27. septembra 2018

Hemingwayovské mať a nemať


   ANTIKVARIÁT

Ernest Hemingway: Mať a nemať
Bratislava, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1962
Americký spisovateľ Ernest Hemingway (1899–1961) patrí k veľkým postavám svetovej literatúry. Začínal ako novinár, reportér – a novinárske remeslo nikdy celkom nezanechal, pôsobil ako vyslaný redaktor či vojnový korešpondent v mnohých oblastiach sveta, – písal  tiež básne a poviedky, ale popularitu mu priniesli najmä romány: prvý čitateľský úspech zožal románom Zbohom zbraniam (1929), nasledovali ďalšie viac či menej vydarené knihy, pričom za najlepšie treba považovať román Komu zvonia do hrobu (1940) a novelu Starec a more (1952), za ktorú dostal Nobelovu cenu.

Román Mať a nemať z roku 1937 patrí kvalitatívne do stredu Hemingwayovej tvorby. Aj v ňom uplatnil svoj jadrný, úsporný štýl, v ktorom má významné miesto vecnosť, jednoduchosť i drsnosť. Z kompozičného hľadiska je trochu nevyvážený – poznamenajme, že vznikol spojením niekoľkých pôvodne samostatne publikovaných poviedok.
Hlavnou postavou je Harry Morgan – muž mora, rybár, ale i pašerák a vrah, človek so zvláštnym zmyslom pre česť a spravodlivosť, individualista a samotár, neschopný či neochotný prispôsobiť sa svetu, zmieriť sa so stavom vecí, so spoločenskou situáciou. Až na sklonku života dospieva k akémusi pokornému zmúdreniu. Ako čítame, trvalo mu dlho, kým to vyslovil, a trvalo mu celý život, kým to pochopil: „Jediný človek sa na nič sám nezmôže... Človek sám nijakovsky žiť nemôže.“
Z jednej strany osud kontroverznej postavy, z druhej strany sociálne otázky tvoria hlavnú líniu tohto románu. Mať a nemať – mať a nemať šťastie, peniaze, odhodlanie... mať a nemať pravdu, mať a nemať zmysel života. Na čom záleží? To je asi hlavná otázka, ktorá tu zaznieva.
Harry Morgan nakoniec doplatí na stretnutie s revolucionármi, ktorí „chcú pomôcť pracujúcemu človeku“. Jeden z nich, naivný a pomýlený idealista, hovorí: „My sme jediná skutočne revolučná strana. Chceme skoncovať so všetkými starými politikmi... Chceme začať celkom odznova a každému človeku dať príležitosť, aby sa uplatnil v živote. Chceme skoncovať s otročinou... Zatiaľ len získavame peniaze na vedenie boja... Aby sme ich získali, používame prostriedky, ktoré v budúcnosti nikdy nebudeme používať... Teror sa mi hnusí. A protivia sa mi aj metódy, ktoré musíme používať na získavanie potrebných peňazí. Ale nemáme inej voľby.“
Postavu dezorientovaného mladého revolucionára, vlastne ešte chlapca, môžeme vnímať ako okrajovú, ale ju môžeme vnímať, a to bude správnejšie, ako v istom zmysle kľúčovú – cez ňu sa nám osvetlí zmúdrenie hlavného hrdinu; ten po rozhovore s chlapcom uvažuje takto: „Kašlem na jeho revolúciu. Aby pomohol pracujúcemu človeku, vykradne banku, zabije chlapa, ktorý mu pomáha, a potom zabije aj toho mizerného bedára Alberta, ktorý jakživ nikomu neublížil.“
Hemingwayove prózy sú osobité, pôsobivé, aj keď takpovediac chlapsky drsné. Vanie z nich popritom zvláštna melanchólia, mužnosť prepojená s nepriznanou túžbou po uznaní a bezpečí. Dokumentárne a reportážne prvky sa prelínajú s umeleckými obrazmi ľudí a prírody. Hemingwayovské postavy zápasia so životom – a neraz prehrávajú, paradoxne, poráža ich vlastná slabosť.

Ján Maršálek
::
Čítanie beletrie človeka povznáša... Odporúčame:
::
Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.

2 komentáre:

  1. Anonymný27.9.18

    Je nanajvýš zaujímavé pripomenúť si občas diela a najmä mená takých velikánov, akým bol aj Ernest Hemingway. Pamätám si, bol som vtedy asi pätnásťročný, keď tieto jeho diela i meno boli frekventovanými aj u nás, na Slovensku, najmä u čitateľskej verejnosti. A sem tam sa dalo pozrieť si aj prostredníctvom filmu už spomínané jeho diela, konkrétne Komu zvonia do hrobu a Srarec a more, čo využili aj naši humoristi keď sa pohrali so slovami a napísali, že Starec a môže...Ale to som odbočil. S jeho sfilmovanými románmi sa môžeme občas stretnúť aj dnes, buď v kinách, alebo na televíznej obrazovke. Vždy zbystrím pozornosť, keď čítam, alebo počujem meno nielen svetového velikána, ale napríklad i českého dejateľa, spisovateľa a podobne. Takáto spomienka zaujme, poteší. milan kupecký.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pán Kupecký, ako píšete, pred niekoľkými desaťročiami rezonovalo meno Hemingway vo verejnosti omnoho viac... K jeho dielu sa rád vraciam – má svoju silu.

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.