18. novembra 2016

Zo životopisu

Robert Hakala

Zo životopisu I
(Otcovi)
16. júla 1958
sa ti po šiestich dcérach
narodil syn.
Ako si sa cítil,
to si naozaj
neviem predstaviť.


Zo životopisu II
Píšem básne
– nikto ich nečíta.
Hovorím slová
– nikto im nerozumie.
Žijem,
aj keď to nikoho
nezaujíma.

Zo životopisu III
(Dcére)
Plná polička
hračiek.
Zajko kýva
ryšavej veveričke,
ktorá sa spolu so šašom vozí
v aute s tromi
kolesami.
Desím sa predstavy,
že raz
najparádnejšiu Barbie
vymeníš
za odporného
chlapa.

Zo životopisu IV
(Mame)
Vyšla do záhrady
a všetko navôkol začína pracovať:
tráva sa k nej túli
ako tieň k nohám stromu.
Orgován jej trúsi peľ
do zamatových
vlasov.
Kukurica rozkrúca od radosti
ciferníky
ohnivých šúľkov.
Škovránky vystrelili do výšky
a pražia sa v mikrovlnke
slnka.
Kvetinové záhony pištia
od rozkvitnutých pivónií.
Vzduch je ako džbán
po okraj naplnený
jej úsmevom.
A obloha
– od Partizánskeho
po Veľké Bielice –
je zatiahnutá jej pestrofarebnou
zásterou.

Zo životopisu V
(Oľge)
„Píšeš básne
o smútku a smrti.“
Vyčíta mi.
„Naozaj nepoznáš
okrem čiernej
iné farby?“
„Nehnevaj sa.
Môžem za to,
že sa mi do pera
natlačili samé
mäsožravé verše?“
Ilustračné fotografie:
Ján Maršálek

Zo životopisu VI
Otec mi zahynul na Vianoce roku 1974.
Mama chodí takmer každý deň na jeho hrob.
Položí kvety, prežehná sa a pomodlí. Som si istý,
že to tak má byť. Plynutie času je
zanedbateľné. Otec je určite spokojný.
Fajčí, pije pivo a pozerá na ňu z oboch
strán: odspodu – privretými očami,
a z vrchu
– otvoreným srdcom.

Zo životopisu VII
„Stále sa vŕtaš v knihách.
Aký to má zmysel?“
„Hľadám pravdu. Obyčajnú pravdu.
Okamih jej nájdenia
bude totožný
so smrťou“.

Zo životopisu VIII
(Sentimentálna spomienka na detstvo)
Spomínam... 1. septembra 1964 zakríknutý, v sprievode mamy kráčam do základnej školy vo Veľkých Bieliciach. Pani učiteľka Hoppanová ma naučí čítať a písať. Píšem neskutočne škaredo, našťastie pani učiteľka ma utešuje: nie je podstatné ako píšeš, ale čo píšeš... Spomínam... na hodiny náboženstva s pánom farárom Rudolfom Bošňákom, ktorého práve prepustili na amnestiu z väzenia. Okrem Boha mi predstavil skupinu Beatles (požičal mi jej malú platňu s piesňou Back in the USSR).Odvtedy som prestal počúvať hudbu z rádia. Spomínam... na pani učiteľku Gálisovú a na jej manžela: ona mi asi v ôsmej triede povedala, že píšem pekné slohy a on ma zas pochválil, ako pekne maľujem (jediné pochvaly, ktoré sa mi v škole ušli). Spomínam... na súdruha riaditeľa školy, ktorý si na mňa zasadol pre dlhé vlasy a s úľavou mi písaval do žiackej knižky poznámky za zlé správanie a dával pätorky bez skúšania. Ako mohol vedieť, že v tom čase ma už prestali baviť hrdinskí pionieri a mojimi hrdinami sa stal Tom Sawyer, Tarzan, traja pátrači, Nebojsa a hlavne ten zarastený, neoholený hipisák, čo na mňa sprisahanecky pozeral z kríža? Najviac si však spomínam na moju triednu v deviatke, ktorá ma v júni 1973 pri odovzdávaní vysvedčenia ubezpečila: že zo mňa nikdy nič nebude, že nedokončím ani strednú školu a že sa za mňa budú rodičia hanbiť... Poučila ma ako sa správať v živote, skrátka dostal som kopu cenných rád. Stál som tam so slzami na krajíčku a, Bože, v tom okamihu som si uvedomil, že musím ísť svojou cestou, lebo ak sa budem pridržiavať jej dobre mienených rád, istotne skončím presne tak, ako mi predpovedala.
::
Prečítajte si rozhovor s autorom:
::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.

4 komentáre:

  1. Anonymný18.11.16

    Moderným básňam a poézii veľmi nerozumiem, no páčil sa mi odsek – životopis I. a VI.
    Milan Kupecký

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hakalova poézia nie je elitárska, nechce ohurovať ani zavádzať. Je civilná, v istom zmysle vecná a čitateľsky prístupná. Samozrejme, má viac významových vrstiev – čitateľ sa môže uspokojiť s odkrytím prvej, ale môže ísť aj hlbšie... V tom je tiež krása poézie.

      Odstrániť
  2. Dotkla sa ma pasáž Zo životopisu VII, pravdivosťou... Životopisy majú kurz, práve čítam životopis Ľubomíra Feldeka vo veršoch.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Čítaním i písaním životopisu si azda rozširujeme, obohacujeme životný priestor.

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.