Víťazná pokora

Vlado Gregor

Nielen niekoľkomiliónoví Svedkovia Jehovu, ale aj mnohí iní antitrinitári, ba aj niekoľkomiliardoví moslimovia majú problém s božstvom Ježiša Krista. Háčik je v tom, že ak sme definovali, dogmatizovali a postulovali koncept Trojice, neznačí to vôbec, že sme Boha v jeho hĺbke a moci pochopili.

Aj menovaní, aj iní, čo odmietajú trojjediného Boha, uznávajú Kristovu jedinečnosť, jeho mimoriadne zrodenie i neobyčajný záver jeho pozemského života. Kde sa teda vzala tá nezmieriteľnosť a nenávisť medzi vyznaniami pre otázky, ktoré evidentne prekračujú naše chápanie a porozumenie?

Neraz som už vo svojej tvorbe upozornil na to, že ak si nedokážeme vážiť Krista ako človeka, s jeho ľudskými problémami, obmedzeniami a osudom, tak si ho nedokážeme ctiť ani ako Boha. On sám si neprekonateľne vážil a ctil svojho Otca. V Getsemanskej záhrade ho prosí, aby odobral od neho kalich utrpenia, teda uznáva jeho moc a autoritu aj nad sebou samým. Dokonca aj na kríži si povzdychne, že ho Boh opustil. Ak sa teda tvárime, že chápeme vzťah vo vnútri Božieho života, ako dokážeme iným vysvetliť, že Boh dokázal opustiť samého seba?

Problém aj statočných veriacich a takzvaných lepších ľudí je v tom, že akosi sami od seba prišli na to, že lepšie chápu Boha, ako sa chápe on sám. Mám rád rôznych presvedčivých svedkov, aj maximálne oddaných veriacich, vrátane moslimských. Ale je potrebné im nejako vysvetliť, že Zjavenie Boha sa ešte neskončilo. Ani Jahvem, ani Kristom, a veru ani Mohamedom. Sám Ježiš nás uisťuje, že nehovorí učeníkom všetko, lebo by to nezniesli – a poukázal na Ducha pravdy, na Tešiteľa, ktorého nám nielen jednorazovo zoslal, ale opakovane ho zosiela ďalším generáciám svojich nasledovníkov. Zjavenie teda v tomto zmysle pokračuje, svätí ľudia sa znovu rodia a zázraky sa naďalej dejú. (Nezhadzujte teda katolícku Cirkev, ale berte si od nej príklad, aby sa niečo podobné dialo, realizovalo a pokračovalo aj vo vašich spoločenstvách.)

Málokedy kritizujem konkrétne „skupenstvá“ a ešte menej konkrétnych ľudí. Ak sa to niekedy stalo, nebolo to preto, aby som tie skupiny a ľudí zhadzoval, ale preto, aby si uvedomili jednu základnú zásadu a princíp. Ak totiž chceme kritizovať iných, podliehame kritike aj my a musíme ju vedieť prijať. Ináč neprijímame toho Ježiša, ktorý hovoril o odpúšťaní, neposudzovaní a jedine Božej dobrote. Verejne ukázal svoje slabosti a tak trochu pokritizoval aj samého seba. Prečo teda my tak naliehavo uisťujeme samých seba, akí sme dobrí a neomylní?!

Boh nie je náš sluha a predmet mudrovania, ale náš nezištný darca a pomocník. Úcta k Bohu a bázeň Božia nie sú žiadne plesnivé termíny a nepovažujme sa za hodných hádzať ich do šrotu! Ak to robíme, nechápeme Kristovu obetu a nerozumieme výkupnému zmyslu utrpenia, ani svojho vlastného. Mesiáš nás totiž informuje, že kto ho nasleduje, bude nakoniec tam, kde je aj on, teda príde do domu nášho Otca. Vážme si teda Boha, Ježiša, aj samých seba, lebo bez tejto trojitej úcty nemôžeme fungovať ani ako jednotlivci, ani ako spoločenstvo.

Vlado Gregor

::

Rozhovor s autorom: Ježišov odkaz pretrvá

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.