Svetlo v okne

Gabriel Németh

Čas na báseň

Slza zarosená v oku
zakotví  raz na perách
ako opustená loď

a smútky sa budú ďalej
ťahať k strateným moriam
večerných prílivov rozbúrených vĺn.

Kráčať budem po brehu sám,
dám zmysel svojim
prázdnym dlaniam na dotyk

a ostanem verný
vypredanej jeseni bez snov,

to je ten správny kľúč k samote,
keď v tichu sa rodí čas na báseň.

Mrazivé vyznanie

Slnko sa praží
              na oblohe ako káva.
Brehy mlčia –
nebo s trávou spáva.

Šepot sklonených
                stebiel k zemi,
tyká si s fosforom, svietiacim do zažatých  rán,
               že vôbec si – že vôbec existuješ.

Taký je náš obraz neskutočných chvíľ,
zachytí okamih,
keď brehy spustia vodu
                  k smädným riekam.

Raz sa však všetko zmení.
Dni zhasnú ako svieca,
       Koperníkovo nebo zaženie mraky,
k horizontu slov, kde báseň začne žiť.

Príde ten čas. Svetlo zamrzne v plameni
a mrazivá zima vypovie na tisíckrát.
                          Mám ťa neskutočne rád.

Keď sa leto lúči

Motýľom ku koncu leta
zvädnú krídla,
čaša vína sa pomaly naplní.

Je čas rozlúčiť sa,
povedať zbohom horúcim dňom,

čakať, kým sa september zavlní
a rozprší sa prvý jesenný dážď.

Stačí sa oprieť o vietor,
práve sa usadil v korunách stromov
ako nedotknutý víťazný kráľ,

vietor, ktorý slová básne
s kvapkami do búrky rozpršal.

Letné krásy strácajú svoje čaro,
keď sa jeseň ohlási,
je čas odchodu, je čas tichej rozlúčky.

I básnik stráca vlastnú mladosť
pre svoj let – to je ten osud v cene zájazdu,

keď jesenná vlna zaleje ťa
a prší, neustále prší a nebo plače ako dieťa,

kým nevyjde zajtra nové slnko
a brieždiť sa bude do básne.

Vianoce

Keď svet zabelie sa
                do poslednej vločky,

snežiť bude rovnako
                   pre všetkých.

Tak akosi blízko
             bude od srdca k srdcu
                         na ceste k človeku.

Nebo plné vločiek rozochveje sa
     rozprávkou od pána Andersena,
na dve zápalky zatají dych...,

na slovo v modlitbu,
na okamih pre tento deň.
Noc v splne nespustí
                     viac svoje rekviem.

Anjeli budú spievať iba koledy,
               v deň, keď prídu Vianoce.

(Verše Gabriela Németha z pripravovanej básnickej zbierky Svetlo v okne.)

::

Ilustračné snímky: Ján Maršálek

::

Súvisiaci príspevok: Viera v srdci

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.