- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

4. apríla 2017

Boh, človek a diabol

C. S. Lewis: Rady skúseného diabla
Bratislava, Porta Libri, 2007
Kniha zachytáva korešpondenciu medzi dvoma duchovnými bytosťami (diablami) – skúseným Krutodlakom a začiatočníkom Svrabomilom. Svrabomil má na starosti dušu kresťana a Krutodlak mu dáva rady ako využiť myslenie, sklony, slabosti, návyky či okolie na to, aby kresťan upadol do hriechu a zabudol na Boha. Každý deň a situácie v ňom sú príležitosťou na pokúšanie. Úloha je jasná – odviesť človeka od Boha a využiť ho na svoje diabolské ciele.
Aj keď je kniha napísaná zábavnou formou, hlboko v nej sa skrývajú pravdy o reálnych duchovných bytostiach – diablovi a Bohu – a ich odlišnom pláne s človekom.

Diabol nechce, aby bol poznaný. Nemá rád, keď sa o ňom hovorí, lebo tak vychádza na svetlo. Asi najbežnejšou a najcharakteristickejšou črtou diabla je klamstvo. Biblia ho nazýva aj „otcom lži”. V tomto smere je  diabol mimoriadne  inteligentný. Ide mu o to, aby človek nerozmýšľal o veciach jednoducho, ako o jednoznačne dobrých a zlých. Radšej má, keď sa o veciach hovorí všeobecne, akademicky, „najlepšie pomocou fráz, nie argumentov”.
Diabol pretláča ateizmus v podobe myšlienok prospešného bratského humanizmu, o duši hovorí ako o ľudskej substancii či účelovom výmysle Cirkvi a všetko to zaklincuje šírením náuky o tom, že dôležité je pre človeka jeho vedomie, ktoré má rozvíjať poznávaním rôznych myšlienkových prúdov, ako aj širokou tvorivou aktivitou, aby tak naplnil svoj život.
Cieľom diabla a jeho anjelov je človeka úplne odtrhnúť od Boha, aby už viac naňho nemyslel, aby nemyslel na svoju dušu a spásu. Pre tento cieľ urobí čokoľvek. Vie zneužiť sklony, návyky či myslenie človeka na to, aby ho priviedol k hriechu.
Diabol je inteligentná duchovná bytosť. Radšej má vykonštruované teórie ako skutočnú zbožnosť. Skutočnú Božiu prítomnosť, ktorú môže človek prežívať v modlitbe a sviatostiach, radšej nahrádza „akousi sotva pravdepodobnou, vzdialenou, tajomnou, ťažkopádnou postavou niekoho, kto hovoril zvláštnym starobylým jazykom a zomrel kedysi veľmi dávno“. Niekomu takému sa predsa veriť ani  klaňať nedá...
Diabol človekom opovrhuje a berie ho ako zviera, ktoré by mohol ponížiť a zdegradovať naozaj na úroveň zvieraťa. Jeho cieľom je človeka iba využiť, pohltiť vôľu človeka vlastnou vôľou, rozšíriť oblasť svojho pôsobenia na účet človeka.
Božie plány sú však iné. Boh človeka naozaj miluje. Preto ho stvoril a dal mu nesmrteľnú dušu. Chce zaplniť svet ľuďmi, ktorých život by bol skutočne na Jeho obraz. Želá si, aby človek slobodne podriadil svoju vôľu Jeho vôli. Boh chce urobiť z ľudí slobodných služobníkov, ktorí sa napokon stanú Jeho synmi a dcérami. Pritom všetkom človeku necháva slobodnú vôľu a rešpektuje ju. Nikoho nútiť nebude.
V skutočnosti, keď Boh hovorí o tom, že by mali ľudia opustiť samých seba, „chce od nich len to, aby sa vzdali svojej tvrdohlavosti. Keď sa mu konečne podvolia, On im naozaj vráti celú ich dôstojnosť. Keď sa mu úplne vydajú do rúk, stanú sa viac sami sebou, než kedykoľvek predtým“. Boh chce z ľudí urobiť bytosti, ktoré s Ním budú úplne zjednotené, „no pritom samostatné a jedinečné“.
Každý človek je plný samého seba,  svojej sebalásky. Ježiš Kristus chce ľudí tejto sebalásky zbaviť. Chce ich naučiť, že svoju misiu naplnia vtedy, keď odtrhnú svoj zrak od seba – od svojho ega – a budú slúžiť Jemu samému – v podobe ľudí okolo seba. To sa však diablovi nepáči. On sám mal možnosť slobodne slúžiť Bohu, no odmietol ju. Nechcel byť služobníkom Boha pre svoju pýchu. Vzoprel sa mu. Preto ľuďom závidí, že aj keď nie sú anjelmi, majú od Boha nesmrteľnú dušu a zasľúbenie byť navždy Božími deťmi.
Pokora je pravda. Pravda o človeku, jeho vlastnej úbohosti a závislosti na Bohu, pravda o Božej láske k človeku. Boh má nárok na celý život človeka – na jeho osobu,  slobodnú vôľu, rozum,  jeho plány i  všetok jeho čas, pretože On človeka stvoril. Preto, aby ho sám urobil šťastným...
Kristína Ondrkálová
::
Recenzujeme dobré knihy:

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.