- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

17. októbra 2018

O pamätnej udalosti na Velehrade


Markéta Doležalová (ed.): Velehrad vás volá
Ústav pro studium totalitních režimů, Praha, 2017
Na pulty kníhkupectiev sa v roku 2017 dostala kniha s názvom Velehrad vás volá, ktorú vydal Ústav pro studium totalitních režimů Praha. Je to vlastne zborník prednášok, ktoré zazneli na rovnomennej konferencii, konanej v dňoch 11. až 12. júna 2015 na moravskom Velehrade pri príležitosti 30. výročia púte k 1100. výročiu smrti sv. Metoda (6.–7. júla 1985). Zároveň  s konferenciou bola otvorená aj výstava s touto tematikou.
Úvodné slová konferencie patrili olomouckému arcibiskupovi Janovi Graubnerovi, ďalej riaditeľovi Ústavu pro studium totalitních režimů Zdenkovi Hazdrovi a vtedajšiemu predsedovi Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondrejovi Krajňákovi. Konferencia bola nielen spomienkou na tak výnimočnú a významnú udalosť spred tridsiatich rokov, keď veriaci dali verejne najavo nespokojnosť s protináboženským bojom v Československu a túžbu po náboženskej slobode, ale zasadila dianie v Cirkvi do širších historických súvislostí. Čestným hosťom bol kardinál Joachim Meisner z Kolína nad Rýnom.

Organizátorom konferencie z Ústavu pro studium totalitních režimů sa podarilo zhromaždiť historikov, teológov, občianskych aktivistov a pamätníkov pamätnej púte. Prednášajúcimi boli okrem českých aj slovenskí, poľskí, bieloruskí, ukrajinskí, ruskí a nemeckí autori, ktorí osvetlili pôsobenie tajnej cirkvi aj v iných krajinách východnej Európy a spôsoby boja totalitných režimov proti nej.
Príspevky sú v knihe zoradené do piatich častí podľa obsahových súvislostí. V časti Od Helsínk po Velehrad je zaradená prednáška Libora Svobodu Vplyv Helsinskej konferencie na rozvoj aktivít cirkví v stredoeurópskom priestore, prednáška bývalého veľvyslanca vo Vatikáne Františka Xavera Halasa Velehradská púť 7. júla 1985 a diplomacia Svätého stolca, príspevok Pavla Jakubčina z ÚPN Aktivity Štátnej bezpečnosti na Slovensku v súvislosti púťami na Velehrade v roku 1985 a príspevok Stanislavy Vodičkovej z ÚSTR Akcia Velehrad – plány, priebeh a vyhodnotenie štátno-bezpečnostných akcií v súvislosti s velehradskou púťou v júli 1985.
V časti Kresťania v zápase za slobodu vyznania nachádzame príspevok Arkadiusza Czwoleka z Univerzity Mikuláša Koperníka v Toruni Situácia náboženských obcí v Bielorusku – koniec komunizmu, súčasný stav a vyhliadky, tiež príspevok Vojtecha Vlčka z univerzity v Ostrave nazvaný Politické procesy a perzekúcie kňazov a rehoľníkov v 70. a 80. rokoch 20. storočia v Českých krajinách, príspevok Sylwie Galij-Skarbinskej, tiež z univerzity v Toruni, Výbory nádeje a pomoci – vznik a úloha cirkevných výborov na pomoc väzneným, internovaným, perzekvovaným a ich rodinám v Poľsku v dobe vojnového stavu, text Jozefa Hallu, z Masarykovej univerzity v Brne Zneužitie § 124 trestného zákona pri perzekúcii náboženských aktivít, príspevok Jeleny Gluškovej, nezávislej bádateľky z Ruska, Prečo v Rusku nebol Velehrad? a prednášku Patrika Dubovského z ÚPN Konfrontácia ŠtB s kňazmi a laickým apoštolátom v 80. rokoch  20. storočia.
Časť Snahy o návrat cirkví do verejného priestoru ponúka príspevok Tomsza Szyszlaka z Vratislavskej univerzity Vplyv KBSE na konflikt okolo obrodeneckého procesu ukrajinských gréckokatolíkov, tiež príspevok Petra Borzu a Atanáza Mandzáka z Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity Sonda do života Gréckokatolíckej cirkvi v Československu v období normalizácie.
Časť Spolupráca s cirkvou v zahraničí obsahuje prednášku Adolfa Hampla z Nemecka Pomoc nemeckých kresťanov českej Katolíckej cirkvi v dobe normalizácie, Mireie Ryškovej a Libora Ovečku z Katolíckej teologickej fakulty Univerzity Karlovej Praha Erfurtské štúdium saleziánov – neznáma kapitola spolupráce nemeckej a českej cirkvi v 80. rokoch 20. storočia, Evy Vybíralovej z KTF UK Praha Tajné svätenia Čechov a Slovákov v zahraničí v dobe komunistickej totality a prednášku Jaroslava Šebeka z Historického ústavu Akadémie vied ČR Duchovné tradície ako nástroj odporu proti komunistickému režimu.
Záverečná časť s názvom Iniciatívy za ľudské práva, cirkev a mladá generácia spája odborné príspevky so spomienkovými textami. Petruška Šustrová, občianska aktivistka, publicistka a prekladateľka: Kresťania a iniciatívy za ľudské práva, Rudolf Smahel z Cyrilometodějskej teologickej fakulty Univerzity Palackého Olomouc: Tlač kresťanského samizdatu v rokoch 1974–1979, Jan Wisniewski z Univerzity v Toruni: Enklávy slobody – akademická pastorácia v Poľsku v rokoch 1975–1981, Markéta Doležalová z ÚSTR: Kde sa vzala všetka tá mládež na Velehrade? Pastorácia mládeže nielen v dobe normalizácie.
Kniha je vydaná v pevnej väzbe, má 408 strán, je bohato doplnená vhodnými fotografiami z mapovaného obdobia. Sumár jednotlivých príspevkov je v angličtine. Mladším čitateľom poslúži k rozšíreniu rozhľadu zoznam skratiek. K ďalšiemu štúdiu problematiky poslúži zoznam prameňov a literatúry. Nechýba ani zoznam autorov príspevkov a menný register.
Kniha poslúži nielen ako zdroj informácií o prelomovej púti na Velehrade v roku 1985, ale čitateľom rozšíri pohľad na celé obdobie komunistickej totality v krajinách východnej Európy, osobitne na spôsob života kresťanov, ktorí sa neboli ochotní svojej viery ani za ponúkané výhody vzdať, ale jej boli verní a dokázali pre ňu prinášať aj obety a trpieť. Je vhodná pre odbornú i laickú verejnosť... Statočný boj mnohých kresťanov proti totalitnému režimu v rokoch 1948–1989 by nemal v spoločnosti upadnúť do zabudnutia, ale mali by sme si ho dôstojne pripomínať.

Ľudovít Košík
::
Odporúčané:
::
Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.