Povolebné delenie koristi

ZÁPISNÍK – 9–10/2020

Zostavovanie novej vlády pripomína ruvačku o korisť. Čím lepšie, teplejšie, výnosnejšie miesto, tým viac záujemcov. O post predsedu parlamentu majú podľa medializovaných informácií záujem najmenej traja politici z doterajšej takzvane demokratickej opozície. V čele Národnej rady Slovenskej republiky by chcel byť Boris Kollár i exprezident Andrej Kiska, ale aj europoslankyňa Lucia Nicholsonová. Trochu horšie je to s funkciami a ministerstvami, ktoré si vyžadujú viac práce pri väčšom riziku neúspechu – o tie je znateľne menší záujem. „Niektoré ministerstvá majú väčšiu váhu ako iné,“ povedal Andrej Kiska...
(Kde sú tie časy, keď sa politika chápala ako služba?!)

::

Víťaz volieb Igor Matovič dlhodobo hovorí o boji proti korupcii, v poslednom čase k tomu pridal požiadavku „otvoreného vládnutia“. Ťažko povedať, čo sa z toho vykľuje. Niektoré nápady nádejného premiéra sú tak trochu infantilné, respektíve nerealistické. Igor Matovič dokázal ľuďom najviac sľúbiť, zrejme to ho priviedlo k volebnému víťazstvu. Taký už je dnešný svet.

::

Reči o otvorenosti a transparentnosti znejú na prvé počutie dobre, ale nie je to také jednoduché a ružové. Filozof Byung-Chul Han píše, že prisilný tlak na transparentnosť je v konečnom dôsledku škodlivý – tento tlak eliminuje všetku odlišnosť, vedie ku konformite a degraduje človeka: „Hlasné volanie po transparentnosti poukazuje na to, že sa morálny fundament spoločnosti rúca, že mravné hodnoty ako česť alebo úprimnosť strácajú na význame. Namiesto zlyhávajúcej mravnej inštancie nastupuje transparentnosť ako nový spoločenský imperatív.“

Recenzia: Byung-Chul Han: Vyhořelá společnost

::

Pripojme k tomu ešte názor kardinála Roberta Saraha, ktorý pochádza z Afriky a vníma preto situáciu v Európe nestranne. Vo svojej novej knihe Pane, zostaň s nami hovorí: „Obávam sa, že západné parlamentné väčšiny sú jednoducho dielom peňazí, rečníckych omáčok, mediálneho divadielka, bezpečne nastavených volebných systémov, okliešťovania volebných okrskov, obrovského tlaku a najrozličnejších úskokov...“

::

Štvorlístok strán rodiacej sa koalície bude mať ústavnú väčšinu. Vraj je to potrebné. Ale toľko hanobené vlády Smeru ústavnou väčšinou nedisponovali! Povedzme si pravdu: taká väčšina umožňuje realizovať akékoľvek zmeny v štáte – bez potreby presvedčiť iných; treba v tom vidieť potenciálne nebezpečenstvo zneužitia.

::

Vyzerá to tak, že v opozičných laviciach budú sedieť poslanci dvoch politických strán. Ich úlohou bude kontrolovať činnosť vládnej koalície. Obe strany však majú aj vlastné vnútorné problémy.

Ľudová strana Naše Slovensko stále so sebou vlečie príťaž starých chýb a omylov. Akosi sa tej príťaže nevie (nechce?) zbaviť. Na jej kandidačnú listinu sa dostalo azda až priveľa mien, ktoré vyvolávajú pochybnosti i obavy. Pozitívom je, že medzi zvolenými poslancami sú aj traja zástupcovia KDŽP – Aliancie za Slovensko (kuffovci).

Nemalé problémy sa rysujú i v strane Smer-SD. Robert Fico, ako sa vyjadril, chce byť predsedom čisto ľavicovej strany. Peter Pellegrini zas nevylúčil, že sa bude uchádzať o predsednícku funkciu. Znamená to, že strane hrozí rozštiepenie?

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci: ZÁPISNÍK – 8/2020

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!