- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

4. apríla 2019

Pravda o Dr. Jozefovi Tisovi

Jozef Nemčok

Reagujem na článok Karola Dučáka Pravda o prezidentovi Tisovi, ktorý bol pred časom uverejnený v PriestorNete.
Ešte ako chlapec som s otcom počúval reč prezidenta prvej Slovenskej republiky Dr. Jozefa Tisa na Trojičnom námestí v Kremnici niekedy v prvej polovici 40. rokov minulého storočia. Len matne si spomínam, že to bolo z príležitosti otvorenia ďalšej časti nemocničných priestorov na Dolnej ulici. Prečo to uvádzam? Dr. Tiso vystupoval ako štátnik, politik, ako občan a príslušník slovenského národa, hovoril o pravde, o nenaplnení Pittsburskej dohody uzavretej medzi T. G. Masarykom a americkými Slovákmi. Bol skutočným štátnikom.
Čechoslováci a komunistickí autori pomenovali po roku 1945 štátny útvar, ktorého bol Jozef Tiso prezidentom, hanlivo ako „takzvaný Slovenský štát“. To, že od prijatia ústavy v júli 1939 sa oficiálne nazýval Slovenská republika, a tak vystupoval aj vo svete, ich nezaujímalo.

Keď som písal knihu Cesta smrti a života alebo útek z partizánskeho hrobu v Sklabini, ešte v roku 1997, navštívil som osudové miesta otcovej povstaleckej drámy v obci Sklabiňa i neďalekú horáreň v Jasenskej doline, kde otca zachránil miestny horár Hanulík s manželkou. I skrývanie otca v kremnickej nemocnici primárom A. Reichlom pred partizánskou hliadkou bolo nemenej vzrušujúce. Aby som si mohol poskladať mozaiku otcovej drámy, musel som prečítať viacero kníh od marxistických aj ponovembrových historikov, aj množstvo článkov – knihy a články o období prvej SR.
Jozef Tiso, kňaz a prezident
Na jednej strane komunistickí autori – či bývalí marxistickí autori – prinášajúci negatívne pohľady na prvú Slovenskú republiku spojenú s Dr. Jozefom Tisom (Kamenec, Kováč, Zavacká a ďalší). Na strane druhej ponovembroví historici (Lacko, Mrva, Petranský, čiastočne i Hrnko a ďalší nespomenutí), ktorí už písali alebo píšu pravdivo o histórii prvej SR aj o Dr. Tisovi, ktorý sa musel podriadiť Hitlerovi, ak nechcel, aby Slovensko bolo rozkúskované medzi Maďarov, Poliakov a sčasti Nemeckú ríšu.
V prvej SR neboli za svoje protištátne činy odporcovia režimu trestaní smrťou. Teda opak mnohých procesov v obnovenej ČSR po roku 1945 a v komunistickom režime, ako si ich ešte my najstarší pamätáme... Dnes akosi zabúdame na praktiky komunistickej moci od roku 1945 do roku 1989, keď sa všetko odvíjalo od Sovietskeho zväzu. Sovietsky zväz bol náš vzor, riadili sme sa pravidlami režimu, ktorý tam vládol. Kým na Slovensku počas rokov 1939–1945 bola relatívna voľnosť a sloboda myslenia, prejavu, vlastníctva, vyznávania viery, cestovania, tak počas rokov 1945–1989 tieto základné slobody boli výrazne obmedzované, hoci ústava ich občanom formálne zaručovala.
Práve čítam zborník z konferencie v Rajci, konanej 12. 10. 2017, s názvom Dr. Jozef Tiso v pamäti národa. V ňom je aj štúdia Tisova pamäť v slovenskom exile 1968–1989, autor Jozef Rydlo. Autor uvádza desiatky autorov kníh a rôznych článkov o význame Dr. Jozefa Tisa v dejinách slovenského národa, jeho pozitívny vplyv na dianie vo vtedajšom svete i na udalosti doby, v ktorej žil. V zborníku si môže čitateľ prečítať aj štúdiu exilového historika Františka Vnuka Prezident Dr. Jozef Tiso v pamäti slovenského exilu 1945–1968. Aj referát ponovembrového historika Martina Lacka Dr. Tiso v podzemí a u politických väzňov. Tiež článok historika Ivana Mrvu a ďalších  znalcov, ako aj diskusné príspevky prítomných, ktorí vystúpili na tejto konferencii.
Uvedomil som si: akoby sme žili v neslobode. Neuznávame a nedoceňujeme mnohé historické udalosti, ktoré slovenský národ prežil. To platí zvlášť o období prvej SR, jej vládnych činiteľoch, osobitne o Dr. Tisovi. Žiaľ, na Slovensku prevláda vo verejnosti názor, pod vplyvom dezorientovaných politikov či mediálnej propagandy, že Jozef Tiso bol vojnový zločinec, pritom jeho meno ešte nik nenašiel v žiadnych zoznamoch vojnových zločincov.
Držím v ruke februárové Svedectvo – časopis tabuizovaných faktov. Na tretej strane je článok Jána Liteckého Švedu, uvádza výrok Winstona Churchilla: „Politická lož sa nikdy nestane historickou pravdou, tak ako sa olovo po nijakom čase nezmení na zlato.“ Tieto slová jasne vystihujú mnohé klamstvá o prvej SR, hlavne o Dr. Jozefovi Tisovi. Spomienka na 14. marec 1939 a vôbec na obdobie prvej SR ostáva vinou mnohých z nás zahalená temnou oponou. Tá sa však možno pomaly, ale isto časom zdvihne. Aj preto odporúčam prečítať si, nie raz, ale aspoň dvakrát, spomenutý článok Karola Dučáka i spomenutý zborník o tomto štátnikovi.

Jozef Nemčok
::
Súvisiace články:
::
Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.

11 komentárov:

  1. Karol Dučák4.4.19

    Pán Nemčok, ďakujem veľmi pekne za Váš článok. Považujem za veľmi dôležité vypĺňať biele miesta v slovenskej histórii čo najrozsiahlejším publikovaním historických faktov. Už som to aj v predchádzajúcich svojich príspevkoch viackrát naznačil a zopakujem to znovu. Národ, ktorý nepozná vlastnú históriu, bude tápať aj v budúcnosti. Aj preto na Slovensku po roku 1989 tak často vajatáme. My nielenže nepoznáme pravdivý obraz vlastnej histórie, ale navyše nám vládnuce elity často podsúvali skreslené výklady historických udalostí so zjavným zámerom. Mohli takto ospravedlňovať vlastné zločiny, páchané na národe. Obávam sa, že s týmto dedičstvom minulosti budeme zápasiť ešte dlho. Možno až naši vnuci sa dožijú doby, keď budú praví hrdinovia postavení na piedestál a tí, čo sa sami označili za hrdinov, skončia na smetisku dejín. Čaká nás teda veľa driny a ja ďakujem každému, kto prispeje čo len zrnkom pravdy do veľkej mozaiky dejín slovenského národa, očistenej od prachu a nánosov kadejakých -izmov.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Anonymný5.4.19

    Vážený pán Dučák! Ďakujem za to, že som pri čítaní Vášho príspevku mohol chvíľu doslova pookriať. Hrdo sa v článku hlásite k histórii slovenského národa. Ale ako zareagujete na výrok, ktorý vypustil z úst zapredanec Hríb, keď povedal, že keď počuje slová "Hrdý Slovák" tak sa mu nôž vo vrecku otvára. Nie je to žiaľ už v silách našej vymierajúcej generácie a ani v horizonte starostí zmeniť, napokon svet sa uberá iným smerom. Vaše slovné povzbudenie a snaha o pozdvihnutie povedomia nás Slovákov, žiaľ mám dojem, že sa nikdy nenaplní. Napokon, úsilie našich predchodcov, generácia umelcov život zobrazujúcich bojovníkov táto ich snaha vyšla po ich smrti do zabudnutia. Žiaľ, kto už takýto hlas, ako možno vydedukovať z vášho článku, si niekto z mladých ľudí prečíta, alebo vypočuje? milan kupecký

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Karol Dučák6.4.19

    Drahý pán kolega Kupecký, nie je dôvod na frustráciu, aj keď zaiste nemôžeme skákať od radosti. Poviem Vám skutočnosť, ktorá bola aj pre mňa príjemným šokom. Z okruhu svojich príbuzných viem, že mnohí mladí ľudia volili pri posledných prezidentských voľbách Mariána Kotlebu. Tiež Vám môžem povedať, že slovenský folklór medzi mladými ožíva. Novým šéfom Matice sa relatívne nedávno stal JUDr. Gešper, ktorý síce nie je rodený Vranovčan, ale prežil u nás, vo Vranove nad Topľou, značnú časť svojho života. Počul som ho naživo rozprávať o Slovensku a zistil som, že je to zapálený národovec. Mám teda mnohé signály, ktoré ma presviedčajú o tom, že slovenský národ nemožno donekonečna ohlupovať. Netreba vešať hlavu, milý pán kolega.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Anonymný7.4.19

      Pán Dučák! Vďaka za optimistické slová, kiež by ste mali aspoň v niečom pravdu... Prosím Vás, pošlite mi svoju mailovú adresu na : humorista@milankupecky.eu. Ďakujem a prajem Vám príjemnú sviatočnú nedeľu! Milan

      Odstrániť
  4. Totalita dejiny prekrucuje a nezávislý výklad odsudzuje ako "popieranie histórie".

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Som rád, že ste to spomenuli. O „popieraní histórie“ radi hovoria niektorí politici, aj novozvolená prezidentka viackrát povedala o predstaviteľoch istej politickej strany (ĽSNS), že popierajú históriu. Považujem to za nezmyselnú ideologickú frázu.
      História (pomôžem si slovníkom) je: 1. veda o dejinách 2. minulosť, dejiny 3. príbeh, udalosť, historka.
      Čo teda chcú títo mudrlanti povedať? Že niekto popiera vedu o dejinách? Alebo minulosť ako takú? Alebo nejakú udalosť? Alebo že má jednoducho na históriu iný názor?!

      Odstrániť
    2. Chcú tým zrejme povedať, že jedine ich výklad dejín je správny a že iné názory budú potierať.

      Odstrániť
  5. Anonymný7.4.19

    Pán Jan.M. plne s Vami súhlasím a podčiarkujem! Kotleba a jeho strana vravia iba pravdu s ktorou súhlasia snáď všetci Slováci. Dnešné Kiskove vystúpenie v Markíze bolo na smiech. Ten človek sa necíti a nemá sebareflexiu. Každý sa mu v duchu smeje za chrbátom. Namiesto basy, zakladá novú stranu, myslí, že zasa to utiahnu peniaze spoza hraníc a silné objatie z Mičuchovou. Právnik mu dobre radil, keď sa Kiska súdil o pôdu, že keď sa mu tu nepáči, nech ide do USA alebo Izraela, tam je jeho miesto, tam patrí s čím sa stotožňujú takmer všetci ľudia čo som stretol a zhováral sa s nimi. Smer, Harabin a Kotleba a strana SNS, to sú súčasní obhajcovia práva Slovákov, čo sa verím že ukáže už v najbližších voľbách. milan

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Perfektný a vyvážený Priestornet. Vydržte a otvárajte ľuďom oči! PRIESTORNET do každej rodiny!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujeme za slová uznania. Potešia a povzbudia každého autora.

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.