Nedeľa Dobrého pastiera

Ľudovít Košík

Štvrtá veľkonočná nedeľa, slávená ako nedeľa Dobrého pastiera, vyšla tohto roku na 12. mája – a vo viacerých krajinách sa zároveň slávila aj ako Deň matiek. Nemožno si predstaviť lepší, dokonalejší obraz, vystihujúci podstatu kvalitného, zmysluplného, tvorivého, do krajnosti slúžiaceho a obetavého života, ako obraz Dobrého pastiera starajúceho sa o stádo, alebo obraz matky, ktorá sa stará o svoje dieťa. Všetci sme tým prešli, keď sme boli deťmi a svoju matku sme mali ako najbližšiu osobu až do dospelosti. Boh to tak pri stvorení sveta zariadil, že matka svoje dieťa počne a porodí, aj sa o dieťa  stará. Bez jej lásky, obety a starostlivosti by sme väčšinou neprežili.

Práve čítam knihu o fenoméne bezdomovectva – väčšina bezdomovcov trpí traumou z toho, že matka ani otec im v detstve nedokázali vytvoriť bezpečný a kvalitný domov. Platí aj to, že mnohé veľké osobnosti, ktoré boli prínosom pre ľudstvo či pre Cirkev, vyjadrili vďačnosť svojej matke za to, čo dosiahli. Aj v tomto je nám učiteľom Ježiš, Dobrý pastier, ktorý osobitným spôsobom prejavil úctu a lásku k svojej matke Márii a dal ju za matku aj nám.

Svätý Don Bosco celé svoje dielo vybudoval v spolupráci so svojou matkou Margitou.  Obyčajne platí, že svätí rodičia vychovajú aj svätých potomkov, ako príklad môžu poslúžiť manželia Martinovci, rodičia svätej Terezky z Lisieux. A naopak, ak sa niektorí ľudia nedokážu zaradiť, neustále hľadajú miesto v živote i v spoločnosti, v častých zmenách názorov, hodnôt a postojov, nedokážu si nájsť či vytvoriť pevné vzťahy, tak korene ich problémov možno hľadať aj v rodinách, z ktorých vzišli.

Všetci sme sa narodili z matky. Toto máme nepochybne spoločné. A väčšina z nás sa narodila do rodiny a mnohí sme mali aj to šťastie, že do dobrej, kresťanskej, funkčnej rodiny. Že naši rodičia nás prijali, vytvorili nám domov a takto nás vystrojili do života tým najcennejším, čo nám mohli dať, svojou starostlivosťou, bez ktorej by sme len ťažko prežili, ktorú nedokáže plnohodnotne nahradiť žiadna inštitúcia.

Kto pre nás priniesol väčšiu obetu ako naša matka, keď bola ochotná vzdať sa vlastnej slobody, záujmov, kariéry a celé svoje najlepšie roky obetovať pre nás, aby sa o nás starala, vychovávala a pripravila nás pre život?! Mnohí sme vďační aj za to šťastie, že jej manžel a náš otec pri nej a pri nás stál a bol jej i  nám skutočnou oporou a podporou. I keď obyčajne v období dospievania mladí bývajú nadmieru kritický k svojim rodičom, žiadne ich nedostatky či chyby nemôžu zastrieť to, že nás od Boha prijali, starali sa o nás a vychovávali nás. Nikto z nás ľudí nie je dokonalý. Kto okrem Dobrého pastiera  a jeho matky môže tvrdiť, že je bez hriechu? Spolupráca rodiny a Cirkvi dokáže človeka najlepšie pripraviť na život.

V období nášho detstva sme v škole počúvali, aspoň čo si pamätám, ako nám súdružka učiteľka hovorila, že rodina sa stane nepotrebnou, že deti budú vyrastať v domovoch... Až dnes si uvedomujem hroznú aktuálnosť tej predpovede. Žiaľ, sme svedkami toho aj dnes, že rodinu a Cirkev môže, resp. chce niekto alebo niečo nahradiť. Mnohí nedokážu prijať zodpovednosť za svoje slová a skutky, rozsievajú vietor – a žneme búrky.

Som veľmi opatrný voči tvrdeniam o nepotrebnosti rodiny a Cirkvi, pretože ak sa človek zamyslí hlbšie nad životom  či vlastným, či tých druhých, zistí, že také tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Svet a život sa nám čoraz viac komplikuje. Ten vzdialený i ten blízky, ba i ten najbližší. Každý, komu skutočne záleží na živote, na jeho kvalite a plnej hodnote a na hodnotách ako Pravda, Dobro, Spravodlivosť, Láska, Krása... nemôže si dovoliť spochybňovať postavenie rodiny a Cirkvi. I keď štát sa dnes usiluje niektoré úlohy rodiny a Cirkvi suplovať, nakoniec ktosi musí byť zodpovedný za nezodpovednosť mnohých. Štát nie je schopný rodinu a Cirkev celkom nahradiť, nemá na to sily ani prostriedky. Mnohé správy o zneužívaní, korupcii, nespravodlivosti, nedostatočných službách v nemocniciach, školách, úradoch, úpadok kultúry a ubúdajúca slušnosť v medziľudských vzťahoch to len potvrdzujú.

A tak skôr než uveríme rozličným tézam a experimentom, ktoré nám mnohí čudní „proroci“ hlásajú  v médiách a niekedy aj z kazateľníc, zamyslime sa nad tým, vďaka komu a čomu sme doteraz prežili: my osobne, naša rodina, náš národ, naša Cirkev aj svet. Kto má najväčšiu zásluhu na tom, že som tam, kde som? Či to nebolo vďaka obetavosti našich matiek, otcov, učiteľov, zdravotníkov a kňazov, ktorí do detailov nasledovali príklad Dobrého pastiera a dokázali obetovať všetko pre dobro tých, za ktorých prijali zodpovednosť? Som vďačný za rodičov, ale aj za kňazov, ktorí nielen vysluhovali sviatosti, ale svojím príkladom ma v živote viedli, usmerňovali a aj vedú po Božej ceste.

Vari nie preto sme svedkami demografickej krízy i krízy duchovných povolaní, ktorá začína naberať nebezpečné obrátky i v našej krajine, ale ešte tragickejšie je to vidieť v krajinách Európy na západ od nás, že sme stratili zmysel pre čestnosť, zodpovednosť a obetavosť? Že sme prestali nasledovať príklad Dobrého pastiera, ktorý ovciam dáva večný život? Že  to podstatné „byť“ odsúvame až za menej dôležité „mať“? Že chceme len brať, ale nie aj dávať? Že je nám niekedy bližšia lož či polopravda ako pravda? Že chceme vládnuť, rozkazovať, diktovať, poučovať, nariaďovať, ale nie slúžiť a obetovať sa? Že chceme búrať, ničiť, reformovať a meniť Božie pravidlá, ale nie tvoriť a stavať na pevných základoch...? 

A tak sa ženieme za všeličím a oceňujeme a volíme hocikoho, dáme sa obalamutiť médiami a ľuďmi bez morálky a zodpovednosti, ktorí nám preťahujú medové motúzy popod nos, aby nás zviedli z cesty, ktorá jedine človeka môže urobiť šťastným na svete i vo večnosti. Aj duchovné povolanie je možné prežiť rôzne, ale ono má zmysel len vtedy, ak jeho nositeľ je dôsledným nasledovníkom Dobrého pastiera. Bez dobrých kňazov, duchovných pastierov nasledujúcich Ježišov príklad, neprežije Cirkev, a bez dobrých, obetavých, hrdinských  matiek nemá budúcnosť ani svet.

Kristus je Dobrý pastier. Je potrebné neustále sa od neho učiť a jeho nasledovať a len vtedy môžeme aj my byť dobrými pastiermi pre tých, ktorí sú nám v živote zverení, za ktorých máme zodpovednosť v rodine, Cirkvi, v zamestnaní, v ľudskej spoločnosti. Cestou k plnohodnotnému životu je vernosť Bohu a nasledovanie príkladu Dobrého pastiera. To sa dá najlepšie realizovať, napriek všetkým problémom, cez službu v Kristovej Cirkvi a rodine.

Ľudovít Košík

::

Odporúčané:

Ľudia bez morálky slušnosť neprinesú

Arogancia bohatých

Bez lásky život nedáva zmysel

::

Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť formou komentára pod článkom. Ďakujeme.