Ďakujem, Bože

Gabriel Németh

Vietor je v korunách
stromov veľký pán.
Svetlo rozlúsknuté na tmu ako hrob.

Noc, ktorá  má neskutočné
prenádherné čaro.
Noc, ktorá pozná
všetky hviezdy a vie svoje.

Noc, ktorá hľadá svojho
Malého princa.
Noc plná hviezd.
Rub a líc má každá minca.

Zvony odbili polnočnú.
Holuby so zloženými krídlami,
spia vo fontáne, a veria na vzlet oblohou
ktorý patrí jedine im.

To ticho medzi mrakmi
a polnočný splín.
Keď Severka zapletá
rýmy zo svitu pavúčích sietí.

To všetko je záhrada
v kvetoch menom život.
To všetko je noc,
ktorá kráča oblohou.

Noc, ktorá si všetko pamätá,
veriaca na ráno v šelestení trávy,
na ktorú padá perleť rosy,
a my chodíme po zemi bosí,
keď svitá slovo do básne.

Slnko, páv s farbami, pestrým vejárom
v chvoste najkrajšieho vtáka,
spieva mu deň rannú odyseu.
Deň za dňom sa v jazdu rýchlika ženú.

Bože, a ty strážiš všetko nad nami.
Viera v osud, ktorý je raz navždy daný,

že čo sa má stať, sa stane,
a ešte čosi viac................

::

Gabriel Németh (ročník 1969) – básnik, autor niekoľkých zbierok poézie, člen Spolku slovenských spisovateľov. Debutoval zbierkou Za súmraku (2003). Ďalej vydal: Slnko nad básňou (2005), Rodinný album (2009), Srdce na kľúč (2016). Publikuje aj na internete a časopisecky (Dotyky, Gama magazín, Literárny týždenník a iné).

::

Z tvorby autora:

Viera v srdci

Svetlo v okne