Po stredoveku temnovek

ZÁPISNÍK (20/2020)

Realita dneška je neradostná a nič na tom nemení ani technický pokrok a hospodárska prosperita časti ľudstva. Niektorí myslitelia konštatujú, komentujúc súčasnú krízu, že po stredoveku neprišiel novovek, ale temnovek. Vedecko-technický pokrok nebol zosúladený s duchovnými potrebami človeka, ba zdá sa, že ide proti nim. Vzniká nezdravé napätie a hodnotový zmätok. Prorokov, mysliteľov, kňazov a kazateľov nahradili „odborníci“, ktorí síce – ako to múdro vyjadril František Xaver Šalda – vedia, ale nevidia, súc v zajatí materialistickej krátkozrakosti. Takíto odborníci nemajú zmysel pre jednotiaci celostný pohľad, pre živú syntézu a obzor viery, prejavuje sa u nich „modloslužba faktickosti“. Pestujú vedu, ktorá nemôže dať ľuďom to, čo najviac potrebujú, teda mravný príklad a vzor: „Človek nežije a nemôže žiť z formuliek, z litier, z cifier ani z ničoho iného nakopeného výlučne materiálnym poznaním. To všetko sú len podmienky, ktoré musia byť oživené duchom a ním premenené v mravnú a tvorivú energiu“ (František Xaver Šalda: O umení, kultúre a spoločnosti). 

Prečítajte si: F. X. Šalda – výňatky z diela

::

Konzumná spoločnosť nevenuje dostatočnú pozornosť exaktne síce nezmerateľným, no predsa nadovšetko dôležitým kultúrnym a etickým hodnotám. Alebo vymýšľa akési nové hodnoty, ktoré sa však skôr či neskôr ukážu ako falošné. Takzvané odborné riešenia sú ako záplaty narýchlo našité na bujnejúce problémy – neliečia, iba zakrývajú. Prispieva k tomu virtuálna realita, vytvorená v priestore internetu, ktorá môže byť veľmi klamlivým zrkadlom, nehovoriac o šírení závislosti na iluzórnych predstavách a kontaktoch.

::

Výrazným krízovým znakom je neistota, vyplývajúca zo zahmlievania základných pojmov a právd. Pat Buchanan hovorí o chýbajúcej morálnej istote, ktorá by ľudí viedla k jasným rozhodnutiam a občianskej odvahe. Väčšina sa bojí – napriek proklamovanej slobode slova – vyjadriť otvorene svoj názor. Kombinácia ekonomických a politických tlakov vedie jedinca do neslobodného postavenia – je to nesloboda paradoxná, paradoxná svojou hybridnosťou, dvojtvárnosťou.

::

Buchanan hovorí aj o „mravnej hnilobe“, rozkladajúcej euroamerickú civilizáciu. Neustále obviňovanie – politicky motivované a účelové – z rasizmu, homofóbie, fanatizmu či extrémizmu spôsobilo ujmu tradičnému hodnotovému poriadku. Zdravý rozum ustupuje takzvanej politickej korektnosti, normálnosť ustupuje nenormálnosti. Najviac je tým postihnutá nová generácia, ktorá už vyrástla v atmosfére zvrátených predstáv – všade sa stretáva s obscénnosťou, hrubosťou, pornografiou, a nič iné prakticky nepozná.

::

Mnohé zvrátené tézy sa stali súčasťou štátnej politiky, boli zapracované do zákonov a ich propagátori tvrdia, že už nemôžu byť vzaté späť, lebo by šlo o porušenie ľudských práv. Ide vskutku o trúfalý experiment: „To, čo skúšame, je naozaj smelé. Západný človek sa rozhodol, rovnako ako Lucifer a Adam, neposlúchať Boha a myslí si, že sa sám sebe môže stať Bohom a že to zostane bez následkov. Západný človek zavrhnutím kresťanstva hovorí: Prostredníctvom lekárskej a biologickej vedy sme sa naučili, ako zachraňovať život, ako predlžovať život, ako ho vytvárať a klonovať... Naša globalizovaná ekonomika sľubuje blahobyt všetkým prostredníctvom voľného trhu a slobodného obchodu. Globálna demokracia nám prinesie svetový mier... Boh bol dobrým letovým inštruktorom, dnes ho už však nepotrebujeme. My preberáme riadenie...“ (Patrick J. Buchanan: Smrť Západu).

Recenzia knihy Pata Buchanana: Pochod smrti

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci: ZÁPISNÍK (18–19/2020)

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!