Pohľad kresťana na imigráciu

Abbé Grégoire Celier: Imigrácia očami kresťana

Bratislava, Post Scriptum, 2018

Nelegálna migrácia je jedným z najväčších problémov súčasnosti. Osobitne sa dotýka (západnej) Európy, ktorá sa stala vysnívaným cieľom miliónov migrantov z Ázie či Afriky. Pritom názory na riešenie tohto problému sa rôznia a  sú neraz úplne protikladné.

Vydavateľstvo Post Scriptum sprostredkovalo slovenskému čitateľovi knihu francúzskeho autora Grégoira Celiera Imigrácia očami kresťana. Abbé Celier píše o danej problematike – využívajúc formu dialógu – stručne a zrozumiteľne, zároveň vyvážene a zmierlivo, to mu však nebráni zaujať jasný postoj v kľúčových otázkach. Čitateľ teda v útlej publikácii (60 strán menšieho formátu) nájde triezve aj výstižné myšlienky a vyjadrenia, ktorých cieľom je rámcovo objasniť kresťanský pohľad na fenomén migrácie, respektíve imigrácie.

Abbé Grégoire Celier (ročník 1958) je príslušníkom Kňazského bratstva sv. Pia X. (FSSPX). V tomto tradicionalistickom spoločenstve zastáva umiernenú pozíciu, usilujúc sa o dialóg a zblíženie Bratstva s Vatikánom. Dostalo sa mu vynikajúceho vzdelania v Seminári sv. Pia X. v Ecône (Švajčiarsko), čo využíva v práci kňaza, teológa a publicistu.

V úvode knižky poznamenáva, že „zjednodušovanie, odhady a intelektuálne zľahčovanie tvoria jednu zo základných surovín kresťanského diskurzu o imigrácii“. Nemožno napríklad argumentovať citátmi z Písma selektívne a účelovo, treba brať do úvahy Písmo ako celok – potom v ňom nájdeme nielen výrok „bol som pocestný a pritúlili ste ma“ (Mt 25, 35), ale aj: „K pohanom nezabočujte a do samarijských miest nevchádzajte“ (Mt 10, 5). Nemožno taktiež celkom oddeľovať konanie dobra od politiky, lebo politika je dôležitým nástrojom ľudskej a občianskej angažovanosti: „Politik, ktorý koná v záujme spoločného dobra podľa skutočne spravodlivého poriadku, robí väčšie dobro, Aristoteles by povedal ,božskejšieʻ, ako ten, čo sýti chudobného.“

Pri pohľade na prisťahovalcov je nutné rozlišovať – sú takí, ktorí rešpektujú zákony hostiteľskej krajiny, a takí, ktorí do krajiny vnikajú nelegálne, často bez dokladov, a zneužívajú situáciu vo svoj prospech bez ohľadu na záujmy spoločnosti. Nezanedbateľným faktorom je pritom ochrana súkromného vlastníctva: „Národ ako vlastník krajiny, ktorú obýva, môže súhlasiť, ale nemusí, že sa bude o ňu deliť s tým alebo oným.“ Súkromné vlastníctvo je dovolené narušiť len v krajnej núdzi. Na druhej strane, štáty by nemali bez vážneho dôvodu uzatvárať hranice a paušálne odmietať pomoc ľuďom prichádzajúcim z cudziny.

Autor, rozoberajúc problematiku migrácie, poukazuje na škodlivú „imigračnú ideológiu“ – podieľa sa na nej kapitalizmus, ktorý chce využívať lacnú pracovnú silu, ale aj utopický postmarxizmus, ktorý tvrdí, že Zem patrí kozmopolitnému ľudstvu. V oboch prípadoch ide o nekalé pohnútky, idúce proti dôstojnosti človeka.

Hlavnou úlohou verejnej moci je starostlivosť o blaho vlastného národa, nie iných národov, obmedzenie imigrácie je teda oprávnené: „Verejná moc musí najprv zhodnotiť, akú má kapacitu na prijatie imigrantov... Do úvahy treba taktiež vziať zdroje krajiny; krajina, ktorá ledva dokáže vypestovať dostatok potravín pre seba, nesmie prijať priveľa imigrantov, lebo ich nezmôže uživiť.“

Malo by sa dbať na spravodlivosť, s ohľadom na menšiny i väčšinu. Bolo by nespravodlivé, ak by mal imigrant – len preto, že je imigrant – väčšie výhody než domáci občan. Podľa autora je neprijateľné, aby milióny imigrantov mali prednostný prístup k sociálnym dávkam, na úkor tých, ktorí do systému prispievajú. Pravdaže, nejde len o ekonomické aspekty – ešte dôležitejší je aspekt identity: „Národ nie je zoskupením anonymných a uniformných jednotlivcov, ktorých môžeme vymeniť za hocikoho z iného národa. Národ má etnickú a kultúrnu identitu, ktorá je jeho majetkom, jeho vlastníctvom a ktorú má právo, dokonca povinnosť, chrániť a udržiavať.“

V neposlednom rade je v hre ochrana kresťanských koreňov Európy. Postupné odkresťančovanie nás priviedlo do hlbokej krízy. Zriekame sa vlastnej kultúry a sily. Vitalita európskych národov upadá, populácia starne, krajina bez potomstva umiera. Silný národ, hrdý na svoje hodnoty a jednotný vo viere, je schopný imigráciu regulovať a zvládať, ale národ, ktorý duchovne i telesne umiera, stáva sa ľahkou korisťou, zvlášť v situácii, keď sa imigrácia mení na inváziu. Národ, ktorý už nechce žiť, bude skôr či neskôr potlačený inými národmi. Ak národ neopustí cestu pohodlia, ľahostajnosti a egoizmu, nepochybne zahynie a nahradia ho iné životaschopnejšie národy: „Taký je neúprosný zákon života – na hostine ľudstva niet miesta pre staré národy.“

Abbé Celier zdôrazňuje, že jedine obnova v kresťanskom duchu by nám mohla znova dať chuť žiť. Národ sa musí obrodiť – „demografickým prírastkom, chuťou do práce, láskou k vlastným hodnotám a vernosťou svojim dejinám“. No netreba zabúdať ani na rozumnú politiku medzinárodnej pomoci, zameranej na zlepšenie pomerov v chudobných a problémových častiach sveta. Ale aby sa to všetko mohlo uskutočniť, treba zastaviť chod „pekelného stroja“ sekularizácie, treba sa vrátiť k rešpektovaniu Božieho zákona.

Čo dodať? Kniha Grégoira Celiera o imigrácii prináša viacero povšimnutiahodných myšlienok a podnetov. Môže a mala by i nás primäť k zamysleniu nad problémami a perspektívami sveta, ktorého sme súčasťou.

Ján Maršálek

(Recenzia bola pôvodne publikovaná v časopise VOX.)

::

Súvisiace články:

Európa na ceste smrti

Prijmime iba prenasledovaných kresťanských utečencov

::

P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.