Viera v srdci

Gabriel Németh

Život ide ruka v ruke s bolesťou, slzami, ale i nádejou a radosťou. Spojené nádoby, ktoré sa prelínajú a vždy v nás dohárajú ako svieca. Jedno je však isté, život by bez bolesti nemal zmysel, bez sĺz by neprišla vytúžená radosť a šťastie.

Človek pomaly rokmi starne a učí sa múdrosti žiť a milovať, i napriek tomu, že to občas bolí. Niekedy si poviem, musí to tak byť. Keď som nečakane dvakrát odpadol a skončil v kóme, prebral som sa a vrátil sa do bežného života, akosi som začal viac veriť...

A verte po bolesti prišla i radosť: po chorobe, z ktorej som sa vďaka lekárom skoro dostal, som vydal už svoju štvrtú básnickú zbierku. Ani som spočiatku netušil, aký príznačný názov som zbierke dal: Srdce na kľúč.

Ten môj kľúč ku všetkému je v ceste za poéziou – robiť so slovom, tvarovať ho do básne a mať pevnú vieru v Boha, vieru v srdci. To mi pomáha určité veci pochopiť; keď  padnem, dokážem vstať, oprášiť si kolená a ísť ďalej. Bez toho to jednoducho nejde. Mať vieru, silu, energiu, nevzdávať sa a ďalej ísť cez prekážky k poslednému svetlu v okne, kým nezhasne.

Možno to mám v povahe, nikdy sa nevzdávať. Moja mamka je taká, nikdy sa nevzdáva. Dokáže kráčať bolesťou, nástrahami, ktoré jej život prináša. Nikdy mi nezabudne pripomenúť: Bolo aj horšie. Neslobodno sa vzdávať! Choď ďalej a nikdy sa neboj vlastného osudu!

Kedysi v dedine bol jedine kostol – tu sa ľudia schádzali, klaňali sa krížu a verili, že viera určí smer ich cesty a oni budú šťastní, hoci šťastní cez slzy, ale predsa...

Ja ako autor a básnik cítim, že mojou jedinou modlitbou zloženou v dlani je slovo. V ňom nachádzam priestor pre báseň, pre umenie ako také. V ňom nachádzam útočisko, zároveň naberám odhodlanie isť a kráčať ďalej.

To je to slovo, to je tá báseň – povedal by klasik a hľadal by ďalej v tichu báseň, ktorá sa rodí v nás, v sile veriť na zázrak. Mnohokrát, keď sedím za stolom, píšem a svoje verše posielam do noci, neubránim sa dojatiu, že som tu, že žijem, že píšem.

Pomáha mi tá Božia sila, ktorej mnohí neveria. Pritom stačí tak málo: veriť, dúfať, veriť v silu kríža, že Boh nad nami bdie a vie, čo robí...

Gabriel Németh (1969) žije a tvorí v Čiernej nad Tisou.
Vydal básnické zbierky: Za súmraku, Slnko nad básňou, Rodinný album a Srdce na kľúč.

Nesmrteľné Yesterday

Poludnie zovrelo ako voda na kávu.

Sedím a spomínam
na rok tisíc deväťsto osemdesiat,
keď zastrelili Lennona.

Napnutý ako struna na gitare
prijal som túto správu
a pýtal sa Boha:
Kde je Tvoja  spravodlivosť?

On iba chytil do ruky gitaru
a zaspieval do noci
nesmrteľné Yesterday.

Tma – cesta k bolesti

Ku kvetom vedie
cesta z broskyňových sadov
k slzám cez rany.

Láska, ten chlieb na stole,
krváca a občas raní.

Svetlo, patriace tajomstvu k súmraku,
a k noci hviezdy a ich inotaje...
Láska večná je ako Boh.

Bolesť večná tma je.

Rozprávka s tebou o tebe

Boh ma skúša
vysloviť tvoje meno
do vankúša.

Oprieť sa o nás,
o dávny sen, o náš kríž.

Hviezdy ti zosadli na pery.
Nemusím byť pritom Exupéry,

aby mi každý uveril,
že život s tebou
je rozprávka na každý deň.

(Básne zo zbierky Srdce na kľúč)

::

Ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!