24. mája 2018

Čas maturitných tabiel...


(Príbeh jedného vzťahu)
Ilustrácia: Arpád Horváth
Máj roku 1970 bol láske naklonený. Vo výkladoch vzorne nainštalované maturitné tablá nasvedčovali skutočnosti, že do sveta sa čoskoro rozletí nová vzdelaná omladina. Dve priateľky, túlajúc sa mestom, pred jedným z takých tabiel spozorneli. Bolo nápadité, vyrobené s estetickým vkusom. Nevedeli, že sa dívajú na maturantov, ktorí vkročia do dejín literatúry ako hrdinovia románu Jána Lenča Rozpamätávanie.
Mladučkej slečne neušla pozornosti milá chlapčenská tvár so zvláštnym pohľadom. Upozornila svoju priateľku na krásneho chlapca, po ktorom zatúžila... Vysnívaný! Imaginárny svet tajomných túžob srdca.... Netušila, že už v auguste ju pri prechádzke s priateľkou tá krásna chlapčenská tvár osloví.

Stál pred ňou v celej svojej chlapčenskej nevinnosti. S úsmevom, ktorý ho sprevádzal po celý život. Možno aj zabudla na okamih dýchať, také náhody sa nestávajú. A predsa tu stál a pozýval na malý drink...
Koľkože tých drinkov po celý život bolo? Zrodilo sa pár úprimných slov, pár spoločných krokov po staručkej dlažbe mesta, spoločný smiech. Všetko sa dialo tak spontánne, akoby to bolo odjakživa samozrejmosťou. Vysnívaný chlapec študoval na vysokej. Dievčinu s túžobným pohľadom, ani si to neuvedomujúc, namotával na klbko šťastia. Našli si pre seba more času, celé oceány času... Akoby si ho predplatili na celý život.
Najskôr vyslovené „áno“ pri požiadaní o ruku a malý ligotavý prstienok. Neskôr veľké „áno“ v sobášnej sieni. Sny o spoločnom živote sa napĺňali akoby boli vystrihnuté z tajomného snára. Teraz, už ako mladá žena, si uvedomovala, že partnerský život s umelcom nebude jednoduchý. Po svete rozlietaný – dušou, mnohokrát i telom neprítomný. Večne nepokojný, neustále niečo hľadajúci, búrlivý, ohurujúci množstvom nápadov.
Manželstvá s jedincami, čo prekvapujú tisíckami nápadov a neuhnú žiadnej výzve, na nudu nezakapú. Ak človek pozná svoju hodnotu, hľadá ju i u toho, komu patrí jeho srdce i myseľ. Ak sa hodnoty podobajú ako vajce vajcu, nemožno o osudovom spojení pochybovať. Deti zrodené z lásky naplnia život po okraj. Ibaže si ich nevychovávame preto, aby nám sedávali pri nohách, ženieme ich vpred, za vlastným osudom. Za naplnením vlastných snov a túžob. Samota rodičov, ktorým deti vyletia z hniezda do vzdialeného sveta, je realitou tisícok rodín.
Chlapec z tabla sa časom stal múdrym a zrelým umelcom, uznávaným pre hodnoty, ktoré svojou tvorbou prezentoval. Sem tam nejaká vráska mu na pôvabe neubrala, práve naopak. Žena si všimla skutočnosť, že práve tá duševná a fyzická krása muža v zrelom veku je ako magnet pre reprezentantky nežného pohlavia. Začali si ho viac všímať, vyhľadávali jeho spoločnosť. To je pre každý partnerský vzťah tvrdou skúškou oddanosti, vernosti a lásky. Odolá zvodom a nástrahám osamelých žien, neodolá...?
Únava z polstoročného manželského vzťahu môže zohrať v živote závažnú, ak nie drastickú úlohu. Múdrosť by mala kráčať ruka v ruke s láskou, život by bol bohatší a zaujímavejší. Ak je dobrá vôľa o tom premýšľať...
Onen chlapec z tabla ju drží za ruku a vodí po staručkej dlažbe mesta. Aj ona jeho dlaň drží mocne, lebo je to symbol vďaky za celý ten čas, čo spolu strávili. Dívajú sa spoločne do výkladov na maturitné tablá a hodnotia. Žena šepne, že taký muž, akého drží za ruku, sa už nenarodí... A on iba šibalsky zakontruje. Ani také ženy sa už nerodia...
Ktohovie, veď maturitných tabiel pribúda... Nové vzťahy, nové lásky, vášne... rytmus života...

Vlado Javorský
::
Z tvorby autora:
::
P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.

4 komentáre:

  1. ...často nastávajú v mojom živote situácie, ktorým hovorím-spriaznenosť duší...Reagujem na nežnú ilustráciu k k môjmu príbehu od Arpáda Horvátha. Som sám výtvarník, a neraz mi spôsobuje komplikácie skutočnosť,že sa mi minie žltá, oranžová, niektorá zo živej červenej. Tieto farby mi akosi vždy "pochybia..." Prečo? Sú to farby môjho sveta, sveta vôkol mňa, ktorý v takomto svetle vnímam. Sveta "prežiareného" slnkom...Sú to farby Arpáda Horvátha...je v nich svetlo, čo prináša radosť...svetlo životnej mnúdrosti.Vďaka, majstre...V.J.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Máj patrí láske, k máju patria kvitnúce kvety... Ja mám osobitne rád obdobie, keď kvitnú vlčie maky: je to ohnivá, krehká krása – na rumovisku.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Vlčie maky a rumoviská...prešiel som sa po bojiskách I.sv.vojny...Severné Francúzsko hýri divými makmi...cintoríny s miliónmi obetí...stovky cintorínov hýriace červenou farbou. Memento krvi, tak zbytočne preliatej...a ľudstvo sa nepoučí...!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Krása a bolesť... ľudstvo sa nepoučí... v živote bude vždy prítomná krása i bolesť, dobro i zlo.

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.