18. februára 2019

Politika verzus politikárčenie


ZÁPISNÍK –  7/2019
Voľba sudcov Ústavného súdu pripomína frašku. Žiaľ, opäť víťazí niečo iné než spravodlivosť a zdravý rozum. Zdá sa, že vzájomné útoky, spory a nepriateľstvá rôznych frakcií, strán a záujmových skupín nemajú hraníc. Kritici oprávnene hovoria, že pri výbere sudcov by sa malo zabrániť politikárčeniu. Zároveň si však treba uvedomiť, že úplné oddelenie takéhoto procesu od politiky je nereálne – jednak preto, lebo výber prebieha v politickom prostredí a tiež preto, lebo súdny systém sa už dávnejšie stal – či chceme, či nechceme – súčasťou a prostriedkom politického zápasu. Hovorí sa tomu súdny aktivizmus. Sú známe prípady, keď súd (aké podivné sú niekedy cesty demokracie!) de facto prelomil či zvrátil vôľu ľudu, vyjadrenú trebárs v referende. Žiada sa teda povedať: politika áno, politikárčenie nie. Pravdaže, politika čistá a priama.

::
Kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky, ktorí idú do volieb v roku 2019, možno z hľadiska prístupu médií k nim rozdeliť do troch skupín. Prvú skupinu tvoria kandidáti z tých či oných dôvodov mediálne preferovaní (R. Mistrík, B. Bugár, Z. Čaputová; čiastočne M. Šefčovič, E. Chmelár, M. Krajniak, F. Mikloško). V druhej skupine sú kandidáti, ktorí nachádzajú podporu v okruhu alternatívnych médií, pričom takzvané mienkotvorné médiá ich viac-menej obchádzajú (Š. Harabin, M. Kotleba). A do tretej skupiny patria všetci ostatní – kandidáti mediálne takmer nepovšimnutí, podceňovaní, respektíve ignorovaní.
Mediálna reklama či antireklama pritom znamená v súčasnej spoločnosti veľmi veľa – väčšina voličov sa rozhoduje na základe toho, čo prezentuje tlač, rozhlas, televízia a internet. Smutným paradoxom je, že nadmerný a ničím nefiltrovaný prísun informácií rôzneho druhu a úrovne neprispieva k schopnosti správne sa rozhodnúť, skôr naopak, spôsobuje zmätok a nerozhodnosť.
::
Publicista Ľudovít Števko v Literárnom týždenníku č. 5-6/2019 na margo blížiacich sa prezidentských volieb píše: „Nemá zmysel zaoberať sa všetkými pätnástimi uchádzačmi o najvyšší post v štáte, keď väčšinu z nich radový občan nepozná. Zdá sa, že mnohí z nich zaspali dobu, nenašli spôsob, ako sa zavčasu zviditeľniť...“ (V prezidentskej kampani nejde do tuhého, s. 4). Ale dá sa to povedať aj inak: Nemajú všetci rovnaké finančné a mediálne zázemie. A ako sme videli v minulých voľbách, úspešného kandidáta možno aj umelo „vyrobiť“.

Ján Maršálek
::
Predchádzajúci: ZÁPISNÍK – 6/2019
::
Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.