29. januára 2019

Kresťanský prezident?


Už len niekoľko týždňov nás delí od prvého, respektíve druhého kola najbližších prezidentských volieb na Slovensku. Po prezidentovi Michalovi Kováčovi, Rudolfovi Schusterovi, Ivanovi Gašparovičovi a súčasnom Andrejovi Kiskovi nastúpi na čelo štátu ďalší prezident. Ešte niekoľko dní zostáva kandidátom na to, aby splnili podmienky a mohli sa stať oficiálnymi kandidátmi a zabojovať s plnou vážnosťou o prvú funkciu v štáte.
Nechcem sa teraz zamýšľať nad jednotlivými kandidátmi a ich kvalitami. Skôr sa na prezidentské voľby chcem pozrieť z pozície kresťanského voliča, ktorému pred rokom 1989, počas neho i po ňom záležalo na zmene spoločenských pomerov – v presvedčení, že kresťanstvo bolo pre slovenský národ tým základným prvkom, vďaka ktorému sa v celých dejinách zachoval a rástol.

Nenecháva ma pokojným, ako kresťania po roku 1989 naložili s týmto základným dedičstvom, ako doslova prešustrovali kredit kresťanov spred roka 1989, počas komunizmu, keď práve kresťania tvorili rozhodujúcu časť tých, ktorí trpeli vo väzniciach, boli prenasledovaní, perzekvovaní, no pritom boli svojej viere a hodnotám, ku ktorým ich viedla, neraz až hrdinsky verní; dokázali kresťanské hodnoty v tichosti, jednoduchosti, pokore a skromnosti odovzdávať aj ďalším generáciám, a tak kresťanstvo na konci roku 1989 sa ukázalo ako sila, ktorá má schopnosť povedať niečo k usporiadaniu spoločnosti.
Situácia sa vyvinula inakšie. Komunisti, pochopiteľne, sa tiež zapojili do zápasu o moc. Veď kto by sa dobrovoľne vzdal svojich pozícií? Tiež zástancom sociálnej demokracie nebolo možné zobrať ich záujem podieľať sa na moci v krajine, už aj preto, že jedna z najväčších osobností Slovenska, Alexander Dubček, sa s touto skupinou stotožňovala. A ak sme chceli, aby sa situácia vyvíjala demokratickým spôsobom, nebolo možné ani liberálnym skupinám zobrať možnosť zapojiť sa do zápasu o moc. No najväčšie šance ujať sa moci, vtedy po roku 1989, mala práve skupina kresťanov. Žiaľ, nestalo sa tak. Prečo, to nech sa pokúsia vysvetliť historici, alebo tí, ktorí sa ujali funkcií a pokladali sa za najvhodnejších kresťanských hovorcov a vodcov. (Tí však väčšinou v úzadí radšej mlčia a tešia sa zo svojich prízemných úspechov, prípadne sa usilujú o ďalšie.)
A tak dnes, z pohľadu rozdelenia moci na Slovensku, aj z hľadiska zloženia mestských a väčšiny obecných zastupiteľstiev, kresťania sú vlastne vylúčení z rozhodovacích procesov. V Národnej rade sú zastúpení len okrajovo, takmer vo všetkých stranách, no vzájomnú komunikáciu medzi nimi na verejnosti nevidieť. Strany, ktoré vznikli s cieľom presadiť kresťanské hodnoty do verejného života, v súčasnom parlamente zastúpené nie sú.
Podobne sa to črtá aj v nadchádzajúcich prezidentských voľbách. Nemožno nikomu upierať, po splnení zákonných podmienok, možnosť prihlásiť sa do boja o tento post. Ale prekáža mi, že kresťanská väčšina nemá relevantného kandidáta. Takže už dnes je možné takmer s istotou povedať, že ani piaty prezident Slovenskej republiky nebude kresťan, uplatňujúci hodnoty, ktoré priniesol Kristus.
Zrejme to bude súboj ľavicového kandidáta a kandidáta liberálov. Kresťania sa stanú voličmi obidvoch – a ako čítam v niektorých komentároch, prispeje to ku kariére ďalších, ktorí sa hlásia k liberalizmu či socializmu. Konzervatívne hodnoty znova zostanú v úzadí, ak o nich vôbec možno hovoriť v súvislosti so súčasnou politikou na Slovensku. Navyše, niektorí politici, ktorí sa pokladajú za reprezentantov kresťanov, nás robia rukojemníkmi rozličných skupín už v predvolebnom zápase.
Myslím, že sme sa vzdali vlastnej identity. Dali sme sa vtiahnuť do boja záujmových skupín, bojujeme medzi sebou, nie sme tvorcovia. Kresťania však majú čo povedať a hlavne priniesť spoločnosti aj vtedy, ak ich bude len sedem alebo päť, alebo aj pol percenta! Lenže dnes, zdá sa mi, kresťania bojujú vo vopred prehraných bitkách – osamelí, vyčerpaní, bez podpory tých, ktorí by sa ich mohli zastať. Možno za niečo môže i súčasná paralyzovaná Cirkev, ktorá nedokáže vždy patrične pomenovať a brániť Pravdu, tiež kňazi, ktorí majú „svoje záujmy“, lebo potrebujú prežiť v súčasnom hodnotovom marazme.
A tak sme my kresťania rozdelení. Obávam sa, že sme slabší, než sme boli po páde komunizmu. Sme rozhádaní, niektorí túžiaci za každú cenu po kariére, moci, majetkoch, peniazoch. Niektorí aj náboženské presvedčenie iných dokážu zneužiť na vlastné prízemné ciele. A tak bojujeme na rozličných frontoch, ale pochybujem, či vždy na takých, ktoré by boli prínosom pre spoločné dobro.
Kresťanstvo dokázalo svoju silu v minulosti nášho národa i celej Európy. Nech boli pomery v krajine akékoľvek a nech vládol ktokoľvek, práve kresťania dokázali byť zárukou prežitia Slovákov v ťažkých situáciách. Nemožno im uprieť zásluhy na páde komunistickej diktatúry. Ale ako sa ako kresťania prejavujeme v súčasnom spoločenskom marazme, morálnom a hodnotovom úpadku aj materiálnej  biede mnohých?!
Som zmierený s tým, že v najbližších rokoch nebudeme mať kresťanského prezidenta, predsedu vlády a asi ani predsedu parlamentu. Ale nedokážem sa zmieriť s tým, že len málo miest a obcí má kresťanského starostu a poslancov a že v parlamente majú kresťania menšie zastúpenie, než aké by im štatisticky prislúchalo.
Ak by sa kresťanský prvok výraznejšie presadil, život na Slovensku by určite vyzeral ináč. Určite by sa nám žilo lepšie. Ale ak sa nám žije ťažko, môže to byť aj tým, že sme v bežnom živote pohrdli kresťanskými hodnotami a cnosťami. Ak ich nedokážeme znova vrátiť do života, bude sa nám žiť ešte ťažšie...
Prezidenta budem voliť podľa svojho svedomia. V prvom kole sa pre niektorého kandidáta určite rozhodnem – a ak mi zostanú pre druhé kolo len dve zlé riešenia, tak možno využijem právo nevoliť, ktoré som využíval do roku 1989.

Ľudovít Košík
::
Odporúčané:
::
Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!

18 komentárov:

  1. Milan Kupecký29.1.19

    Reagujem na príspevok Kresťanský prezident z pera Ľudovíta Košíka. S textom článku autora sa v celku možno stotožniť, ale v súčasnosti je voľba v inej polohe ako si zrejme želá autor i keď výsledok by mal byť totožný s názorom a želaním väčšej časti slovenskej, prevažne kresťanskej spoločnosti. Prognózy rôznych agentúr na šance jednotlivých kandidátov sa menia. Podľa toho, kto je ich majiteľom. Keby sa robila napríklad respondentská akcia hlasov za Bélu Bugára v Dunajskej Strede (nemám nič proti nemu a jeho kandidatúre), tak by napríklad u tisíc respondentov zvíťazil. Preto prieskumným agentúram (napokon výsledky ktorých sú vždy odlišné), neverím. V súčasnosti najviac vo verejnosti rezonujú mená ako Maroš Ševčovič, Ján Mistrík, Štefan Harabin, či Marian Kotleba. Nechcem nikoho nálepkovať, no opozičným kandidátom je Robert Mistrík, tak ako bol predtým Kiska. Podľa mňa reálne sa "do finále" spomedzi kandidátov dostanú Maroš Ševčovič a Štefan Harabin. Vážnym kandidátom na post prezidenta bude sotva niekto navrhnutý priamo z politickej opozície, hoci Robert Mistrík bude podporovaný všetkými možnými informačnými kanálmi, vrátane z poza hraníc dobre platených nadnárodných spoločností a spolkov. Ale trocha som odbočil. Článok pána Ľudovíta Košíka sa niesol v znamení lamentácie, že nebude ani teraz zvolený do funkcie hlavy štátu kresťanský kandidát, z čoho možno dedukovať, že myslel na politickú stranu KDH, ktorá v súčasnosti akoby de facto neexistovala. To ale neznamená že nebude zvolený kandidát, ktorý má slovenské, teda kresťanské korene, pretože v našej krajine je kresťanská rodina v ktorej žijeme základom. Veľké šance má tak Štefan Harabin, ktorý tieto národné, kresťanské a sociálne hodnoty a kritériá spľňa. Skúsený Maroš Ševčovič má tú výhodu, že pôsobil v európskom parlamente a odtiaľ fúkajú aj také vetry, ako sú otvorená spoločnosť v intenciách multi, nemanželské partnerstvo, ale je možno aj "nainfikovaný" a naklonený vstupom emigrantov na naše územie, najmä moslimov, ktorí sú potenciálnou hrozbou najmä kresťanov. A tak tou väčšou zárukou, je voľba Štefana Harabina.
    Avšak k uvedenému článku som chce dodať najmä to podstatné, že nie je v súčasnosti veľkou šancou aby sa dostal na čelo štátu niekto z KDH, konkrétne bývalý disident František Mikloško, ktorý je napokon nechtiac u obyčajných ľudí zaťažený najmä prevratom z roku 1990, čo už je po porevolučných skúsenostiach v dnešných dňoch považované aj ako plus, sakramentsky málo.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Anonymný30.1.19

    Vďaka za názor, viem, že kresťanských kandidátov je viac, ani mi tak nejde o skupinu okolo KDH, skôr o autentického hodnoverného kresťanského kandidáta, ktorému by som bez výhrad dal svoj hlas s presvedčením, že mu jeho kresťanské postoje vydržia aj počas celého volebného obdobia. V minulom volebnom období pre prezidentské voľby, som bol presvedčeným, že takýmto kandidátom je Radoslav Prochádzka. No situácia sa vyvinula inak. Sklamaní sme zažili v politike i v živote mnoho, že by nás teraz niekto prekvapil pozitívne? Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Na margo predchádzajúcich komentárov:
    Bolo by dobré a načase, aby ľudia prestali stotožňovať kresťanskú politiku s jednou politickou stranou (KDH).
    Viem, že R. Procházkovi dôverovali mnohí kresťanskí voliči. Realita ich takpovediac vyfackala. Poučenie? Nemusí byť slušný a dôveryhodný ten, o ktorom sa tak vyjadrujú médiá. A poučenie druhé: Pred tými, ktorých chvália médiá, sa treba mať na pozore.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Karol Dučák30.1.19

    Som praktizujúci katolík, ale za seba musím napísať - hoci sa to bude zle čítať -, že najväčším sklamaním pre mňa po Novembri 1989 boli práve kresťanskí politici. Predovšetkým tí z KDH. Uvediem len jednu z mnohých výhrad oproti kresťanským politikom, ktoré som ťažko znášal v rokoch, keď boli pri moci politici KDH, alebo tí, ktorí si cez KDH vyšliapali cestu k mastnému politickému korytu, napríklad renegát Mikuláš Dzurinda. Vytýkali predstaviteľom predchádzajúceho totalitného zriadenia, že ignorovali hlas ľudu, ale keď sa sami dostali ku korytu, správali sa presne tak isto, ako pred rokom 1989 predstavitelia jedinej štátostrany. Za mnohé kauzy uvediem vstup do NATO. Sprosto odignorovali odpor väčšiny národa proti vstupu do tohto agresívneho vojenského paktu a nedovolili, aby sa konalo referendum o vstupe, hoci vedeli, že sa zbierajú hlasy na petíciách za vyhlásenie referenda. Boli to Hrušovský a spol. Práve kresťanskí politici sa v tomto smere "vyznamenali" často väčšou horlivosťou ako liberáli. A to je len jeden z mnohých prípadov zlyhávania kresťanských politikov. Mohol by som o tom napísať siahodlhý komentár, ale nemá to význam. Tak ako môžem veriť tomu, že nás vytiahnu z biedy takzvaní kresťanskí politici?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Práve o to ide, aby sme nenaleteli „takzvaným kresťanským politikom“.
      Inak, počul som (trúfalý?) názor, že v tej súčasnej biede zastáva kresťanské hodnoty spomedzi kandidátov na prezidenta najviac Štefan Harabin a Marian Kotleba.

      Odstrániť
  5. Milan Kupecký30.1.19

    Pán Ján M. Je to môj subjektívny názor a nevidím tam nejakú iné kandidujúce osobnosti. Napokon Harabin i Kotleba nie sú takí zlí ako ich médiá vykreslujú. Veď Hlinka, Tiso a ostatné osobnosti boli národovci a kresťania. Samozrejme je to vec názoru, liberálnej politike a ich predstaviteľom neverím...Šidlo z vreca sa vždy žiaľ vykľuje až potom, keď je rozhodnuté...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Karol Dučák31.1.19

      Medzi dôležité momenty, na ktoré budem prihliadať u prezidentského kandidáta pri blížiacich sa voľbách, bude okrem jeho orientácie na kresťanské hodnoty aj postoj k EÚ. Je totiž evidentné, že politické monštrum so sídlom v Bruseli, ktoré ovládlo významnú časť Európy, je pre Slovensko cestou k skaze. Od budúceho prezidenta očakávam predovšetkým jasné prehodnotenie členstva našej krajiny v tomto integračnom zoskupení krajín. To, že je možná existencia každej krajiny mimo EÚ, dokazuje príklad Nórska, Švajčiarska, Veľkej Británie. Je nesporné, že má členstvo našej krajiny v Európskej únii aj svoje pozitíva, ale som presvedčený, že negatíva, vyplývajúce z tohto členstva, výrazne prevažujú pozitíva. Od prezidentského kandidáta budem teda očakávať kroky, smerujúce k vystúpeniu Slovenska z EÚ a NATO. Zrejme najviac sa k týmto požiadavkám približuje Marián Kotleba. Mám síce voči nemu vážne výhrady, ale nemôžem vylúčiť, že budem voliť práve jeho.

      Odstrániť
    2. Anonymný31.1.19

      Ptá se paní učitelka dětí, jak si představují Evropskou unii.
      Přihlásí se František a říká:
      "Já si představuji Evropskou unii jako mrakodrap!"
      "No, tak nám to, Františku, trošku rozveď!"
      "Paní učitelko, představte si obrovský mrakodrap, jeho velikánské pevné základy. Přijde zemětřesení, on se chvěje, ale stojí stále pevně na svém místě!"
      "Výborně, Františku, píši ti jedničku s hvězdičkou!"
      Přihlásí se Janička:
      "Já si představuji Evropskou unii jako strom!"
      "No, tak nám, to Janičko, zase pěkně rozveď!"
      "Představte si obrovský strom, jeho rozložitou korunu, silný kmen, široké pevné kořeny. Vítr fouká, strom se ohýbá, ale nepovolí, stále stojí pevně na svém místě!"
      "Výborně, Janičko, píši ti jedničku s hvězdičkou!"
      Pak se klasicky přihlásí starý sprosťák Pepíček:
      "Já si představuji Evropskou unii jako loď na rozbouřeném moři!"
      "Tak na tohle vysvětlení jsem vážně moc zvědavá!"
      "Paní učitelko, představte si rozbouřené moře, dvacetimetrové vlny, vítr fouká, liják bičuje palubu, loď se kymácí, lidi blijou a vystoupit nemůžou!!!"

      Odstrániť
    3. Ján....6.2.19

      Pán Dučák ďakujme pánu Bohu,že Vaše názory nezodpovedajú názorom väčšiny praktizujúcich kresťanov.

      Odstrániť
  6. Milan Kupecký31.1.19

    Pán Dučák, pri čítaní vášho príspevku som mal dojem, ako by som ho písal ja. Súhlasím s ním do písmenka a mali by sme tak ako píšete urobiť všetci už pri nastávajúcich voľbách a predísť tak tomu najhoršiemu. milan

    m

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Keďže viacerí autori priestornetu tu verejne proklamujú podporu Harabínovi, či Kotlebovi, žasnem ako môžu ako veriaci prehliadať ich farizejstvo. Preto viac nebudem čítať priestornet. Idete zlým smerom, s ktorým zásadne nesúhlasím!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dovolím si oponovať. Myslím, že väčšina autorov, resp. prispievateľov úprimne hľadá pravdu a východisko z neradostnej situácie, v ktorej sme sa ocitli, keď – ako mnohí hovoria – niet koho voliť, keď vidíme, že na mediálne informácie sa nedá spoľahnúť, keď sa samozvaní štandardní politici vzájomne obhadzujú špinou a tých takzvane neštandardných ignorujú alebo kriminalizujú.

      Odstrániť
  8. Anonymný1.2.19

    Nesúhlasím s názorom čitateľa, že by priestornet.sk išiel zlým smerom. Určite na rozdiel od iných médií mu ide o úprimné hľadanie pravdy i keď názory môžu byť rôzne. Ja si naopak vysoko vážim túto úprimnú snahu o vnášanie Pravdy, Dobra, Krásy a Lásky do života. Pribúda ľudí, ktorí nevedia žiť už ani v spoločnosti ani v súkromí. Preto mi ide o to, aby sa ľudia nedali viesť ľuďmi, ktorí ich vedú do záhuby jednak večnej aj časnej. Za socializmu sme vedeli, že ľudia, ktorí viedli spoločnosť ju nevedú správnym smerom. A napriek tomu, že sme si po roku 1989 zvolili svojich predstaviteľov sami, dnes už málokto je presvedčený, že tí dnešní mocipáni nás vedú správnym smerom. A myslím si, že keby dokázali to kresťanské uplatňovať v živote, musela by spoločnosť vyzerať inak ako vyzerá. Priestornet si vážim i keď nemusím so všetkými názormi plne súhlasiť. Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Anonymný2.2.19

    Nič proti Mariánovi Kotlebovi, ako človeku. Ale pri tomto kandidátovi na prezidenta naozaj treba veľmi dobre zvažovať slová a použiť zdravý rozum a všetky dostupné relevantné informácie o danej strane. Mimochodom, bola na ňu pred nedávnom podaná žaloba na súd zo strany nejakého politika,aby došlo k rozpusteniu strany. Myslím si, že strana M. Kotlebu nesporne prispieva akurát k antisemitizmu,rasovej neznášanlivosti a rýchlym a lacným riešeniam problémov v SR. Také riešenia, ale bohužiaľ, nie je možné urobiť. Kto naozaj vie o čom je Kotlebova strana a jeho program nikdy by nepovedal, že ho bude voliť, alebo by bolo dobré ho voliť. Nieto ešte na takomto portáli, ktorý zastáva kresťanské hodnoty. Myslím, že je to naozaj neprijateľné. V televízií chodia samé dokumenty o židoch, koncentračných táboroch, SNP a vzraste antisemitizmu v SR a aj vo svete, ktorý bude časom narastať, nakoľko to tak vnímajú a potvrdzujú aj samotní predstavitelia židovských obcí vo svete a niekoľkých celosvetových prieskumov ako barometer. Väčšina ľudí na Slovensku a najmä mladí ľudia, ktorí ho volia poriadne ani nevedia čo za strana je strana M. Kolebu a na tom môže jej predstaviteľ profitovať. Kto by teda chcel voliť M. Kotlebu, nech sa radšej ide pozrieť do múzea SNP, ktoré vedie Stanislav Mičev a nech to naozaj relevantne, s plným vedomím a svedomím predtým zváži.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Starší si pamätajú, ako to bolo za socializmu. Všetky masmédiá hovorili v podstate to isté. Či ste si otvorili noviny, časopisy, rozhlas alebo televíziu, dostávali ste rovnaké hodnotenie tej-ktorej udalosti. Samozrejme, kriticky uvažujúcim ľuďom to bolo podozrivé, preto vyhľadávali aj iné zdroje informácií: pýtali sa známych, vyhľadávali zakázanú literatúru, staré kdesi ukryté knihy, počúvali zahraničné vysielanie...
      A dnes? Či si zoberiete noviny Sme, Denník N, televíziu Markíza či Joj, komerčné rádiá, alebo aj RTVS, nachádzate to isté, rovnaký pohľad na svet, jednu „oficiálnu“ líniu. Nie je to podozrivé?! Nemali by sa aj dnes ľudia obzerať po iných zdrojoch informácií? Nemali by byť kritickejší?

      Odstrániť
    2. Karol Dučák2.2.19

      Anonymný, Vy si zrejme myslíte, že len Vy máte patent na rozum a my ostatní potrebujeme prinajmenšom vyšetrenie u psychiatra. Tak toto si nedovoľujte ani zo žartu, vážený! Sotva môže niekto upodozrievať z antisemitizmu mňa. Ak by sa taký človek vyskytol, nech si láskavo prečíta všetky moje články, v ktorých som sa práve ja Židov zastával. Paradoxne, práve ja som kritizovaný za údajne priveľmi priaznivý postoj voči Židom. Lenže pre mňa je najdôležitejšia pravda. Nepopieram holokaust a je mi ľúto všetkých zločinov voči Židom, ktorých sa dopustil ktokoľvek a kdekoľvek, ale kategoricky odmietam, aby bola vina za tieto smutné udalosti podsúvaná prezidentovi Dr. Tisovi, alebo súčasným slovenským politikom. Ale všetko zlé je na niečo dobré. Vyprovokovali ste ma k tomu, aby som napísal pravdivý článok o Dr. Tisovi, ale aj o Mariánovi Kotlebovi a jeho strane, v ktorom vyvrátim všetky demagogické obvinenia ľudí, ktorí s antisemitizmom nemajú nič spoločné. Ako som už niekoľkokrát uviedol, mal som s Mariánom Kotlebom výmenu názorov na internete a s niektorými jeho postojmi zásadne nesúhlasím. To, že si Marián Kotleba ctí prezidenta Dr. Tisa, je v poriadku. Dr. Tiso zachránil mnoho Židov pred istou smrťou, lenže určitému okruhu "historikov" tieto pravdivé fakty nesedia. Oni majú radšej demagógiu. Rozhodne som však vždy odsudzoval gardistické uniformy, v ktorých sa Marián Kotleba a jeho spolustraníci producírovali. Toto bol ťažký úlet, ktorý som nikdy neschvaľoval. Teraz však ide o osud Slovenska. Európska únia vnucuje Slovensku Istanbulský dohovor, schvaľovanie sobášov homosexuálov a inú mravnú skazu. Vaša demagógia, Anonymný, Slovensko nezachráni. Môžu ho zachrániť len odvážni politici, ktorí sa vzoprú diktátu Bruselu, a Marián Kotleba mi v tomto smere dáva nádej do budúcnosti. Takže tie Vaše demagogické rečičky, Anonymný, sú mi ukradnuté. Mne ide o záchranu Slovenska a v rámci EÚ v jej súčasnej podobe Slovensko nádej na záchranu kresťanských koreňov nemá.

      Odstrániť
    3. Anonymný5.2.19

      „Kto sa mýli, úprimne považuje klamstvo za pravdu.“ (Epiktétos) p. Kotleba je na Slovensku známy ako neonacista a myslím, že mať prezidenta,ktotý sympatizuje s nacistickým režimom a Hitlerom by nebolo správne.

      Odstrániť
  10. Milan Kupecký2.2.19

    Prestaňte už s tými židmi, veď už sa toľko o tom hovorí, až je človek z toho presýtení. Je mi to samozrejme a nielen mne, ľúto a doteraz neviem príčinu, prečo ich ľudia vtedy nenávideli a antiseminizmus naďalej prekvitá. Napokon boli aj iné pohromy, (u nás konkrétne Kľak) napríklad koľko Rusov padlo počas vojny, a koľko ľudí denne stratí životy v dnešných vojnách, a ak k tomu prirátame biedu, hlad, bezdomovcov, to možno tiež prirovnať k pomalému holokaustu. Označte niekoho ako žid či cigáň a hneď sme šovinista. Slovák, to je pomaly nadávka. Prečo sa iba táto udalosť a holokaust denne pripomína, ako keby neboli a sú i dnes na rôznych miestach Zeme vojny, čiže vraždenie tisícok nevinných ľudí. Ja osobne som človek mierumilovný, ľúto mi je dnešnej prehlbujúcej sa chudobe občanov a pritom netrpí iba jedna skupina ktorú treba glorifikovať.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.