2. marca 2020

Akí sú slovenskí kresťania?


V súčasnosti môžeme na Slovensku pozorovať rozdelenie kresťanov, nielen denominačné, ale i podľa spôsobu života. Presvedčila nás o tom aj situácia pred parlamentnými voľbami.
Ľudovít Košík

Po dobe totality komunistickej strany, keď sme ako kresťania boli najprenasledovanejšou skupinou obyvateľov a mnohí zomreli vo väzniciach a táboroch, iní tam roky boli nútení pracovať, keď sme mlčali, ale sa aj viackrát otvorene postavili proti režimu, či to bolo na Velehradskej púti 5.–7. júla 1985, či počas sviečkovej manifestácie 25. marca 1988 (sám som bol účastníkom oboch podujatí), ale aj podieľaním sa na vydávaní a šírení samizdatu, účasťou na púťach a podujatiach kresťanov, sme sa zjednotili a podieľali na spoločenských zmenách v novembri 1989.

Výrazný podiel kresťanov na páde totalitného režimu je nespochybniteľný. Ako bolo s týmto obrovským kreditom naložené zo strany predstaviteľov Cirkvi aj zo strany politickej reprezentácie, to by bolo treba podrobnejšie rozobrať a vyvodiť z toho dôsledky a poučenie.
Kresťania sú rozdelení na tri skupiny: prvú tvoria tí, ktorí sa za kresťanov pokladajú, ale už kresťanské prejavy a výchovu odložili, prispôsobili sa svetu a jeho mentalite, druhú skupinu tvoria tí, čo si ešte zachovali kresťanské dekórum, aj cirkevné slávnosti, ale už sú vnútorne zjednotení so svetským spôsobom života, teda sa dokážu podľa okolností prispôsobiť tomu, čo je výhodnejšie, a napokon je tu malá skupina kresťanov, ktorí sa zodpovedne usilujú žiť podľa Božích zásad a Ježišovho učenia a vieru aj odovzdávať ďalej.
Sila kresťanov na Slovensku upadá a myslím, že v súčasnosti úpadok pokračuje. Príčin tohto stavu je viacero. Jednak je to vnútorná situácia Cirkvi, keď Cirkev oslabená po Druhom vatikánskom koncile akoby sama nevedela ako ďalej. Tiež  mnohé pseudokresťanské médiá a spolky prinášajú trpké ovocie.
Úpadok môžeme vidieť aj zo štatistických ukazovateľov: zatvorený seminár v Banskej Bystrici v tomto školskom roku, 21 seminaristov v šiestich ročníkoch v Bratislave, úbytok kňazských aj rehoľných povolaní, vyprázdňovanie kostolov, pokles počtu a úrovne cirkevných obradov, ústup od kresťanských prejavov v spoločnosti...
Kresťania sú rozdelení, zjednodušene na konzervatívnych a liberálnych. Viem, že to nie je správne delenie, ale takto sa to navonok prejavilo pred aktuálnymi voľbami. Kým na jednej strane je to zápas o hodnoty, bez ktorých je šťastný život spoločnosti i jednotlivcov nemožný, druhí sa usilujú tieto hodnoty využiť na momentálne získanie moci a osobných výhod, pod rozličnými heslami a vidinami akýchsi lepších materiálnych zlepšení.
Pod heslami zmeny sa aj tzv. kresťanské hnutie pridalo na stranu liberálnych strán a ich programu, akoby bez úvahy o hodnotách a dôsledkoch, ktoré to môže priniesť. Akoby šlo len o to kresťanstvo nejako využiť i za cenu zrady toho, čo kresťanstvo takmer dve tisícročia učilo a šírilo. A až takmer agresívnou kampaňou, s cieľom dostať sa do parlamentu, sa prezentovali aj tí aktivisti, ktorí kandidovali v iných zoskupeniach.
Zlom v myslení sa u nás začal prejavovať po otvorení hraníc, keď v našej krajine, dovtedy nezasiahnutej reformami Cirkvi, ešte doznievalo ovocie predkoncilových obrodných procesov a mnohí ľudia v zápale a sile vstúpili do reholí a seminárov, mnohí pokračovali v intenzívnom duchovnom živote a boli ochotní slúžiť na rozličných postoch, často bez nároku na odmenu, mnohí, ktorí slúžili dovtedajšiemu režimu, sa vrátili k viere, a tak sa postavili a zaplnili mnohé kostoly a zdalo sa, že sa náboženský život rozvinie. 
Dnes vidíme, že to bolo dočasné, situácia je iná, i keď ešte nie taká ako v krajinách západnej Európy. I slovenská Cirkev je v kríze. Prijala svetskú taktiku, ale blahobyt, ktorý bol ponúkaný v západnej Európe a je ponúkaný aj nám, je už dnes len ťažko udržateľný, o čom svedčia krízové javy (nárast produkcie odpadu, ničenie životného prostredia, komplikované medziľudské vzťahy, konzumný spôsob života, rozpad tradičnej rodiny, neochota niesť zodpovednosť...).
Život kresťanov sa odohrával po stáročia v troch základných rovinách. V rodine, národe a Cirkvi. Tu vždy človek nachádzal svoju identitu, podporu a pomoc, to ho vždy usmerňovalo a držalo. Dnes sme svedkami toho, že moderní strojcovia nového poriadku spochybnili tieto základné piliere, ktoré človeku pomáhajú tvorivo a naplno žiť, rozvíjať schopnosti, aj slúžiť a vytvárať hodnoty. My sme ich spochybnili aj v Cirkvi, a to tým, že sme prijali mentalitu sveta, chceme byť moderní, máme nové spoločenstvá, do ktorých sme tlačení, ktoré však fungovali len dovtedy, kým fungovali pôvodné zdravé štruktúry.
Nefunguje ani demokracia, pretože aj tá musí čerpať z hodnôt, ktoré je človek ochotný rešpektovať, nefunguje ani spoločnosť ako celok. Pribúda nám problémov, osobných, rodinných, spoločenských. Vysloviť slovo národ sa stáva rizikovým...
Máme novú liturgiu, lebo starej sme vraj nerozumeli. Máme nové aktivity, plesy, výlety, pikniky, dovolenky, stretnutia..., ale nemáme tých, ktorí by slúžili. Nielen kresťanské hodnoty a postoje sa vytrácajú z nášho života, ale aj všeobecná čestnosť, slušnosť, obetavosť, dobrota, múdrosť, statočnosť... A tak s vypätím všetkých síl a prostriedkov, ktoré nazbierali generácie pred nami, investujeme do čudných podujatí, pritom nestačíme udržiavať kostoly, predávame nehnuteľnosti, polia, lesy... a takmer nič už nebudujeme, nie je vlastne ani veľmi pre koho.
Nie je možné slúžiť dvom pánom. Bohu i mamone. Nové experimenty nás vedú do nešťastia a biedy. Vďaka Bohu ešte máme to základné: kto je ochotný pracovať, má prácu, ako-tak funguje školstvo i zdravotníctvo, aj sociálne služby, sú vyplácané invalidné a starobné dôchodky. Raj nám už nikto, kto to myslí zodpovedne, nesľubuje, problémy majú aj krajiny, ktoré sme mali po zmenách v roku 1989 dobehnúť.
Politici majú svoje záujmy a naše problémy ich väčšinou netrápia a nezaujímajú. Nie je v kurze hovoriť o hodnotách. Ale ak ich nebudeme šíriť a chrániť, ako chceme žiť? Svetu a davu sa nepáči, keď hovoríme o hodnotách, o morálke, o zodpovednosti. Ešte niekedy je počuť o slušnosti, slobode a demokracii. Ale na akých základoch chcú demokraciu postaviť? Na práve silnejšieho, mocnejšieho, mladšieho, zdravšieho, bohatšieho, rýchlejšieho...?
Ak sa my kresťania dáme umlčať a podviesť, svet nás pohltí a zničí. Vždy si ľudia vážili múdrosť, dnes to vymenili za pôžitok. Zdá sa mi, že sa to toleruje aj v Cirkvi, aj boj proti sexuálnemu zneužívaniu je niekedy len zámienkou na odstavenie nepohodlných ľudí. Aj sloboda môže byť zneužitá!
Máme aj takých kresťanov, ktorí sa týmto slovom označujú a využívajú ho na dosahovanie nízkych a prízemných cieľov, ktorí spochybňujú a popierajú hodnoty, ktoré Kristus priniesol. Máme tiež kresťanov, ktorí sú verní evanjeliu a podľa neho sa usilujú žiť a konať, tak učia a vychovávajú. Práve títo sú vystavení nátlaku, aby vložili svoje sily do služby mocných a bohatých, ale tak to nemá byť, veď ani Ježiš nepodľahol tlaku vtedajších mocných a bohatých a nerobil zázraky na počkanie, keď si to oni priali, ale mal odvahu ich tvrdo kritizovať, za čo ho odsúdili. A tak aj dnes sila kresťanstva nespočíva v podriaďovaní sa mocným tohto sveta, ale v službe Pravde, Dobru, Spravodlivosti, Kráse...
Moderní vyprázdnení kresťania si robia nárok rozhodovať za iných, kde by tí zodpovední mali slúžiť, kde sa obetovať, čo robiť, kedy a kde sa stretávať, lebo sa cítia nadradení a chcú rozhodovať o osudoch iných a za iných, cítia sa k tomu povolaní. Pre kresťana však nie je prvoradé riešiť problémy, ktoré tu niektorí svojím nezodpovedným a pomýleným životom  vytvárajú. Dôležité je plniť Božiu vôľu, zjavenú cez Božie slovo, svedomie a hlas verných a zodpovedných služobníkov Cirkvi. Zodpovedný kresťan si volí istotu Boha, nie nestálosť sveta.

Ľudovít Košík
::
Odporúčané:
::
Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!

2 komentáre:

  1. Akí sú slovenskí kresťania?
    Slovenskí kresťania volili Igora Matoviča.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Anonymný2.3.20

    Myslím si, že je to nie je dobré riešenie, možno že odmietli tvrdý prúd liberalizmu, ale toto je patové riešenie. Tiež som bol za takúto voľbu pred 8 rokmi, alebo ešte predtým, dnes viem, že je to slepá ulička a pre Slovensko tragédia ešte asi horšia než bol súčasný stav. Doterajšej vláde treba poďakovať že krajina fungovala 4 roky bez väčších problémov vo vzťahu aj k občanom aj k zahraničiu a nieje to jednoduché v dnešných pomeroch. Samozrejme zaplatila za to daň. Občania si zvolili nielen otáznik, ale aj chaos. Ale ako sa má rozhodnúť stádo manipulované zo všetkých strán, keď ani "pastieri" ktorí by mali byť zodpovední nevedia povedať jasné slovo. Tzv. Kresťanská strana zostala pred bránami parlamentu i vďaka vysokej účasti voličov. Tú treba oceniť. A tak viac ako od kresťanov očakávam od ľudí, ktorí si ctia hodnoty a chcú ich vnášať do života. ˇLudovít

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.