5. decembra 2019

Stúpanie do výšok


Joseph Ratzinger – Benedikt XVI.: Chváloreč na svedomie
Trnava, Spolok svätého Vojtecha, 2010

Kniha Chváloreč na svedomie obsahuje niekoľko úvah kňaza a teológa, ktorý už desaťročia zodpovedne premýšľa o pravdách kresťanskej viery v kontexte tradície i našej súčasnosti. Joseph Ratzinger – Benedikt XVI. je mužom viery i vedy, je hlasom pokory, rozvahy a múdrosti. Jeho teologické dielo sa vyznačuje hĺbkou, v ktorej sa spája minulosť, prítomnosť a budúcnosť – pretože sa verne pridŕža nadčasového evanjeliového posolstva, dávajúceho nádej a zmysel života každému človeku.
Témou predmetných úvah nie je len svedomie v úzkom zmysle slova. Napokon, otázka svedomia sa dotýka celého ľudského života, nemožno ju izolovať a vtesnať do nejakej komôrky samoúčelnosti či nefunkčnosti. Hlas svedomia robí človeka schopným pravdy a lásky. Schopnosť uznať si vinu patrí k podstate človeka, je podobne dôležitá ako vnímanie bolesti, upozorňuje na nebezpečenstvo a pomáha nájsť cestu k náprave.

Autor poukazuje na to, že subjektívne presvedčenie človeka neospravedlňuje. Treba zosúladiť tri prvky: objektivitu, tradíciu a svedomie, aby sme dospeli k pravde a správnemu rozlišovaniu. Zdravé svedomie nepodlieha subjektívnym predstavám a túžbam ani požiadavkám spoločenskej či politickej moci: „V konečnom dôsledku je to Božia vôľa, ktorá môže stanoviť medze medzi tým, čo je dobré a čo zlé, a je to niečo iné než hranica medzi tým, čo je a čo nie je osožné, alebo medzi tým, čo je dokázané a čo neznáme“ (s. 146).
Jednotlivec nesmie svoje ciele dosahovať za cenu zrady spoznanej pravdy. Nesmie tak robiť ani ľudstvo ako celok. Ako čítame, ide o kritický problém našich čias: „Myšlienka pravdy bola v praxi odstránená alebo nahradená myšlienkou pokroku“ (s. 19). Ale pokrok, ak sa stavia nad všetko ostatné, stráca smer a sám sa znehodnocuje. Pokrok bez pravdy nemá orientačné body a môže byť rovnako pokrokom ako úpadkom. Kde niet oporných bodov, tam niet ani žiadneho smerovania. Preto je dôležité vyhnúť sa hodnotovému relativizmu.
Cesta k pravde a dobru je náročná, zatarasiť ju môže aj „nedbanlivosť voči vlastnému bytiu“ (s. 29). Úlohou človeka je stúpať do výšok – je to ťažké, ale obohacujúce. Pravda nie je príťažou, pravda oslobodzuje: „Len ak si toto všetko uvedomíme a vnútri zakúsime, staneme sa slobodnými pre to, aby sme mohli s radosťou a bez úzkosti počúvať posolstvo nášho svedomia“ (s. 31).
Joseph Ratzinger – Benedikt XVI. zdôrazňuje, že individuálna sloboda potrebuje kritériá a limity, môže existovať len v systéme slobody pre všetkých, inak sa stane násilím proti slobode iných. Sloboda si teda vyžaduje obsah a zodpovednosť, v záujme spoločného dobra. Anarchia vedie k deštrukcii a totalite. V súvise s tým sa treba zamyslieť nad charakterom a vnímaním demokracie. Stretávame sa s dvoma základnými postojmi – je to radikálne relativistický postoj a oproti tomu postoj, ktorý uznáva, že pravda nie je produktom politiky, k pravde sa nedostávame hlasovaním. Väčšina nie vždy rozhodne správne: „Väčšina môže byť klamaná i manipulovaná a slobodu možno zničiť dokonca v mene samotnej slobody, čo dramaticky potvrdzujú dejiny nášho storočia“ (s. 62).
Mentalita dnešného sveta uprednostňuje relativistickú demokraciu, založenú na procedúrach a právnom formalizme. To nemožno prenášať do života Cirkvi: „Na Cirkev jednoducho nie je možné aplikovať zásady správania, ktoré majú svoje opodstatnenie v civilnej spoločnosti alebo v demokratickom usporiadaní“ (s. 115). Život viery, to je tajomstvo, nasledovanie Krista je mystérium, pripomína autor, dôležité je obrátenie, metanoia, prehodnotenie vlastného a spoločného spôsobu života vo svetle evanjelia: „Obrátiť sa v dôsledku toho znamená nežiť tak, ako žijú všetci, nerobiť tak, ako robia všetci, v pochybných a zlých činnostiach sa neospravedlňovať tým, že druhí robia to isté; začať pozerať na svoj život Božími očami; konať dobro, i keď je to nepohodlné; nezakladať si na mienke ľudí, ale na tom, ako veci hodnotí Boh“ (s. 125). Aj z tohto citátu je zjavné, že úvahy emeritného pápeža Benedikta XVI. nás chcú viesť k plnšiemu prijatiu Kristovho evanjelia.

Ján Maršálek
(Recenzia bola pôvodne publikovaná v mesačníku VOX.)
::
Odporúčame zaujímavé knihy:

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.