ZÁPISNÍK (15–16/2020)
Veľkonočné dvojčíslo Literárneho týždenníka
(13–14/2020) prináša viacero zaujímavých článkov nielen z oblasti umenia. Priblížme
si niektoré z nich prostredníctvom krátkych citátov.
Šéfredaktor Štefan Cifra v úvodníku
(Človek na prvom mieste!) píše: „Po masívnom nástupe kapitalizmu u nás
po novembri 1989 sa hodnotový svet bežného slovenského človeka začal obracať
hore nohami. Podľa vzoru západných štátov si aj v našej spoločnosti vyárendoval
prvé miesto v rebríčku hodnôt konzumný spôsob života a s ním priamo
súvisiaci kult peňazí. Z trhového hospodárstva sa stala mantra, všetko sa
meria ekonomickými kritériami, človek sa vníma ako ekonomická kategória,
pracovná sila, ľudský faktor výroby...“
::
Esej Porazíme sami seba?, ktorej
autorom je Ivan Bindas, nevšedným spôsobom poukazuje na riziká súčasného
vývoja: „Nestalo sa nič také, čo by sme nemohli tušiť, len sme sa akosi
pozabudli v digitálnom svete, ktorým sme chceli ovládnuť civilizačný
priestor, ktorý sme programovali s vymazanou historickou pamäťou. K takýmto
stretnutiam v histórii predsa už niekoľkokrát prišlo. Epidémia moru,
španielska chrípka, epidémie osýpok, čierneho kašľa a iných epidemických
onemocnení – to všetko našu civilizáciu v istých obdobiach sprevádzalo. V týchto
dňoch došlo k stretnutiu novodobej digitálnej civilizácie s pandemickou civilizačnou
subkultúrou Covid-19. Vznikol priestor, v ktorom sa my ‚všemocní‘ na
chvíľu ocitáme v role bezmocných. Čas sa síce nezastavil, iba sme dostali
upozornenie, že náš život, naše bytie sa nedá nalinkovať všetkými možnými i nemožnými
aplikáciami, nedá sa zaradiť do excelových tabuliek a programovať rozličnými
‚apkami‘. Svet nie je taký kontrolovateľný, ako sa nám to v digitálnej a ňou
vytvorenej virtuálnej civilizácii často zdá...“
::
Vážne otázky súčasnosti rozoberá aj Erik
Germuška v článku Geopolitika, koronavírus a „zmatkovičovanie“:
„Ekonomická, potravinová a bezpečnostná závislosť Slovenska bola už
dlhodobo evidentná, no v plnej nahote a v absolútnom svetle
tento fakt odhalila koronavírusová kríza. (...) Ak Slovensko nechce dospieť do
stavu kolapsu, musí tu byť oveľa viac štátu. Súčasné výzvy na zoštátňovanie
strategických podnikov sú preto viac ako oprávnené. Štát musí byť na prvom
mieste, inak sa výzvam súčasnosti nedá čeliť. Štát, občan a pracujúci človek
(pracujúca chudoba) nemôžu byť fackovacím panákom nadnárodného kapitálu.“
::
V rozhovore Návraty do rodného hniezda
odpovedá spisovateľ a publicista Dušan Mikolaj na otázky Janky
Martincovej. Okrem iného hovorí: „Dnešným deťom nezávidím špičkové elektronické
vybavenie, vytrvalý prítok vecných informácií a už vôbec nie nepreberné
ponuky zábavných hier otupujúcich ich city a vnímanie každodennej reality.
Viaceré vozia rodičia autom do škôl v mestách, cez prázdniny cestujú do
prímorských destinácií či na umelo zasnežované lyžiarske svahy. Sú oslobodené
od akýchkoľvek povinností... Dnešným deťom by som k tomu všetkému dožičil
aspoň niečo z tej prostoty šťastia, ktoré básnik Milan Rúfus nazval
neukradnutým detstvom.“
Ján Maršálek
::
::
Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!
Otázka v názve článku Ivana Bindasa je vskutku aktuálna.
OdpovedaťOdstrániťPorazíme sami seba?
Prišiel malý impulz zvonka v podobe vírusu. A má účinok smrtiacej rany! Pretože táto spoločnosť reaguje neadekvátne (chorá reakcia chorej spoločnosti).