Stretnutie so vzácnym človekom

(Arpádovi Horváthovi k jeho životnému jubileu)

Arpád Horváth

Mgr. Arpád Horváth sa narodil 5. februára 1938. Žije a tvorí v Tornali. Pôsobil na Vysokej škole poľnohospodárskej ako odborný asistent, učil na rôznych odborných stredných školách a ľudových umeleckých školách. Medzi jeho záľuby patrí hlavne matematika a maľovanie.

Spoznal som sa s ním pred asi dvanástimi rokmi na jednej súťaži pedagogických pracovníkov. Náhoda chcela, že nás ubytovali v spoločnej izbe, a potom sa stal – zázrak. Skutočne. Arpád je totiž mimoriadne zaujímavý človek. Skromný, vždy v dobrej nálade, srší z neho pohoda a hlavne múdrosť. Môžete sa s ním rozprávať o všetkom. A navyše, vie mimoriadne zaujať všetkých, ktorí počúvajú. Rozpráva pútavo, s veľkým prehľadom. Nevymýšľa si. Má neuveriteľné množstvo zážitkov, ktoré vás strhnú svojou nevšednosťou a originalitou.

Ďalšia jeho črta – je neuveriteľný zberateľ. Nie zberač, ale naozajstný zberateľ množstva rôznych vecí. Najprv sme začali známkami. Povedal mi: „Známky zbieram od detstva. Mám kompletné vydania jednotlivých ročníkov ČSSR, teraz Slovenska.“ Nešpecializuje sa iba na známky, zbiera celiny, obálky, nálepné listy, analógové pohľadnice... (nechcem vás unavovať filatelistickými termínmi, ale filateliu má v „malíčku“). Zbiera tiež staré pohľadnice miest, starý porcelán a keramiku. Po starých, už zomrelých, keramikároch kúpil celé zbierky.

A. Horváth: Chalupa

„Arpi, a čo obrazy?“ vyzvedám sa ďalej (takto familiárne ho môžem oslovovať). „Akoby som nemohol zbierať obrazy,“ s úsmevom odpovedá. Vymenuje mi autorov, ktorých diela zdobia steny jeho domčeka. (Jeho syn je akademický maliar, teraz žije v Spojených štátoch, kde učí na univerzite.) Prejdeme na knihy a staré mapy. „Akoby som ich nemohol zbierať? Sú mojou veľkou vášňou.“ Samozrejme, o každom obraze vie vyrozprávať jeho históriu, pozná všetky značky starého porcelánu a životné osudy keramikárov. A keď sa ho spýtate: „Arpi, čo ešte zbieraš?“ Zamyslí sa a pokojne povie: „Všetko.“

Okrem maľovania sa venuje aj počítačovej grafike a fotografovaniu. Jeho príbehy o tom, kde všade a koho fotografoval, sú neuveriteľné. Veľmi zaujímavý je jeho cyklus fotografií z Paríža, kde bol so synom, ktorý tam šiel so svojimi študentmi, nádejnými maliarmi. Arpi má dar od Pána a je si toho vedomý. Nehazarduje so svojou povesťou. Je to kresťan, ktorého si „zamiluje“ každý, kto ho pozná. (Ďalší Arpiho syn je saleziánsky kňaz.) Ako som už uviedol, Arpi vyštudoval matematiku, matematické bunky po ňom zdedil jeho tretí syn, ktorý je počítačovým odborníkom.

A. Horváth: Autoportrét

S Arpádom sa stretávame zvyčajne raz ročne, tri dni na súťaži, kde sa venujeme dlhým nočným rozhovorom na rôzne témy. Veľa som sa od neho naučil. Najmä pokore a dobrosrdečnosti. Stali sa z nás priatelia. Vždy, keď na jeseň prídeme na spomínanú súťaž (kde Arpi dostáva jednu cenu za druhou), automaticky nám dávajú spoločnú izbu. Cítia, že musíme byť spolu. Usporiadatelia nám prepáčia, že málo času venujeme oficiálnemu programu... Posledné dva roky som sa uvedenej súťaže nemohol zúčastniť. Už dávno som pochopil, že súťaž mi vôbec nechýba, iba Arpi. Intenzívne využívame aspoň e-mail, a tak mám pocit, akoby sme boli  spolu...

Nebudem o pánovi Arpádovi Horváthovi písať viac. Mohli by ste si myslieť, že si vymýšľam a zveličujem. Taktiež som si vedomý toho, že Arpi nie je nadšený, keď ho vychvaľujú. Skromnosť, áno skromnosť, je jeho najväčšia zbraň. (Napíšem ešte jednu zaujímavosť – to ja som ho nahovoril, aby prispieval do PriestorNetu.) Verím (som pevne presvedčený), že hoci Arpimu pribudli rôčky, nájde si čas, aby nás ešte potešil ďalšími príspevkami...

Veľa zdravia, priateľ môj! Nech Pán vedie Tvoje kroky a obdaruje Ťa svojou priazňou!

Robert Hakala

::

Prečítajte si: Rozhovor s Arpádom Horváthom

::

Odporúčané:

Zátišia

V obrazárni