16. júna 2016

Radosť z evanjelia

Vlado Gregor
Prebehla veľmi zaujímavá debata o knihe Radosť z evanjelia na Slovensku. Nepochybujem, že analýza bola písaná s dobrým úmyslom, ale nerešpektuje závažnú Ježišovu výstrahu: aby sme si dali pozor a nepohrdli ani jedným z tých maličkých, ktorí v neho veria. Práve kvôli tomuto dešpektu sa dá povedať, že analýza dopadla podľa jednej populárnej pesničky, kde sa spieva, že analýza dokázala h...
Autori a im podobní výskumníci majú dobre viditeľnú tendenciu neustále hľadať nejaké vybrané spoločnosti, čo evanjeliu priamo protirečí. Čítam teraz opakovane knihu kňaza Štefana Šmálika Boží ľud na cestách a nestačím sa čudovať, ako sa z našej nevesty Kristovej vytratila pokora, obetavosť a snaha vyznať vieru aj za cenu pozemského života, ktorý podľa evanjelia nie je ničím v porovnaní s budúcou slávou.

Takisto prišlo v poslednej dobe k strate pocitu našej jedinečnosti a vedomia poslania, ktoré nám odovzdal Ježiš a ktoré prikázal odovzdávať svetu, ktorý nemáme zbožňovať, ktorému sa nemáme prispôsobovať, ale ktorý máme svojím neohrozeným a nenahraditeľným príkladom radostne meniť. Toto by malo byť tou zvestovateľskou radosťou, ktorej správne smerovanie bezpodmienečne potrebuje pokoru, ktorá ja zabezpečovaná práve hierarchickou organizáciou Cirkvi a tou zásadou, že tí vyšší sú povinní počúvať a rešpektovať vzdychy tých menších od seba, vrátane tých najmenších.
Je možné, že som stále kritickejší, ale aj situácia, nielen vo svete, ale aj vo vnútri Cirkvi, sa stáva stále kritickejšou. Dúfajme a verme, že nezradí posolstvo svojho zakladateľa, ktorý nám názorne predviedol, ako sa dá a ako treba byť poslušným až na smrť. Ak by sa zrada stala, Boh bude musieť hoci aj z kameňov utvoriť nových svojich, nielen vyvolených, ale aj pokorných a poslušných nasledovníkov. Starý ľudový povzdych hovorí, že všetko je do času, ale Pán Boh naveky a mám niekedy pocit, akoby sme hĺbku tohto stručného postrehu prestávali vnímať a rešpektovať.
Milí moji, buďme k sebe a najmä k našim blízkym, hlavne k tým najmenším, dostatočne a aktuálne milosrdní, neroňme pritom krokodílie slzy, ale ostávajme pevní vo viere a v hrdosti na to, čo sme počas dejín Cirkvi dokázali. 
Ak nedokážeme byť milosrdní s vierou, rešpektom a sebaúctou, ani Boh nebude môcť byť milosrdný k nám. Pretože on je Bohom poriadku a nie nepokoja a rešpektuje našu slobodnú vôľu. On nám vymedzil slepé uličky, ale nezabraňuje nám do nich sebaisto a nepokorne vchádzať. Možno aj preto, aby iní videli, ako sa nemá Boh pokúšať a ako sa nesmie experimentovať s jeho náukou a dobre myslenými receptami pre nás, nespravodlivých, hriešnych, pomýlených a chorých. Pretože práve pre takýchto prišiel Kristus, nie pre tých, ktorí sa cítia lepšími, zdravšími a väčšími od všetkých menších a ostatných.

7 komentárov:

  1. Anonymný16.6.16

    Čudujem sa skutočnosti, ako môžu dospelí muži napísať - "ako sa nemá Boh pokúšať a ako sa nesmie experimentovať s jeho náukou a dobre myslenými receptami pre nás," - keď vedia, že tá náuka je je ľudský produkt. Ak niekto niečo vymyslí, prečo má potrebu sa skrývať za iluzórnu autoritu - Boha.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja sa zas čudujem, ako môže dospelý muž ignorovať zjavný fakt, že tento svet je dielom Rozumu. Ako môže odmietať autoritu, ktorá dáva životu zmysel. Ako môže zrádzať svojich predkov odmietaním viery, pre ktorú celé generácie našich predchodcov žili aj umierali.
      Je chlapské rešpektovať logiku vecí, prijať autoritu a byť verný!

      Odstrániť
    2. Anonymný17.6.16

      Prečo je nerozumné byť nábožensky veriacim človekom.

      Každý zdravý človek je sugestibilný, to znamená, že je schopný nekriticky prijímať informácie ako pravdivé, ak ich dostáva od osoby, ktorú považuje za autoritu a podľa nich sa správať, či konať. Tou autoritou môže byť aj kniha či náboženské učenie..
      Je teda prirodzené, že sme ochotní prijať ako pravdivú informáciu o kauzalite – príčinnosti vecí a z nej vydedukovať, že vesmír a všetko v ňom má nejakú počiatočnú príčinu. Tak vznikla hypotéza, domnienka, že tou príčinou by mohol byť akýsi boh. Takéto myslenie a konanie nepredstavuje nič nové. V podstate je podobné mysleniu našich predkov ktorí si nevedeli vysvetliť pôvod vetra, dažďa, východu a západu slnka a iných, dnes už známych príčin ich vzniku a tak prisúdili ich príčinu bohom slnka, vetra, lásky atď..
      Ak by tento názor ostal len v polohe názoru, nič by sa nedialo, ale určití jedinci, v našom prostredí: Abrahám, Mojžiš, Kristus, Mohamed, atď., sa chopili príležitosti a začali vymýšľať: kto je boh, aké má vlastnosti, čo si želá, čo treba konať, ako nás bude trestať, ako odmeňovať? A súčasne sa títo chytráci, účelovo, pasovali za vodcov, prorokov, synov božích, mesiášov a pod.. V súčasnosti túto funkciu prevzali na seba jednotlivé cirkvi a ich predstavitelia, cirkevná hierarchia a rôzne náboženské sekty. Vypracovali náboženské učenia, dogmy, rôzne magické obrady, pričom nik na svete nemôže mať relevantný kontakt s akousi hypotetickou postavou – bohom, bohmi a teda všetky náboženstvá predstavujú nehorázny podvod a klamstvo a so súhlasom a za výdatnej podpory štátnej moci je im umožnené pôsobiť v spoločnosti.

      Aj napriek týmto skutočnostiam získavajú jednotlivé náboženstvá svojich stúpencov, cirkvi dostatok veriacich, značný vplyv na spoločnosť, získavajú majetky a moc prostredníctvom psychických manipulácií cez vyvolávanie strachu z posmrtnej neistoty, iluzórnych odmien a trestov, zasahovaniu nadprirodzených síl do života veriacich a tak vytvárajú v ich vedomí neracionálne postoje k životu a svetu. A to je pre mňa hrozná a nepochopiteľná skutočnosť v 21. stor., keď ľudstvo má k dispozícii kvantum informácií o sebe a okolitej prírode, ktoré nepotvrdzujú náboženské predstavy a dogmy.
      Ak si toto všetko rozumný človek uvedomí, nemôže byť nábožensky veriacim človekom.



      Odstrániť
    3. Aj keď vystupujete anonymne, poznám vás už podľa prejavu. Dookola opakujete toto tvrdenie (viete ho naspamäť, alebo ho odniekiaľ kopírujete?):

      „Každý zdravý človek je sugestibilný, to znamená, že je schopný nekriticky prijímať informácie ako pravdivé, ak ich dostáva od osoby, ktorú považuje za autoritu a podľa nich sa správať, či konať.“

      Problém nie je v tom, že by to nebola pravda, problém je v tom, že to nie je žiaden argument (tá „sugestibilita“ môže pôsobiť oboma smermi, má ju teista aj ateista), teda tento váš argument nič nedokazuje, resp. dokazuje len to, že svetonázor každého človeka je do značnej miery ovplyvnený jeho vôľou, jeho vnútornými pohnútkami.

      Áno, dôležitá je vôľa. A vôľa sa odvíja od ideálu. Čo človek hľadá, to nájde. Hľadá spravodlivosť, alebo osobný prospech? Hľadá večnú pravdu, alebo únik pre ňou? Možno povedať: všetko sa láme a rozhoduje v ľudskom srdci.

      Skrátka, keď človek nechce veriť, keď nemá vôľu veriť, tak neuverí, aj keby mŕtvi vstali a prišli svedčiť – má vôľu neveriť, a tak hľadá dôvody, spôsoby a výhovorky... Taký človek sa zvyčajne oháňa rozumom a vedou. Ale povedzme si: ako vedecké sa nám neraz predkladajú tie najnesúladnejšie tézy!

      Kresťanstvo ponúka vznešený ideál, poukazuje na zmysel a cieľ, pre ktorý sa oplatí žiť i umrieť. Čo ponúka ateizmus? Ničotu.

      Odstrániť
    4. Anonymný, ešte jednu poznámku:

      Dovolím si povedať, že je veľmi málo ľudí (ak vôbec sú), ktorí sa k nevere dopracovali rozumovým uvažovaním. Nie, spravidla sú za tým morálne aspekty. Až potom sa hľadajú výhovorky a dodatočné zdôvodnenia. Takí ľudia sa chytajú každej slamky, každej nájdenej kostičky, len aby vymysleli a domysleli, že to nie Boh, ale evolúcia... Veru, keby to nebolo tragické, bolo by to smiešne.

      Non serviam – nebudem slúžiť (Bohu). Tieto slová prvého padlého anjela sú heslom každého odpadlíka. Logika je však neúprosná: Kto neslúži Bohu, slúži zlému.

      Odstrániť
  2. Anonymný17.6.16

    Veľmi pekne ďakujem adminovi, ozaj som vďačný za to, že môj text dal na tieto stránky a mohli sa nad ním zamyslieť aj nábožensky veriaci ľudia. Nepredpokladám, že by to niekoho z veriacich tak oslovilo, že by sa vzdal svojej náboženskej viery, ale tak ako aj vy aj ja mám záujem zverejňovať svoju "pravdu" na ktorú očakávam racionálnu kritiku. Zatiaľ ju nedostávam, ak, tak len ako metafyziku, abstrakciu.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. PriestorNet je kresťanský portál, tvorený katolíkmi a určený hlavne katolíkom, v druhom rade hľadajúcim. Zhubné protikresťanské myšlienky majú dosť priestoru inde, sem nepatria. Navyše, ako je uvedené v pravidlách diskusie, komentáre majú byť zamerané na predmet príspevku... Komentáre nesúladné s týmito pravidlami nebudú publikované. 

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.