23. júna 2015

Migranti a naša budúcnosť

Európa stráca chuť žiť
Horúcou témou týchto dní je nelegálna migrácia. Stále viac ľudí najmä z Afriky, Blízkeho a Stredného východu sa pokúša preniknúť do Európy, na územie Európskej únie. Slovenska sa tento problém týka zatiaľ len okrajovo, ale jeho narastanie je otázkou času, pretože štáty Únie zjavne nenachádzajú spôsob, ako mu účinne čeliť. Hovorí sa o kvótach, o nutnosti rozdeliť či rozptýliť tisícky a tisícky imigrantov, keďže krajiny južnej Európy nechcú znášať všetku ťarchu problému (neriešia ho efektívne).

V týchto súvislostiach vyvstáva niekoľko naliehavých otázok. Pokúsme sa najprv pomenovať aspoň hlavné príčiny enormného nárastu počtu migrantov do Európy. Nezanedbateľný vplyv isto má nesprávna imigračná politika viacerých štátov, priveľká otvorenosť a neuvážené rozdávanie sociálnych dávok. (Priepastné rozdiely v životnej úrovni medzi rôznymi oblasťami sveta berieme ako fakt.) Európa akoby strácala pud sebazáchovy, pod vplyvom neomarxistickej ideológie multikulturalizmu podporuje „rôznosť kultúr“ a „bohatstvo rozmanitosti“, no pri pozornejšom a hlbšom pohľade možno za tým uvidieť snahu oslabiť kresťanstvo, narušiť kultúrne korene našej civilizácie.
Samovražedné tendencie Západu pôsobia dlhšie, bezprostrednou príčinou novej veľkej vlny migrantov a utečencov sú nepokoje a vojnové konflikty. Žiaľ, povedzme si otvorene – tieto konflikty sa rozhárajú aj vinou západných štátov podporujúcich revolučné a rebelantské hnutia, ktoré sa ukazujú ako nebezpečnejšie  a v konečnom dôsledku horšie v porovnaní s predošlými režimami postihnutých štátov, či už ide o Lýbiu, Irak alebo Egypt. Obdobne sa situácia vyvíja v Sýrii, tamojšiemu režimu môžeme síce všeličo vyčítať, ale stav občianskej vojny a aktivity Islamského štátu veru nevedú k zlepšeniu a už vôbec nie k demokracii, ktorú chcú niektorí naši spoluobčania šíriť na všetky strany sveta.
Je to teda mimoriadne zlá bezpečnostná a humanitárna situácia, ktorá dáva do pohybu masy ľudí, pretože jednak znemožňuje normálny život, jednak vyvoláva chaos, čo dáva priestor zločineckým skupinám. Nepokoje využívajú aj ziskuchtivci a následne ľudia, ktorí sa chcú dostať do Európy v túžbe po lepšom živote; a možno odôvodnene predpokladať, že ekonomických migrantov je viac ako utečencov.
Slovensko má na vyššie spomenuté fenomény pramalý vplyv. Napriek tomu máme povinnosť pomáhať. Nehovorme, že to nie je v našich silách – v porovnaní s väčšinou krajín sveta si žijeme blahobytne (potravinami plytváme). Zároveň však máme právo rozhodovať o tom, komu pomôžeme, napokon, čo ako by sme chceli, všetkých prijať nemôžeme.
Prijmime iba kresťanských utečencov! Teda dajme prednosť tým, čo sú nám kultúrne a zmýšľaním bližší. U nich je väčšia nádej na úspešné začlenenie sa do našej spoločnosti a zároveň menšie riziko zlyhania. Máme právo i povinnosť vybrať si.
Pravda, vec sa inak javí z dlhodobejšieho hľadiska. Európa vymiera, naproti tomu v takzvanom treťom svete počet obyvateľov prudko rastie. Podľa amerického politika, žurnalistu a spisovateľa Patricka Buchanana Západ hodil cez palubu mravný kompas a pláva bez jasného cieľa. Štatistické čísla jasne hovoria o upadajúcej spoločnosti. Národy bohatých krajín strácajú vieru a s ňou životný elán. V knihe Smrť Západu (české vydanie: Citadella, 2012) Buchanan vyjadruje názor, že dni Európy sú zrátané, kresťanstvo je tu takmer mŕtve a rozhodnutím nemať deti Európania prijali koniec svojej civilizácie. Uvoľnené územie zaplnia prisťahovalci s úplne inou kultúrou a spôsobom života. Píše: „Iba spoločenská kontrarevolúcia alebo náboženské obrodenie môže Západ zachrániť ešte predtým, než klesajúca pôrodnosť dosiahne posledný stupeň a spustí oponu za dlhotrvajúcim predstavením západného človeka.“
::
Súvisiace:
::
PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným... Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.

13 komentárov:

  1. Karol Dučák23.6.15

    Precízna diagnóza. Ďakujem pekne.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Karol Dučák1.7.15

    Ako sa ubrániť moslimom? Táto otázka čoraz viac znepokojuje milióny kresťanov v Európe, zaplavovanej vzrastajúcim počtom imigrantov z Afriky a iných kútov planéty, medzi nimi množstvom moslimov. Správanie týchto ľudí, predovšetkým moslimských fundamentalistov, vzbudzuje oprávnenú hrôzu Európanov. Atentáty teroristov v európskych vyrážajú dych. Ľudia si kladú otázky: „Prečo k tomu vôbec došlo? Prečo to Boh dopustí? A bola vôbec Božia vôľa, aby sa čosi také stalo?“
    Riskujem teraz, že proti sebe kdekoho poštvem, ale musím vysloviť tento tvrdý súd: Buďme Bohu vďační za takéto varovanie! Európa potrebuje drsný budíček, pretože duše Európanov ovládol Satan. Boh možno takto chcel prebudiť Európu, ktorá upadla do duchovnej letargie. Náš svetadiel sa odklonil od Boha. Ľudia sa oddávajú hedonizmu, konzumizmu, satanizmu a otvorili cestu všetkým formám morálnej dekadencie. Klasické kresťanské manželstvo a rodičovstvo začalo byť nepohodlné, neželané, odpudzujúce. Aj v starých katolíckych krajinách začína víťaziť kultúra smrti. Dejiny nás učia, že človek je tvor, ktorý keď žije v blahobyte, na Boha rýchle zabúda. U nás sa hovorí, že od rozkoše sa aj psi besnejú. Pomaly, ale isto sa z Európy stáva nová Sodoma a Gomora. Boh sa na to díva a jeho zloba vzrastá. Zatiaľ za nás držia chrbát úbohí kresťania na Blízkom Východe. Obyvateľov Európy, USA, Japonska, či iných krajín sa dostalo do rúk islamských vrahov iba poskromne. No hrozba sa blíži. Je to varovný prst nad Európou. Vďaka Bohu zaňho. Hádam sa náš kontinent spamätá, pretože veľa času mu už neostáva.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pán Dučák, vaše slová znejú tvrdo - keď však veci domyslíme do dôsledkov, nemôžeme nevidieť črtajúce sa hrozby.
      Teodor Križka v najnovšom čísle Kultúry (13/2015) píše: "Svet sa pred našimi očami prudko mení..." A varuje nás pred ľahostajnosťou: "Nuž tešme sa, čakajme so založenými rukami tolerantne na vlastný požiar. Čakajme, až bude ISIS stínať hlavy kresťanom na Svätopeterskom námestí v Ríme! ...až vám bude horieť dom, kostol, ulica, až padne Rím, ako padol Konštantínopol!"
      Nuž, tvrdé slová, chce sa nám povedať: zveličené. Ale naozaj? Môžeme ich len tak ignorovať?

      Odstrániť
    2. Anonymný2.7.15

      Bez akéhokoľvek preháňania a zo všetkou vážnosťou zisťujem, že výzva „ Kajajte sa a verte evanjeliu“ (Porov. Mk 1,15) bola aktuálna vždy, ale teraz, keď ľudia vidia všetko to, čo sa vo svete deje, je pokánie a zmena seba samého potrebná viac než kedykoľvek predtým.

      Odstrániť
  3. Anonymný5.7.15

    Problém islámu nespočívá v tom, že by byl islám silný, ale v tom, že dnes je křesťanství slabé. Ve zkrtace se dá říci, že hlavními hrobaři církve a tím i celé křesťanské Evropy potažmo kř. světa byli koncilní "svatí" papežové.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Slabé kresťanstvo? Bolo by lepšie povedať, že slabá je Európa, pretože odpadla od kresťanstva.
      A vaše tvrdenie o hrobároch Cirkvi je v konečnom dôsledku, dovolím si povedať, nielen mylné, ale aj blasfemické.

      Odstrániť
    2. Karol Dučák6.7.15

      Bez urážky, Anonymný, ale väčšiu hlúposť ako Vaša poznámka o hrobároch Cirkvi, som už dávno nečítal. Mimochodom, práve svätý Ján Pavol II. zasvätil Rusko Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie tak, ako si želala Panna Mária vo Fatime. Tak si, prosím pekne, poupratujte v hlave. Ďakujem pekne.

      Odstrániť
  4. Oceňujem doterajší postoj slovenskej vlády a osobitne jej predsedu k problému nelegálnej migrácie. Myslím, že v rámci reálnych možností robia dobré kroky a uplatňujú správnu politiku.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Karol Dučák8.9.15

    Celá tá búrlivá diskusia o utečencoch ma začína čoraz viac dráždiť. Miešajú sa v nej totiž hrušky s jablkami a už je najvyšší čas, aby sa do polemiky zapájali odborníci, ktorí by bežným obyvateľom vysvetľovali problematiku komplexne, na požadovanej odbornej úrovni.
    V lekárskej praxi poznáme pojmy ako prvá pomoc, dlhodobá liečba, atď. Čosi podobné je nutné aplikovať aj v problematike utečencov. Predovšetkým je potrebné rozlišovať medzi pojmami utečenec a imigrant. Utečenec je človek, ktorý si zachraňuje život pred nejakou hrozbou. Jeho voľba je teda podmienená pudom sebazáchovy. Ak hrozba pominie, v mnohých prípadoch sa utečenec vracia do svojej vlasti. Klasickým príkladom takýchto utečencov bol Pán Ježiš so svojimi rodičmi, keď utekali pred krutým Herodesom.
    Slovo imigrant v doslovnom preklade znamená prisťahovalec. Je to teda človek, ktorý sa prisťahuje do nejakej krajiny, avšak jeho motivácia k sťahovaniu nie je podmienená ohrozením jeho života. Musíme si teda ujasniť, že ako katolíci sme povinní pomáhať utečencom, nie sme však povinní za každých okolností pomáhať imigrantom.
    Ale aby ma niekto neobviňoval, že príliš teoretizujem, pokúsim sa premeniť tieto slová na konkrétne praktické výstupy.
    Ak nám zaklope na dvere človek, ktorý zomiera od hladu, sme povinní dať mu krajec chleba bez ohľadu na to, či je kresťanského, židovského, moslimského, alebo akéhokoľvek iného vierovyznania. Ak by sme tak neurobili, už by sme sa nemohli volať kresťania. Neznamená to však, že takého neželaného hosťa musíme natrvalo ubytovať vo svojom dome, prípadne dať mu za ženu svoju dcéru, alebo niečo podobné.
    Ako katolíci sme povinní poskytnúť prvú pomoc všetkým utečencom. Problém je v tom, že medzi utečencov sa často infiltrujú imigranti. Ako ich rozlíšiť? Veľmi jednoducho! Je nutné zriadiť utečenecké tábory dvoch stupňov. V prvom kontakte by utečenci boli zhromaždení vo veľkých utečeneckých táboroch prvého stupňa s najprísnejším režimom, strážených armádou, alebo políciou. A je jedno, či by boli v Afrike, na nejakom opustenom ostrove v Európe, alebo kdekoľvek inde. Našou povinnosťou by bolo zabezpečiť, aby títo ľudia nezomreli od hladu, zimy, alebo násilia v akejkoľvek forme. To by bola naša prvá pomoc týmto ľuďom. Tam by museli podstúpiť zdĺhavú procedúru overovania totožnosti, ich politických aktivít, atď. V prípade, že by sa u niektorého utečenca zistila kriminálna minulosť, prípadne napojenie na terorizmus, musel by byť okamžite deportovaný tam, odkiaľ prišiel. Naopak, utečenci, ktorí by nepredstavovali bezpečnostné riziko, by mohli byť sústredení do utečeneckých táborov druhého stupňa s voľnejším režimom. Mohli by to byť napríklad bývalé kasárne a iné vhodné objekty. V prípade, že by niektorá krajina prejavila záujem o nejakého odborníka z radov týchto utečencov (nezabúdajme na to, že medzi utečencami sú aj lekári a iní vysokoškolsky vzdelaní ľudia) a tento človek by nepredstavoval nijaké bezpečnostné riziko pre Európu, mohol by dostať právo na trvalý pobyt na území EU. Každá krajina pritom musí mať právo určiť si, koľko takýchto utečencov môže prijať.
    Zvyšok utečencov by sa po pominutí nebezpečenstva v ich domovskej krajine musel vrátiť domov. Niečo iné by však bolo, ak by napríklad Slovenská republika prejavila záujem natrvalo prijať do našej vlasti trebárs tisíc kresťanských utečencov zo Sýrie, Iraku, alebo ktorejkoľvek inej krajiny a vytvoriť im tu nový domov. Takáto iniciatíva by bola dokonca mimoriadne chvályhodná a zaslúžila by si všemožnú podporu obyvateľstva krajiny.
    Európska únia je dosť bohatá na to, aby si poradila s problémom utečencov. Ak má peniaze na podporu pochybných projektov homoloby, či iné zbytočnosti, dokázala by zafinancovať aj pomoc utečencom. Problémom je skôr šokujúca nemohúcnosť tohto byrokratického monštra, ktorý vyciciava celú Európu. V súčasnej dobe Európska únia nie je pre Európanov prínosom, ale veľkým bremenom, ktoré je potrebné čo najskôr odstrániť, alebo aspoň radikálne reformovať.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pán Dučák, ďakujem za reakciu. Vaše slová o tom, že EÚ je v súčasnosti bremenom, sa isto budú zdať viacerým prehnané. Je však pravdou, že si neplní jednu zo základných povinností: chrániť vonkajšie hranice.
      V záplave rôznych názorov a komentárov sa skôr vzácne vyskytne rozumný príspevok do verejnej diskusie. Jedným z nich je článok Fera Múčku s názvom Ak vám na nich záleží, aspoň ich nevítajte.
      Krátky citát:
      "Ak sa uprostred kontinentu objavujú tisíce ľudí, ktorí sa tam dostali načierno, je to koniec akejkoľvek predstavy o fungujúcom systéme európskej bezpečnosti. Neschopnosť inštitúcií dostať pod kontrolu masový pohyb cudzincov a zabezpečiť hranice len zvyšuje eróziu dôvery vo verejné a politické inštitúcie. Zlyhaný Schengen, skolabovaná medzištátna kooperácia, zlyhaný systém deportácie ľudí s nelegálnym pobytom, čo z azylovej procedúry robí často len formalitu – aj to je Európa dnes..."
      http://postoy.sk/content/ak-vam-na-nich-zalezi-aspon-ich-nevitajte

      Odstrániť
  6. Anonymný16.9.15

    Arabský svet mal svoju pevnú organizáciu a Arabom v podstate vyhovovala. Nevhodne sa do ich kultúry zamiešali USA. Vieme, čo napáchali v Iraku, vieme ako USA robili výcvik teroristom...Je to obrovské zlo, čo USA napáchali vo Vietname, v Iraku...
    Odídencov z moslimských krajín by si mali zobrať oni.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Sila krutej pravdy v slovách Jána Čarnogurského:
    "Riešenie problému utečencov je otázkou odvahy a charakteru európskych vládnych politikov. Čiže problém je neriešiteľný."
    http://carnogursky.blog.sme.sk/c/387535/o-bruseli-migrantoch-a-kvotach.html

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Anonymný18.9.15

      Mrzí ma, ako ničia svojimi komentármi Maďarov, ktorí sa len bránia náporu Islamu. Postavili drôtenú sieť. No a čo? Izrael postavil a stále stavia železobetónové múry a všetko je OK. Môžme pred tým zatvárať oči? S tým USA súhlasia. KDE JE TU SPRAVODLIVOSŤ?
      Robia z nás hlúpučké kresťanské ovce.

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.