- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

17. augusta 2019

Prievan v duši


Iba okamihy
Vlado Javorský
Iba krátke okamihy
A pupočná šnúra odstrihnutá
Iné nite nám kolo krku navlieknu
Vraj opraty
Reveme o raty
Nie preto že nás po zadku bijú
Šijú na nás hrubé záplaty
Mĺkvota bubákmi ovešaná


Láska je prievan v duši
pamätáš tie šoky
po láske prišli deti
odrazu dve detské izby
umne ilustrovaný šlabikár
každá stena iný rukopis
Kristína je somár
lebo somárica sa píše s „i“
ktovie či nie s tvrdým
láska je prievan v duši
unavená tvár a ruky
úsmev na pol perí
pamätáš tie roky
sny o šťastí
dom plný hučiacich
tsunami ratolestí
potom prišiel prievan
ten od otvorených dverí
steny izieb zúfalo biele
bez hrúbok a výsmechov
úsmev na pol perí
deti vo vetre
a ty s rukami v lone
už nič netreba vymaľovať
už je vymaľované
Ilustračná snímka: Ján Maršálek

Počuješ
     Aj ticho má svoje hlučné chvíle
Napríklad svedomie
Hrkoce ako kára na ceste
A čo srdce
Počuješ
Ako nehlučne tikoce
Až ti v ušiach zaľahne
Pred láskou šelestne
A po nej
Bože stíš tie bombácie
     Aj ticho má svoje hlučné chvíle
Napríklad ak platíš bolestné
Za to čo bolí a bolieť by nemalo
Čo vyhojené javilo sa a nebolo
Počuješ
To ticho hlučné
Možno o lásku prosilo
Dni a noci sú isté
Lásky nie
     Aj lásky majú svoje hlučné chvíle
Preto to ticho
Pred búrkou aké príznačné

Usínanie
Usínanie sú vrátka
Do krajiny spomienok
Vždy sa dáke nájdu poruke
Sú to tie verné čo zostali
Niekde v duše kútiku
Možno zhrdzavené
Na viečka ticho klopali
Ak clivota po ich strate
Tvárila sa beznádejne
Usínanie sú vrátka
Komnaty trináste či sté
A v nich lásky odložené
Časom striebristé
Ilustračná snímka: Ján Maršálek

V rozprávke nášho dvora
V rozprávke nášho dvora
Hádzala si po mne
Ružové mašle
Čo krv ti pili večne
V hniezde vlasov vymódené
S rozumom či iba z hnevu
Mravcov strkala si pod košele
Z chlapcov nebol som jediný
Detskej lásky výnimkou
Čo za vrkoč chytiť ťa chceli
A vytrestať bozkami
V rozprávke nášho dvora
Nemo hľadím na čas čo
Kamsi ubzikol za mašľami
Sotva ešte ružovými
Darmo hľadám stopy po hrách
Čo ako staré platne dohrali
Zúfalo rýchlo obohrané
A predsa v archíve srdca
Naveky nášho žitia uložené
V rozprávke nášho dvora

::
Vlado Javorský: Nevyzliekaj ma zo snov

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.