Čriepky z Literárneho týždenníka

ZÁPISNÍK (15–16/2020)

Veľkonočné dvojčíslo Literárneho týždenníka (13–14/2020) prináša viacero zaujímavých článkov nielen z oblasti umenia. Priblížme si niektoré z nich prostredníctvom krátkych citátov.

Šéfredaktor Štefan Cifra v úvodníku (Človek na prvom mieste!) píše: „Po masívnom nástupe kapitalizmu u nás po novembri 1989 sa hodnotový svet bežného slovenského človeka začal obracať hore nohami. Podľa vzoru západných štátov si aj v našej spoločnosti vyárendoval prvé miesto v rebríčku hodnôt konzumný spôsob života a s ním priamo súvisiaci kult peňazí. Z trhového hospodárstva sa stala mantra, všetko sa meria ekonomickými kritériami, človek sa vníma ako ekonomická kategória, pracovná sila, ľudský faktor výroby...“

::

Esej Porazíme sami seba?, ktorej autorom je Ivan Bindas, nevšedným spôsobom poukazuje na riziká súčasného vývoja: „Nestalo sa nič také, čo by sme nemohli tušiť, len sme sa akosi pozabudli v digitálnom svete, ktorým sme chceli ovládnuť civilizačný priestor, ktorý sme programovali s vymazanou historickou pamäťou. K takýmto stretnutiam v histórii predsa už niekoľkokrát prišlo. Epidémia moru, španielska chrípka, epidémie osýpok, čierneho kašľa a iných epidemických onemocnení – to všetko našu civilizáciu v istých obdobiach sprevádzalo. V týchto dňoch došlo k stretnutiu novodobej digitálnej civilizácie s pandemickou civilizačnou subkultúrou Covid-19. Vznikol priestor, v ktorom sa my ‚všemocní‘ na chvíľu ocitáme v role bezmocných. Čas sa síce nezastavil, iba sme dostali upozornenie, že náš život, naše bytie sa nedá nalinkovať všetkými možnými i nemožnými aplikáciami, nedá sa zaradiť do excelových tabuliek a programovať rozličnými ‚apkami‘. Svet nie je taký kontrolovateľný, ako sa nám to v digitálnej a ňou vytvorenej virtuálnej civilizácii často zdá...“

::

Vážne otázky súčasnosti rozoberá aj Erik Germuška v článku Geopolitika, koronavírus a „zmatkovičovanie“: „Ekonomická, potravinová a bezpečnostná závislosť Slovenska bola už dlhodobo evidentná, no v plnej nahote a v absolútnom svetle tento fakt odhalila koronavírusová kríza. (...) Ak Slovensko nechce dospieť do stavu kolapsu, musí tu byť oveľa viac štátu. Súčasné výzvy na zoštátňovanie strategických podnikov sú preto viac ako oprávnené. Štát musí byť na prvom mieste, inak sa výzvam súčasnosti nedá čeliť. Štát, občan a pracujúci človek (pracujúca chudoba) nemôžu byť fackovacím panákom nadnárodného kapitálu.“

::

V rozhovore Návraty do rodného hniezda odpovedá spisovateľ a publicista Dušan Mikolaj na otázky Janky Martincovej. Okrem iného hovorí: „Dnešným deťom nezávidím špičkové elektronické vybavenie, vytrvalý prítok vecných informácií a už vôbec nie nepreberné ponuky zábavných hier otupujúcich ich city a vnímanie každodennej reality. Viaceré vozia rodičia autom do škôl v mestách, cez prázdniny cestujú do prímorských destinácií či na umelo zasnežované lyžiarske svahy. Sú oslobodené od akýchkoľvek povinností... Dnešným deťom by som k tomu všetkému dožičil aspoň niečo z tej prostoty šťastia, ktoré básnik Milan Rúfus nazval neukradnutým detstvom.“

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci: ZÁPISNÍK (14/2020)

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!