15. januára 2019

Mladí pod tridsať: najhlúpejšia generácia


Mark Bauerlein: Najhlúpejšia generácia
Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2010
Kniha amerického autora Marka Bauerleina Najhlúpejšia generácia vyšla prvýkrát v roku 2008. Jej rozšírený názov znie: Ako digitálna éra ohlupuje mladých Američanov a ohrozuje našu budúcnosť (alebo: Never nikomu pod 30). Ide o zaujímavú analýzu nových trendov vo vzdelávaní, osobnom i spoločenskom živote najmä mladých ľudí, poznačených digitálnymi technológiami, ktoré ovplyvňujú a menia človeka, jeho zmýšľanie, správanie, postoje či názory. Autorov pohľad na tieto fenomény je kritický, vidí, uvedomuje si mnohé negatíva onoho digitálneho ošiaľu (pritom možno povedať, že od napísania knihy sa situácia ešte zhoršila).

Vedomostné prieskumy prinášajú v posledných rokoch jedno zahanbujúce zistenie za druhým. Mladé hlavy málo čítajú, málo trénujú lineárne, postupné, sekvenčné myslenie, nevedia sa sústrediť: „Digitálna éra vohnala mladých do víru sociálnych skupín a súťaží a ohrozuje ich intelektuálny vývoj. Toto nie je len neškodná premena starého média na nové médium, tradičnej gramotnosti na elektronickú gramotnosť. Toto je vykoľajenie. Digitálne nástroje formujú oči a uši detí a agresívne ich prenasledujú. Keď raz mladí vstúpia do digitálnej ríše, začína sa boj o pozornosť, ktorý neznesie prerušenie na polhodinu s románom, alebo výlet do múzea“ (s. 10).
Dospievajúci majú všetky výhody modernosti a demokracie, užívajú si dosiaľ nebývalú voľnosť, prosperitu a pohodlie, ale nevedie ich to k intelektuálnej práci a náročnosti. Vzdelanie ešte nikdy nebolo také prístupné, rozptýlenie také jednoduché a slobody také hojné, no ako ukazujú prieskumy, všeobecné vedomosti a zručnosti tým nerastú, skôr naopak. Mladí majú – v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami – naozaj veľké možnosti, vo všetkom sa im vychádza v ústrety: „Myseľ by z toho mala profitovať, spolu s mladým egom, smäd po vedomostiach by sa mal uspokojovať rovnako ako dychtenie po zábave a postavení. Ale osvietenie nenastalo“ (s. 36). Nenastalo osvietenie ani zmúdrenie, nastalo čosi iné: „Nastupujúca generácia má o svojich najhorších črtách tú najvyššiu mienku. Antiintelektualizmus nosia ako nálepku, čítanie kníh vyhlasujú za zastaraný zvyk a urážajú ľudí, ktorí im to vyčítajú“ (s. 42).
Autor nevychádza iba z osobných postrehov a skúseností, opiera sa hlavne o výsledky množstva odborných výskumov a štúdií. Tie u neho vzbudzujú obavy, vedú ho však tiež k úvahám o možných spôsoboch nápravy. Priveľká zhovievavosť voči mladým, kombinácia širokých možností a chybného hodnotenia či sebahodnotenia, dôraz na práva bez dôrazu na povinnosti – to všetko má dôsledky. Rozmaznanej mládeži chýba sebakritickosť vo svetle tradície. Svoj podiel viny na tom majú mnohí: politici, kultúrni pracovníci, pedagógovia, vychovávatelia, rodičia. Dospelí, ktorí pracujú s mládežou, popierajú svoju autoritu: „Mladí učia starých, nie naopak“ (s. 144). Bauerlein dodáva: „Viňme aj učiteľov, profesorov, spisovateľov, žurnalistov, intelektuálov, editorov, knihovníkov a kurátorov, ktorí nebudú trvať na hodnote poznania a tradície, ktorí nebudú posudzovať kultúrne novinky podľa vysokých štandardov stanovených tým najlepším z minulosti...“ (s. 130).
Treba sa pýtať: Prečo sa kultúra stále viac prispôsobuje mladým? Prečo sa odtŕha od osvedčených zásad a hodnôt? Žiaľ, ľudia dneška trpia narcizmom, orientujú sa na seba, na prítomnú chvíľu, proti tradícii: „Dnes kultúra oplýva ideami a obrazmi, frázami, symbolmi a štýlmi, a tie sa promiskuitne prelínajú. Mnohé z nich vzniknú len na to, aby vyhoveli komercii, nie kritickému náhľadu alebo morálke, a v zhone každodenného života je ťažké ich rozpoznať, oddeliť podstatné od nepodstatného, módne od nadčasového, vkusné od vulgárneho“ (s. 150).
Mladí ľudia, deti a dospievajúci nepotrebujú, aby sa im svet prispôsoboval. Ani škola, respektíve spôsob výchovy sa im nemá prispôsobovať. Dôležité je, zdôrazňuje autor, skutočne vychovávať, viesť, usmerňovať mladých. Mravné póly treba dať do správnej polohy. Je najvyšší čas začať s nápravou. Ľudia „starší ako tridsaťroční“ by sa mali spojiť „proti ignorancii a apatii mladých“ (s. 183) a povedať jasne, že adolescencia nie je ideálom ľudstva.
Bauerleinova kniha o najhlúpejšej generácii vyvolala rôzne reakcie, súhlasné aj prudko odmietavé, osobitne v USA. Autor sa pochopiteľne zameriava na situáciu vo svojej domovine, ale ním rozoberané javy možno pozorovať aj v slovenskej spoločnosti, kniha má teda čo povedať i nám. Zdá sa však, že naša ochota a pripravenosť prijať pravdu o týchto skutočnostiach je nateraz nedostatočná.

Ján Maršálek
::
Odporúčané:
::

P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.

3 komentáre:

  1. Anonymný15.1.19

    Ďakujem za recenziu knihy, myslím, že má čo povedať už aj nám na Slovensku. Myslím si aj preto, že som dve desaťročia pôsobil ako učiteľ a stále pracujem v škole, že výchova mladej generácie je veľmi dôležitá a pokladám to za jednu z priorít. Nie my starší by sme sa mali učiť od mladých, ale ak svet má fungovať aj v budúcnosti mladých je potrebné vychovávať. V prvom rade tu sú úlohy rodiny, školy, Cirkvi i spoločnosti. Dnes akoby mnohí na to rezignovali a niektorí "odborníci" tvrdia a presviedčajú, že sa máme mladým prispôsobiť. Ale kam takáto spoločnosť, ktorú čoraz viac ovládajú nevychovaní, nevzdelaní a čoraz hlasnejšie sa svojich práv domáhajúci konzumenti a ničitelia všetkého čo funguje. Ak má mať naša spoločnosť budúcnosť bez výchovy to nepôjde. Ešte raz vďaka za podnetnú recenziu Ľudovít.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Milan Kupecký15.1.19

    Píšete, že mladá, nová generácia. Nechcem nikoho uraziť, no skôr by sa hodilo priliehavejšie pomenovanie - degenerácia! My starší iba s nostalgiou spomíname, keď učiteľ pre nás, to bola autorita. Čo sa týka vzdelania a držiteľov rôznych vlastníkov titulov (Napríklad kauza Danko), na Slovensku máme veľa tzv. "kobáskových" inžinierov, doktorov, docentov, schopnosť a výsledok práce je nula, pritom platy a odmeny nadpriemerné. Schopní a tvoriví ľudia musia na svoju bohatú činnosť porosiť o podporu za úplatok všakovaké nadácie, proste je to postavené na hlavu. Malo by sa platiť iba za odvedenú prácu, vedomosti a schopnosti, tí dobrí, múdri a čestní pracujúci, na rozdiel od zamestnancov a politikov majú iba ak minimálnu mzdu. A vraj to je ten kapitalizmus a demokracia. Sú však aj výnimky, ktoré pod potvrdzujú pravidlo.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Nepracujem v školstve ani neprichádzam do širšieho styku s mládežou, ale aj tak som prišiel k poznaniu že realistický názor na chod spoločnosti možno očakávať len od ľudí nad tridsaťpäť rokov. A táto kniha len určitým spôsobom potvrdzuje platnosť môjho názoru. Po konštatovaní takéhoto stavu vzdelanosti by sme si mali položiť otázku prečo je to tak a ako to zmeniť. A preto že som skeptik, doložím tretiu, dá sa to vôbec zmeniť? Odpoveď na prvú otázku asi nebude ťažká, aj keď možno veľmi subjektívna. "Niekto" kto udáva smer vývoja západnej spoločnosti nepotrebuje vzdelaných ľudí, v tom zmysle ako chápe vzdelanosť autor publikácie. Ten potrebuje "takto vzdelanú" správne nevzdelanú, zmanipulovanú mládež na vytváranie politického tlaku na ostatnú spoločnosť a tiež ako vykonávateľov ich politiky. Druhá otázka je už ťažšia. Návrat k skutočnej vzdelanosti by vyžadoval celkovú zmenu orientácie celej spoločnosti k tradičným hodnotám ako sú morálne princípy, odklon od konzumu, návrat k národu, tradíciám, úcte k starším, prijatie zodpovednosti a povinností a nie len "byť slobodní a nezávislí", mať odvahu používať "výstupné myšlienky" zdravého rozumu, atď. No a posledná odpoveď bude, že sa to už asi nedá. Európa smeruje do záhuby. Veľmi veľká časť našej spoločnosti je hlúpa a ľahostajná k svojmu osudu. Necháva sa zahlcovať bahnom ktoré sa valí každý deň z televízie. Nechá sa ohlupovať a manipulovať, lebo použiť mozok na namáhavé, ...A zmena by chcela naozaj veľkú silu a odvahu. A tá tu už nie je.......Nech sa mýlim!

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.