Čnosti, ktoré nás môžu šťastne preniesť do večnosti, sú pokora
a láska.
(Svätý Ján Bosco)
Aké množstvo textov sa už napísalo
o našej pokore! Byť pokorným vôbec nie je jednoduché. V našej povahe
je, aby sme dokázali vždy povedať svoj názor a ten cudzí si veľmi
nevšímať. Čo na tom záleží, že možno sa mýlime? No a čo?! Radšej sa mýliť,
ale tvrdohlavo neustúpiť ani o milimeter. To sa dnes nenosí. Sme
nainfikovaní na to, aby sme povedali, čo si myslíme. Hoci náš názor je možno pomýlený.
Nesprávny. Vyhlasovať svoju pravdu za jedinú a neomylnú. A keby sme
predsa zbadali, že sa mýlime – nepriznať sa k tomu. Za nijakú cenu.
Skutočne, byť pokorným si vyžaduje veľkú
vnútornú silu. Nie je jednoduché správať sa pokorne, keď okolo seba vidíme
sebectvo, pretvárku a klamstvá. Aj v takých chvíľach si musíme zachovať
pokoj a zbytočne sa nedať vyprovokovať.
A láska? Bože, veď ty si tá najväčšia
láska, ktorú môžeme dostať. Niet väčšieho pokladu, ako keď nás Boh prijme
a zahrnie svojou nekonečnou láskou. Dobrotou a milosrdenstvom.
Dokážeme milovať svojich nepriateľov? Sme ochotní nastaviť aj druhé líce?
A čo s odpustením? Ako sme na tom? Vieme odpustiť sedemdesiatsedem
ráz? Alebo ani raz? Túžime po večnosti. Ako sa tam dostať? Cestovné lístky si
môžeme zaobstarať pomerne jednoducho. Stačí byť pokorným a rozdávať lásku
vôkol seba plnými hrsťami.
::
Predchádzajúce: Slovo na nedeľu (4)
::
PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo,
rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.
Asi najtazsie je odpustenie. Psychologia ale tvrdi, ze neodpustenim sami seba zabijame. Dolezite je vediet odpustit aj sebe samemu. Ved ak nam odpustil nas nebesky Otec, tak sme cisti a mozme pokracovat na ceste k Nemu.
OdpovedaťOdstrániť