Čo zatemňuje zrak

Vlado Gregor

Niektorí ľudia vraj už našli ozajstný raj

Mnohí ľudia dnes považujú nielen knihu Genezis, ale celú Bibliu a minimálne Starý zákon za čosi nereálne, mýtické, protirečivé a „vycucané z prsta“.

Ľudstvo vo všeobecnosti vníma svoje trápenie a bolesť a žije v strachu zo spomienok na minulé katastrofy a v obave z katastrof budúcich. Čelí tomu úvahami o zlatom veku, keď bolo všetko dobré a ľudia nevinní a bezchybní. Z toho vyplýva aj náuka o dedičnom hriechu, ktorý je vraj príčinou všetkého zla nielen v človeku, ale aj v celom vesmíre. Je takéto uvažovanie reálne a nestala sa niekde chyba?

Je naozaj najväčším tajomstvom, resp. problémom vesmíru i ľudstva, že nedokážeme pochopiť a vlastne si ani celkom uvedomiť dôležitosť i nevyhnutnosť zla, bolesti a utrpenia. Keď sa píše o zákaze ochutnávania ovocia zo stromu poznania dobra a zla, predpokladá sa, že zlo je reálne a už existuje. Ako potom môžeme nazývať Boha dobrým?

Ide o to, že existencia nie je možná bez nedokonalosti, chýb, omylov a z toho vyplývajúcich hriechov, bolestí a trápení, zavinených i nezavinených. Ak by bolo všetko dokonalé a bezchybné, ako by vôbec mohlo niečo existovať, rozvíjať sa a ako by sme mohli slobodne a či menej slobodne aspoň niečo konať?

Kozmológovia hovoria, že vo vesmíre existuje mierna prevaha hmoty nad antihmotou, pretože keby ich bolo presne a dokonale rovnako, obidve by sa anihilovali a nevzniklo a nebolo by tu vôbec nič. Podobne je to so všetkými, aj bežnými procesmi, omylmi a následnými nápravami a snahami o zlepšovanie.

Podľa svojho života a príkladov Ježiša a svätcov verím tomu, že Boh je dobrý a všetko trápenie nevinných má svoj hlboký a existenčný zmysel. Bolesť a utrpenie sú fatálne, nevyhnutné a nepríjemné, ale práve vďaka nim žijeme ľudský život a vzdorujeme zúfalstvu a ničote.

Tento vzdor a dôležitosť vlastnej hrdosti a viery v zmysel nielen existencie sveta, ale aj vo svoj vlastný, je zdrojom viery, nádeje a vzájomnej lásky. Moderní kvázi teológovia akosi nevedia pochopiť, že ľudia nehľadajú predovšetkým vedomosti, ale hlavne istotu a nádej, a to vo všeobecnosti, nielen tí nábožensky založení a nielen tí, čo sa k tomu priznávajú. Práve preto aj zo sekulárnych ideológií, dokonca z tvrdo ateistických, vznikajú paródie náboženstiev a zbierky stále inovovaných a stále nezmyselnejších dogiem.

Veľkou chybou pri snahe viesť ľudstvo k lepším zajtrajškom a nájdeniu strateného raja je snaha robiť v záujme tohto cieľa nejaký zámerný výber ľudí a vhodných, zmysluplných a užitočných kontaktov v rámci akejsi elitnej skupiny. Takto nespoznáte ozajstný život a ani ho nedokážete meniť a zmeniť. Uvedomte si, milí moji, že práve takýto prístup k svetu a ľuďom je celkom a úplne proti-evanjeliová stratégia a taktika.

Práve v tom je teda veľký zádrh a rafinovaná zrada, že sa práve u tých múdrejších a vzdelanejších stráca pokora a úcta k tomu, čo ich presahuje. Tento proces im zatemňuje zrak takým spôsobom, že nevnímajú to Božské a Božie v bežných ľuďoch a profánnych a obyčajných situáciách okolo seba. Je pozoruhodné, že práve tí jednoduchší a skromní ľudia, tí akoby chudobní duchom, majú v sebe kompas, ktorý ich zakaždým neomylne nasmeruje k bázni Božej, k úcte k Bohu a k jóbovskému a kristovskému prijatiu svojich často veľmi problémových a nezavinených osudov.

Vlado Gregor

::

Súvisiace články:

Kniha s pridanou dobrotou

Koniec demokracie?

Prichádza apokalypsa?