Slovenský deň za voľnú nedeľu

Tlačová správa Aliancie za nedeľu – Slovensko, o. z.

Tento rok 13. mája si už po ôsmykrát pripomíname Slovenský deň za voľnú nedeľu, ktorý vyhlásili v roku 2012 členovia Aliancie za nedeľu – Slovensko, o. z. Tento deň sme si už niekoľkokrát pripomenuli pochodom v uliciach Bratislavy a podporili ho aj viaceré osobnosti spoločenského života.

Na budúci rok 2021 tomu bude 1700 rokov, čo cisár Konštantín Veľký po vzore Arménov aj v Rímskej ríši schválil nedeľu ako deň pracovného pokoja pre všetkých občanov. Na Slovensku aj po 1700 rokoch musia ľudia stále pracovať za existenčnú mzdu ako otroci aj počas nedele a sviatkov. 

Slovenský deň za voľnú nedeľu si tento rok pripomíname v smutnom období, keď nielen náš slovenský národ, ale takmer celý svet je akoby vo vojnovom stave, v strachu a takmer úplne ochromený čelí epidémii neviditeľného koronavírusu. Už vyše dva mesiace máme v Bratislave pozatvárané školy, kostoly sa dokonca zatvorili hneď ako prvé, a to na celom Slovensku. S menším oneskorením sa zastavila výroba v ďalších oblastiach, v automobilovom priemysle i v menších prevádzkach, obchodoch, supermarketoch, ale aj vo veľkých obchodných centrách. Koronavírus pozatváral obchody, továrne a obchodné centrá a znovu umožnil rodinám tráviť nedeľu spoločne.

Keď sme v roku 2002 rozbiehali na Slovensku letákovú akciu Za svätenie nedele, počas ktorej sme v uliciach našich miest pod hlavičkou Nezávislých kresťanských odborov Slovenska rozdali viac ako 100 000 letáčikov vyzývajúcich na dodržiavanie práva všetkých zamestnancov na spravodlivý odpočinok po celotýždennej práci (samozrejme okrem nevyhnutnej činnosti potrebnej na zabezpečenie plynulého chodu štátu), tak sme sa stali terčom tvrdých útokov a kritiky zo strany neokomunistických a neoliberálnych médií. Títo „novinári“ veľmi rýchlo zabudli na obdobie, keď sa do roku 1989 každú sobotu o 12.00 zatvorili všetky predajne a okrem nevyhnutnej práce sa zastavil život aj vo všetkých oblastiach hospodárskeho života.

Títo majstri v prekrúcaní pravdy presviedčali cez média národ, že Slováci chcú pracovať, hoci aj v neľudských pracovných podmienkach, často aj v dvanásťhodinových pracovných zmenách aj počas nedelí a sviatkov, vo dne, v noci, bez príplatkov za prácu nadčas, či za prácu v nedeľu alebo štátny sviatok. Vraj si chcú slušne zarobiť, aby mohli dôstojne žiť.

Zo všetkých strán sa ozývali hlasy, ktoré tvrdili, že ekonomika by sa zrútila, ak by sa supermarkety či výroba v továrňach zastavila čo i len na jeden deň v týždni. Ale zotročovaný národ lopotiaci v automobilkách, pri budovaní priemyselných parkov, logistických centier, mnohokrát na najúrodnejšej poľnohospodárskej pôde, či v dvanásťhodinových zmenách pri pásoch, na stavbách, alebo pri pokladniciach v supermarketoch, čoskoro pochopil, že práca v nedeľu je znakom chudoby a nie bohatstva.

Koľko mužov zahynulo na stavbách pádom z lešenia počas pracovných nedelí od vyčerpania z nepretržitého dvojtýždňového pracovného cyklu? Koľko to prinieslo rozbitých rodín a koľko samovrážd z nedôstojnej mzdy za takéto otroctvo? Koľko opustených detí túlajúcich sa po sídliskách bez otcov a mám, ktorí namiesto výchovy detí museli otročiť v novodobých „otrokárňach“ nielen počas týždňa, ale aj počas sobôt, nedelí a sviatkov? Koľké roky otrockej práce bez nádeje na lepšiu mzdu a dôstojnejší ľudský život? Pracovali sme cez piatky aj sviatky, soboty aj nedele, vo dne aj v noci, ale zostali sme chudobní a ako odmenou je nám často iba existenčná mzda.

A prišiel jeden celkom malý a neviditeľný vírus a zrazu nemôžeme pracovať ani cez pracovný týždeň. Tento neviditeľný vírus nám dokázal, že obchody, supermarkety a priemyselné linky môžu byť pozatvárané nielen počas nedele, ale v jednom kuse aj celé týždne v rade aj v pracovných dňoch. Ľudia si vedia disciplinovane a rozumne nakúpiť zásoby potravín bez toho, aby supermarkety zbankrotovali, hoci sa nás neoliberálne média roky snažili presvedčiť o pravom opaku.

Tento tvrdý zápas a spoločenská diskusia za spravodlivý odpočinok po celotýždennej práci trvá na Slovensku od roku 2002, už dlhých osemnásť rokov, a Alianciu za nedeľu v tomto zápase podporila aj Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky i viaceré cirkvi na Slovensku.

Vďaka tejto diskusii 15. mája 2008 Národná rada Slovenskej republiky upravila § 94 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnancovi nemožno nariadiť prácu: 1. januára (Nový rok), na Veľkonočnú nedeľu, na Štedrý deň po 12. hodine a 25. decembra (Božie narodenie, Prvý sviatok vianočný).

Vďaka iniciatívam AZN predložil do NR SR ako prvý zákon na ochranu nedele v júni 2009 poslanec za KDH Peter Gabura a v septembri 2009 v spolupráci s AZN predložil jeho novelu aj poslanec NR SR za SNS Jozef M. Rydlo.

Na jeseň v roku 2012 SMER–SD stiahol z rokovania NR SR návrh zákona na ochranu nedele, ktorý mal obrovskú šancu na to, aby v parlamente prešiel. Urobil tak podľa všetkého kvôli štrajku učiteľov.

Odvtedy bolo opäť neúspešne predložených do NR SR viacero návrhov noviel tohto zákona z dielne KDH, OĽANO, ale aj ĽSNS. Vďaka pripomienkam AZN o neexistujúcich príplatkoch za prácu nadčas, počas soboty, nedele a sviatkov NR SR prijala potrebnú novelu zákona a tieto príplatky sú vyplácané.

V roku 2014 predložili do NR SR návrh novely zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce poslanci A. Přidal a J. Brocka. Poslanec A. Přidal poďakoval v rozprave aj písomne predsedovi a podpredsedovi AZN za to, že mohol čerpať všetok potrebný materiál z článkov, ktoré publikovala na internete Aliancia za nedeľu – Slovensko, o. z. 

Doteraz najsilnejším hlasom v tejto už takmer dvadsať rokov trvajúcej celospoločenskej diskusie za prijatie zákona na ochranu nedele, je nepochybne petícia AZN za prijatie zákona na ochranu nedele. Podporilo ju viacero odborových organizácií, predovšetkým KOZ SR. Vďaka ich podpore sa nám podarilo pod touto petíciou vyzbierať viac ako 83 000 podpisov občanov SR a v spolupráci s ĽSNS ju v apríli roku 2017 odovzdať do NR SR krátko pred rokovaním o tomto návrhu zákona, vtedy z dielne ĽSNS.

Z uvedeného je jasné, že široká spoločenská diskusia na túto tému trvá na Slovensku už takmer dvadsať rokov a pseudoliberálne a neokomunistické médiá len zavádzajú, ak tvrdia, že v otázke prijatia takéhoto zákona na ochranu nedele sa ešte žiadna takáto široká spoločenská diskusia nezačala.

Pravda je taká, že v NR SR už bolo predložených toľko návrhov zákonov na ochranu voľnej nedele zo strany poslancov – kresťanov z celého politického spektra, že by už bolo hanbou pre súčasnú konzervatívnu koalíciu nabitú kresťanmi, ak by ani po osemnástich rokoch nedokázali konečne schváliť okrem zákona na ochranu nenarodených detí aj kvalitný zákon na ochranu voľnej nedele.

Aliancia za nedeľu preto v mene viac ako 83 000 podpísaných občanov Slovenskej republiky pod petíciou aj teraz vyzýva poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, vládu Slovenskej republiky, ale predovšetkým predsedu vlády SR i strany OĽANO Igora Matoviča, aby prešiel od slov k činom a čím skôr využil parlamentnú väčšinu, ktorú má v NR SR, aby jeho strana OĽANO i celá koalícia prijala zákon na ochranu voľnej nedele pre všetkých občanov Slovenska. Možno sa pridá aj opozícia a nikto už nebude tvrdiť, že na to nie je vhodná doba, lebo vhodnejšia doba na prijatie takéhoto zákona už zrejme naozaj nebude.

Toľko kresťanov na meter štvorcový v NR SR ešte nikdy nesedelo, koľko ich má k dispozícii súčasná vládna koalícia na čele s OĽANO. Ak to strana OĽANO so zákonom na ochranu voľnej nedele myslí naozaj vážne, tak má jedinečnú šancu a zodpovednosť pred občanmi Slovenskej republiky, ale aj pred Bohom to dokázať.

Preto veríme, že súčasná vládna koalícia vráti nedeli, tomuto najväčšiemu sociálnemu výdobytku ľudstva, na 1700 výročie jej schválenia v Rímskej ríši, potrebnú úctu a náplň, aby to pocítilo aj obrovské množstvo zotročovaných občanov Slovenskej republiky.

Boh žehnaj Slovensko!

Anton Čulen, predseda AZN

Miroslav Šuňal, podpredseda AZN

::

Aliancia za nedeľu