Výročia a znamenia

Nebuďme opovážliví a hriešni, lebo skončíme ako zbytoční, škodliví a smiešni...

Vlado Gregor

V mnohých vzniká dojem, že sa akosi pozabudlo na to, čo znamená Kristus a čo by malo znamenať kresťanstvo. Ide totiž o to, že zmysel kresťanstva nie je ideologický, vedecký, ekonomický, ekologický, humanitárny a tak ďalej, ale existenčný a osobný, a to pre každého človeka osobitne a zvlášť. Pretože my nie sme abstraktná jednotka, ani ľudstvo a jeho organizácie nie sú abstraktné, imaginárne a virtuálne jednotky. Preto sa k nim musíme správať jedine a bez výnimky s úctou a rešpektom. Aj vtedy, keď sa nám niektorí ľudia zdajú detinskí, nechápaví a ináč neschopní. Nemôžeme sa stavať do úlohy poučovateľa a neomylného lekára, mačovským a gadžovským spôsobom vyčítať iným ľuďom, akí sú a že vôbec sú; prípadne špekulovať, či ich nie je priveľa a či sa snažia o zdravý a humánny rozvoj a rozum.

Pretože, milí moji, Ježiš Kristus tu nezaložil ekonomickú, ekologickú, vedeckú a či ináč humanitnú organizáciu. On nám odhalil tajomstvo hodnoty a ceny človeka, hĺbku jeho pádu, ale aj možnosti polepšenia a pochopenia samého seba a aj ľudí naokolo.

Máme teda okrúhle výročie aj Luthera, aj boľševikov, aj slobodomurárov, aj fatimských detí, ktoré sa tohto roku aj oficiálne stali svätými. Je to pre nás znamenie, aby sme hlbšie a možno aj definitívne už pochopili, čo znamená to, že máme byť ako deti a tiež to, čo je podstatou Kristových blahoslavenstiev, jeho náuky a nádeje. Pretože tí nefatimskí jubilanti propagujú samostatnosť, vášnivosť, funkčnosť, konkrétnu zameranosť na samých seba a na svoju schopnosť robiť zmeny a zásadné prevraty, ktoré sa im zdajú nevyhnutné a nanajvýš rozumné.

Je to rozpor, ba pravý opak oproti detskej jednoduchosti, dôvere, oddanosti, poslušnosti a takmer absolútnej závislosti od svojho okolia a od Božieho riadenia a milosrdenstva. Ak naša a Kristova Cirkev nepôjde touto cestou, ak nebude dôverovať svojmu zakladateľovi a ak bude hľadať kompromisy s najrôznejšími herézami, odchýlkami a povedzme si, že aj deviáciami, ktoré hľadajú ľudskú a kvázi racionálnu samostatnosť, právo rozhodovať nielen o sebe, ale aj o druhých a o celom ľudstve, bez akejkoľvek úcty k tým malým a bezbranným, tak hľadáme vlastnú vôľu, sami chceme rozhodovať o tom, čo je dobro a zlo a ako kresťania a aj ako členovia Cirkvi sme skončili. Ak sa totiž už nemodlíme „buď vôľa tvoja“, ale „buď naša vôľa a svojvôľa“, tak podľa našich inovovaných prosieb aj dopadneme a budeme slúžiť nie Bohu, ale sebe a rôznym pokušiteľom, ktorí v nás prebývajú a provokujú nás k rôznym unáhlenostiam, revolúciám a hlúpostiam.

Všemohúci Bože, buď milosrdným k nám opovážlivým a hriešnym a priveď nás k jednému ovčincu a jednému pastierovi! Bez tvojej pomoci a našej pokory a poslušnosti to naozaj nedokážeme!

Vlado Gregor

::

Rozhovor s autorom: Ježišov odkaz pretrvá