- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

17. januára 2019

Kopírujem, kopíruješ, kopírujeme...

Ilustračná snímka: PriestorNet

V uplynulých dňoch vyvolala pomerne veľkú pozornosť kauza rigoróznej práce predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka. V súvise s ňou zazneli – v masmédiách i na politickej scéne – obvinenia z plagiátorstva, nečestnosti či priamo z podvodu. Mohli by sme sa venovať detailom tohto sporného prípadu, osvetliť postoje jednej i druhej strany, ale azda užitočnejšie bude pokúsiť sa o celostnejšie posúdenie danej veci.
Treba si položiť otázku, ako je možné, že v súčasnosti mnohí žiaci a študenti uspejú s opísanými, respektíve kúpenými prácami. Je to dané len technickými možnosťami? Zrejme nie. Bude za tým niečo viac.

Z vyučovacieho procesu sa vytratil osobný záujem, osobný vzťah a najmä dôraz na rešpektovanie istých morálnych zásad. Vytratil sa poriadok a disciplína. Navyše, zlozvyk kopírovania, bezduchého preberania či napodobňovania je v súčasnom školstve doslova podporovaný, pestovaný. Príkladom môže byť módny trend zostavovania takzvaných projektov, ktoré majú rozvíjať tvorivosť a schopnosť pracovať v skupine, v skutočnosti rozvíjajú skôr egoizmus a lajdáctvo – ono sa totiž predpokladá, alebo prinajmenšom toleruje, že výsledkom takého projektového zadania bude počítačová prezentácia pozliepaná z internetových nálezov, narýchlo, netvorivo a bez námahy zhotovená spôsobom „skopíruj a ulož“.
Éra originálov sa pominula, žijeme v ére napodobenín. Kopírovanie, imitovanie, predstieranie čohosi – to sú príznaky našich čias, spolu s predstavou, že všetko sa dá kúpiť. Vo svete zameranom výlučne na ponuku a dopyt, na úspech a zisk, kde sa všetko prepočítava na peniaze, kde sa voľný trh stal modlou a liberalizmus novým kultom, už akosi niet miesta pre zodpovednosť, trpezlivú obetavú prácu, intelektuálnu poctivosť a náročnosť.
Pravdaže, napodobňovanie nie je vždy zlé. Napodobňovaním sa učíme. Záleží však na tom, koho a čo a akým spôsobom napodobňujeme, kto je naším vzorom a koho dávame za vzor iným. Žiaľ, dnes akoby sme nemali dobré vzory – namiesto osobností, svätcov a hrdinov chceme napodobňovať špekulantov, dobrodruhov, mediálne vyrobené celebrity.
Polemika okolo rigoróznej práce Andreja Danka nie je jediná, opakovane sa v spoločenskom priestore vynárajú pochybnosti o úrovni vzdelania viacerých verejne činných ľudí. Je verejným tajomstvom, že sa u nás so vzdelaním i titulmi kupčí. Nie všade a nie každý, ale kupčí sa. Malo by sa s tým čosi robiť. Žiaľ, kompetentní namiesto reálnych riešení problému ponúkajú stále nové a nové pomýlené koncepcie, nezmyslené reformy a všelijaké modernistické experimenty.

Ján Maršálek
::
Súvisiace články:
::
P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.

6 komentárov:

  1. Milan Kupecký17.1.19

    Pán Maršálek, je to váš príspevok, nejde o plagiátorstvo o ktorom v článku píšete. Je to zaujímavý a aktuálny postreh, no ja som čitateľov Priestornetu predbehol, prečítal som si ho včera v Literárnom týždenníku. Robím to tak aj ja, čo publikujem v iných internetových novinách, umiestnim si ho aj na satiricko-humoristický portál HUMORIKON, ktorý spravujem. Pekný deň!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pán Kupecký, ďakujem za postreh. Len spresním: Nie je to ten istý článok. Z textu, ktorý bol publikovaný v Literárnom týždenníku, totiž vypadli po redakčnej úprave niektoré časti (odkaz na kauzu A. Danka), a to trochu posunulo jeho zmysel. Preto som sa k téme vrátil a v prepracovanej podobe som článok zaradil do PriestorNetu.

      Odstrániť
  2. Milan Kupecký17.1.19

    Pardon, nepokladal som to za potrebné ešte raz to čítať, myslel som si, že je to text pôvodný, v plnom znení. Podstata problému však je tá istá.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Áno, oba články hovoria v podstate o tom istom.

      Odstrániť
  3. Velmi dobre vystihnuté. Zacina to uz v skole, moje deti len nosia zadania na projekty, sadnu k wikipedie a za chvilu je projekt hotovy a jednicka v ziackej knizke...devalvacia vsetkeho a potom ze plagiatorstvo...90 % ludom by museli odobrat diplomy a o profesurach ani nehovoriach...manzelka cituje manzela profesora, starsieho o 20 rokov po rozvode znovu zenateho so studentkou a ani nie pred dvoma-tromi rokmi aj tuto novu manzelku prezident vymenoval za profesorku...urcite doma na materskej vytvorila super nove svetaborne dielo...a taki profesori potom tvoria dalsich tzv. "akademikov". Skoda reci k tejto teme skolstva. Dnes je lepsie uviest, ze som automechanik, sekretarka, cukrarka a pod. ako magister. Bc by som sa hanbila uvadzat!

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Anonymný18.1.19

    Pán Maršálek, to ste trafili klinec po hlavičke s týmto článkom a aj s tými projektmi, to akoby ste mi čítali myšlienky... Čo som sa narozčuľoval pri tých projektoch, stále len nejaké fotky a texty musím deťom tlačiť z internetu... a najlepšie je hodnotený taký, čo je najkrajšie vytlačený.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.