26. decembra 2016

Vianoce A. D. 2016

Vlado Gregor
Modlime sa a prosme a všetky ťarchy si vzájomne nosme
Zúčastnil som sa nedávno debaty o cirkvách po roku 1989 a odchádzal som odtiaľ dosť znechutený, ba až zhrozený. Potvrdila sa mi jedna pravda, okolo ktorej krúžim už desaťročia ako mačka okolo horúcej kaše. Môže ísť o nepochybne svätú inštitúciu a môže hlásať najjasnejšiu pravdu zo všetkých, a ja vôbec nepochybujem, že naša Cirkev takou je. Ale ak ide, ľudovo povedané, o fleky a prachy, aj v tej najdokonalejšej ustanovizni sa dejú krivdy, nepokoje a krutosti vyplývajúce z kariérnych bojov o miesto pod slnkom a či o post v chráme. Výnimky asi nejestvujú a treba tieto zákonitosti a nevyhnutnosti brať do úvahy.

Je to paradox, ale najlepšie to chápu ľudia naspodku, utláčaní, tichí, ukrivdení a možno aj dosť nešikovní, ba svojím spôsobom aj tí chudobní, ba až hlúpi duchom... Zdá sa vám to smiešne a nepodložené? Nie, moji milí, práve takíto ľudia a práve z tej žabej a ušliapnutej perspektívy, vidia veci skrz-naskrz, lepšie ako cez najdrahšie „cétečko“.
Aký je proti vyššie uvedeným zlám spoľahlivý liek? Asi len všímať si a počúvať práve týchto ľudí, a to by malo byť hlavným znakom nasledovníkov Ježiša Krista. A to všetko sa musí vnímať a riešiť s pokorou, reálnym pohľadom na život i schopnosťou ustupovať a odpúšťať. Ak sa to v rámci toho svätého spoločenstva nedeje, je nám z toho doslova zle.
Z pozorovania týchto stále sa opakujúcich pokušení a nedostatkov vznikajú všelijaké stále novšie reformácie, stále lepšie rehole a stále jasnejšie teológie čoraz lepšieho oslobodenia a či aj uvoľnenia. Nedajte sa mýliť, drahí moji, sú zásady a zákony, ktoré nemožno relativizovať a neslobodno z nich ustupovať, ani bez nápravy a ľútosti odpúšťať ich porušenia.
Tieto tendencie sa aj v našej Cirkvi chvíľami zintenzívňujú, hlavne v časoch chaosu, neistoty a veľkej nespravodlivosti. Nedajme si teda popliesť hlavu, nespočetnekrát overené pravidlá a spôsoby správania nemožno zľahčovať, spochybňovať a myslieť si, že ich relativizovaním niečo naprávame a zlepšujeme. Ak sa to znovu a znovu opakuje a neustále sa skúšajú a tlačia nové spôsoby na ospravedlnenie zla, môžeme si pritom len opakovane povzdychnúť: „apage satanas!“ teda: „odíď, pokušiteľ!“
Všímajme si preto hlavne tých, ktorí sú služobníkmi všetkých a aj pri takej kauze ako na ružomberskej univerzite registrujme nielen to, ako spravodlivo či nespravodlivo si delia benefity tí horní a hornejší, ale nakoľko sa krivdí tým spodným a spodnejším, teda upratovačkám, knihovníčkam, kuchárkam, prípadne šoférom, murárom a tesárom.
Kedysi, keď sme boli utláčaní a mučení, naši prenasledovatelia sa s obdivom čudovali, ako sa kresťania milujú. Ak sa navzájom žerieme, podrážame a neustále svojich vlastných kritizujeme, asi niekde robíme zásadnú chybu.
Aspoň na záver pridám niečo povzbudzujúce. Zdá sa, že čoraz viac ľudí chápe, že žijeme v zlomovej dobe a už nejde len o uchovanie katolíctva, ale o samotný zmysel kresťanstva.
DEO GRATIAS! BOHU VĎAKA!
::

Ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.