15. januára 2017

Slovo na nedeľu (51)

A pre ich neveru tam neurobil veľa zázrakov.
(Mt 13, 58)
Z Písma vieme, že Ježiš urobil množstvo rôznych uzdravení, vzkriesení a iných (z nášho pohľadu) nevysvetliteľných zázrakov. Presúval sa po krajine, vysvetľoval Zákon, rozprával rôzne podobenstvá, riešil spory. Šťastní ľudia, ktorých navštívil Pán!
Uznajte, musel to byť mimoriadny zážitok: vidieť ako mŕtvy vychádza z hrobu, alebo slepý začne vidieť, prípadne chromý chodiť... Boli to udalosti, ktoré sa vymykali (a dodnes vymykajú) ľudskému rozumu. Neodkážeme si ich vysvetliť, zbytočne budeme nad nimi rozmýšľať – ako je to možné? – nepochopíme...

Darmo naša civilizácia pokročila o poriadny kus dopredu a je mimoriadne vyspelá, udalosti z Pánovho života nevieme dodnes rozlúštiť, dešifrovať. Môžeme sa na tie zázraky pozerať z rôznych uhlov, vždy sa dostaneme k jednému záveru: Božia moc je nevyspytateľná a my ju môžeme jedine obdivovať...
Ak sme veriaci, berieme tieto zázraky ako dôkaz Ježišovho božstva. Ako dôkaz, že je Synom Božím. Prijať musíme aj tento fakt: nie vždy všetci prijali Ježišove skutky (zázraky) a často sa stalo, že ich nepochopili a dokonca chceli Pána fyzicky napadnúť... Ako je to možné? Ako je možné, že videli a – neuverili? Aj toto je zaujímavý poznatok, ktorý platí aj dnes. Mnoho razy vidíme mnoho vecí na vlastné oči a nechceme tomu uveriť. Jednoducho, odmietame to, lebo si to nevieme vysvetliť.
Teší ma, že Pán sa takýmito „neveriacimi“ nedal odradiť. Jednoducho z takého miesta odišiel... a robil zázraky na inom mieste. Na našu spásu.
::
Predchádzajúce: Slovo na nedeľu (50)
::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.

11 komentárov:

  1. Anonymný15.1.17

    Ak sa niečo udialo, udeje, nie je to zázrak, ale realita. Aby niečo bolo zázrakom, musíš byť nábožensky veriacim.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Karol Dučák18.1.17

      Anonymný, vzbudzujete môj úsmev a viete, čo je na Vás najkomickejšie? To, že nie ste otrávený sám zo seba. Keby som ja písal takéto - s prepáčením - debilné komentáre, mal by som pocit hnusu sám zo seba. Ak Vy ten pocit nemáte, musíte byť veľmi otrlý človek. Škoda každého takého ľudského nepodarku.

      Odstrániť
    2. A viete, že na tom „debilnom“ komentári čosi je? Akési tušenie pravdy. Lebo naozaj: nato, aby niekto uznal zázrak, a vôbec, aby uznal realitu, musí tej realite uveriť, musí ju vnútorne prijať. V opačnom prípade sa človek bude zúfalo snažiť dokázať, že všetko, čo jestvuje, nemôže jestvovať.

      Odstrániť
  2. Anonymný18.1.17

    Karolko, ďakujem za vami prejavenú kresťanskú lásku a ocenenie mojich komentárov. Ja poznám jeden zázrak prírody, je to naše vedomie.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Karol Dučák18.1.17

      To ich poznáte tak málo?! Každá jedna rastlinka, každý jeden strom, no predovšetkým človek, tvor, stvorený na obraz samého Boha, to sú milióny zázrakov! Naozaj je Váš zrak taký zatemnený? Tak veľmi by som Vám chcel pomôcť, ale proti Vašej vôli nemôžem. Dokonca, aj sám Stvoriteľ rešpektuje Vašu slobodnú vôľu. A pritom by mohol v jedinom okamihu zničiť celý vesmír! Aký úžasný Boží dar je slobodná vôľa! Dokonca aj za to ďakujete Bohu, že ešte žijete a môžete písať tie Vaše smutné výlevy! Alebo nimi chcete zahlušiť Váš strach z ničoty, ktorá sa napokon stáva údelom každého skeptika? Nebojte, ja to veľmi dobre poznám, pretože som tým bolestivým prerodom prešiel.

      Odstrániť
    2. Anonymný19.1.17

      Považujem za užitočné vás informovať, že k určitému prirodzenému zániku vesmíru určite dôjde aj bez "zázraku" od vášho iluzórneho boha. S tou ničotou sme na rovnakej lodi - váš strach liečite náboženskou vierou.
      Trochu som sa pomýlil s tým mojim chápaním zázrakov. Bežne píšem o vedomí, ako o najväčšom zázraku prírody. Opravte si to.

      Odstrániť
    3. Slepé fyzikálne sily, samozrejme, nevytvárajú a nemôžu vytvárať nijaký zmysel či účel, ani zázraky.
      Sotva bude niekto tu na zemi schopný vyriešiť otázku existencie Boha s úplnou istotou. Prírodovedou však nemožno vysvetliť náboženstvo. Veda nemôže určiť, čo je dobro a čo zlo, a teda ani čo je pravda. Argumenty prírodovedy – skutočné argumenty, nie ich svojvoľná interpretácia – vedú nanajvýš k agnosticizmu. To, čo vedie k ateizmu, je nevedeckej povahy.
      Vyplýva z toho, že tak ako náboženstvo, aj ateizmus je presvedčenie. Ateizmus je forma viery – ibaže ide o vieru veľmi pochmúrnu.

      Odstrániť
    4. Anonymný20.1.17

      Ateizmus vnímam len ako racionálny oportunizmus voči existujúcim náboženstvám, náboženským učeniam, ako nerozumným, nabádajúcim k nezmyselnému konaniu, veľakrát až nebezpečnému a ľudsky nedôstojnému.
      A ozaj, sme v zajatí slepých, nekompromisných prírodných zákonov. Buď ich budeme poznávať a akceptovať, alebo sa nám vysmejú.

      Odstrániť
    5. Čaro nechceného: použili ste slovo „oportunizmus“, zrejme ste tým mysleli opozíciu, protiváhu, odpoveď... lenže význam tohto slova je „bezzásadovosť“. Pre vás nemilý omyl, pre mňa príležitosť na smeč. Áno, ateizmus je bezzásadový, lebo nemá pevný oporný bod. Znova pripomínam, že z prírodovedy nemožno odvodiť morálku – a bez správneho rozlišovania dobra a zla nepoznáme pravdu.
      A ešte treba pripomenúť a zdôrazniť, že kresťanstvo nikdy nebolo proti racionálnemu uvažovaniu, naopak, vždy sa usilovalo o súlad s rozumom.

      Odstrániť
    6. Karol Dučák22.1.17

      Anonymný, píšete: "sme v zajatí slepých, nekompromisných prírodných zákonov". Celkom isto ste slepý Vy - bez urážky. Ľudstvo nikdy nechcelo byť v zajatí nejakých slepých prírodných zákonov. Ak by tomu tak bolo, dodnes by sme žili v pralesoch ako Indiáni v Južnej Amerike. Lenže aj tam boli vyspelé ríše Inkov, Aztékov, atď. Človek od začiatku kategoricky odmietal podriaďovať sa slepým prírodným zákonom. Preto napríklad vymyslel žiarovku, aby "oklamal" slepé prírodné zákony a predĺžil si deň. Neviem, z akého vajíčka ste sa vyliahli, ale mnohí vedci boli hlboko veriaci ľudia. Neveriaci vedci boli až do 19. storočia skôr raritou. Máme dokonca kalendár pomenovaný po jednom pápežovi-astronómovi. My, Slováci, vďačíme za svoj spisovný jazyk práve predstaviteľom kresťanstva. V mojom bydlisku boli prvé školy cirkevné. Až o niekoľko storočí neskôr tu vzniklo štátne školstvo. Cirkvi vďačí Slovensko za svoj rozvoj. Ak by ste mali toľko charakteru, aby ste napísali, kto vlastne ste, vytmavil by som Vám to inakšie. Takto sa pokrytecky skrývate za anonymitu. Aj napriek tomu Vás verejne vyzývam: prestaňte znevažovať náboženské učenia, ktorým práve my, Slováci, ďakujeme za to, že držíme krok so svetom v oblasti rozvoja vied a umenia. Trochu sebareflexie a doplnenie vzdelania by Vám, Anonymný, len prospelo.

      Odstrániť
  3. Anonymný22.1.17

    Nepochybne veľmi zaujímavá debata. Avšak čaro kultivovanej a múdrej debaty tkvie asi v tom, že argumentujeme k druhému slušne ak keď s ním nesúhlasíme, alebo sa s názorom druhého absolútne nestotožňujeme, že p. Dučák? Na margo debaty, asi len toľko: nikto si rozum, vieru ani čokoľvek iné sám nedal, je to dar od Boha, takže istá dávka pokory asi nikomu z nás nezaškodí.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.