hľadajúcich bezpečnosť a prostriedky na živobytie, ktoré nemôžu nájsť vo svojej pôvodnej vlasti. Verejná moc má dbať na zachovávanie prirodzeného práva, ktoré stavia hosťa pod ochranu tých, čo ho prijímajú.
    Politické autority môžu vzhľadom na spoločné dobro, za ktoré sú zodpovedné, podriadiť uplatňovanie prisťahovaleckého práva rôznym právnym podmienkam, najmä čo sa týka povinností prisťahovalcov voči krajine, ktorá ich prijala. Prisťahovalec je povinný s vďakou rešpektovať hmotné a duchovné dedičstvo krajiny, ktorá ho prijala, poslúchať jej zákony a prispievať na jej náklady.“

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Anonymný8.10.15

    Predstavte si, že by len po vašom dvore prechádzali dennodenne bezdomovci, nesmeli by ste zavrieť bránu ani na okamih a zanechávali by po sebe nekontolovateľné množstvo odpadu, od telesných výlučkov, rôznych papierov, handier, špakov, fliaš, rôznej roztrhanej obuvy, zvyškov potravy... Stavali ste si dom, starali sa o záhradku, aby prekvitala, aby ste mohli obdivovať krásu Božej prírody a teraz v priebehu 2-3 dní je všetko zdevastované, zničené, špinavé, kontaminované...
    Ani svätý by to nezvládol a určite by sa vzbúril. No Fico musí mlčať. Držím mu palce, asi jediný vie čo hovorí a vie predvídať.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.