Život píše rôzne príbehy. Zaujímavé, bizarné,
poučné aj varovné. Niekto si zabudne na čerpacej stanici čiapku, niekto puzdro
s dokladmi a niekto plecniak, v ktorom je 300 000 eur. Napodiv,
zvyčajne sa nájde poctivý nálezca... A tak sa ten nenápadný plecniak s nápadne
podozrivým obsahom dostane na políciu.
Obyčajný človek, teda drvivá väčšina
obyvateľov nášho štátu, si tristotisíc eur nedokáže našetriť za celý život. Naozaj
nejde o maličkosť. Ide o sumu, za ktorú si možno kúpiť dom, auto a všeličo
iné – a ešte zvýši aj na doživotnú rentu.
Veru, toľké peniaze v rukách jednotlivca,
ak chýba vierohodné vysvetlenie, vzbudzujú podozrenie a vyvolávajú vážne
otázky.
Ak v spoločnosti dochádza k podvodom
a úplatkom na úrovni státisícov eur (a mnohé tomu nasvedčuje), tak je
najvyšší čas čosi zmeniť. Lebo niečo také je doslova urážkou národa.
Čistenie zanedbaného chlieva býva ťažké a uvoľňuje
sa pritom mnoho smradu, ale skôr či neskôr sa zrealizuje. Božie mlyny melú síce
pomaly, ale isto!
Ján Maršálek
::
P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.
Žiaľ, autor príspevku neuvádza nič objavné. No jeho konštatovania, hoci sú okrajové sú takpovediac žalostné, do neba volajúce. Hoci sa vraví, že peniaze sú až na prvom mieste, nemala by spoločnosť trpieť takého peňažné nelogické "manévre" v akejkoľvek spoločnosti, veď peniaze by mali byť položené prácou a nie fiktívnymi papierovými manipuláciami. Lenže ako tomu zabrániť, keď samotní politici sa tým chvália, a podceňujú tak podľa nich prostý a sprostý národ. Iba útržkovite: Pán sudca Harabín raz v televízii vyhlásil, že by okamžite zatvoril vtedajšieho premiéra Mikiho, keby ho niekto alebo bol niekym obžalovaný. Akoby nestačilo televízne vyhlásenie jeho vtedajšieho opozičného politika, dnešného premiéra Fica, ktorý vtedy verejne v televízii hovoril o podvodných účtoch Dzurindu a Miklóša vo švajčiarskej banke (korpus delikty), že majú vysoké finančné čiastky (určite myslel na úplatky, pretože tipovaním ich vedel získať iba niekdajší minister Kanis) za tunelovanie Braniska a pritom jeho pravá ruka Kaliňák povedal, že netreba dôkazy, stačí iba podozrenie aby sa konalo. Príkladom je napríklad aj kauza Gorila, ktorá sa nikdy nevyrieši, lebo v ohrádke sú pospolu všetci zainteresovaní najmä politici, ktorí by sa mali spovedať a skladať účty. Sedia v parlamente, pritom by mali sedieť inde. Lenže ako poukázať sám na seba? Pritom doterajší všetci tí, ktorí by mali a chceli čo k tomu povedať, tí pod hrozbou strachu alebo straty zamestnania mlčia, alebo sa vzdajú pracovného miesta, keď majú a chcú konať (vypovedať), či už je to polícia, alebo súdnictvo. Ešte nikoho z našich politikov neodsúdili, hoci sa navzájom osočujú a verejne nazývajú a označujú zlodejmi. Tak čo k tomu dodať?...milan kupecký, dôchodca
OdpovedaťOdstrániťAk niekto nevie, ide o skutočný prípad.
OdpovedaťOdstrániťStalo sa to nedávno. Na čerpacej stanici v Tatranskej Štrbe sa našiel plecniak, v ktorom bolo tristotisíc eur. Zabudol ho tam 52-ročný muž. Polícii povedal, že peniaze našiel v dome po mame. Podľa informácií v médiách sa však vyšetrovatelia prikláňajú skôr k tomu, že peniaze majú nelegálny pôvod (úplatok).