- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

23. júna 2020

Nová stratená generácia

Ilustračná snímka: PriestorNet

Keď sledujem počínanie súčasnej slovenskej vlády, neraz sa zúfalo snažím presvedčiť sám seba, že to všetko je len zlý sen, z ktorého sa napokon prebudím. Lenže ten sen trvá akosi pridlho a ja sa nie a nie prebudiť.
Ku katastrofálnym rozhodnutiam súčasného premiéra Igora Matoviča a jeho vlády patria aj „koronaprázdniny“, pre ktoré naše školy uprostred školského roku osireli na niekoľko mesiacov. A ja považujem za svoju občiansku i ľudskú povinnosť verejne pranierovať tento bezohľadný hazard s výchovou súčasnej generácie školopovinných detí zvlášť na základných školách. Ako keby táto generácia nebola už aj bez toho dosť stratená.

Nemôžem si pomôcť, ale pri pohľade na dnešné školopovinné deti, respektíve deti vo veku do pätnásť rokov, pociťujem smútok, bolesť, obavy. Tieto deti sa stali otrokmi mobilov a počítačov. Žijú vo virtuálnom svete, už sa nevedia navzájom porozprávať tak, ako sa rozprávali generácie ich predkov. Komunikujú medzi sebou cez počítače či mobily a uzatvárajú sa pred okolím do svojho virtuálneho sveta.
Spomínam na svoje detské roky. Bol som vyšportovaný chlapec, ktorý s kamarátmi v lete hrával futbal, šantil a naháňal sa v prírode, v zime zase korčuľoval, sánkoval, lyžoval. Jednoducho, bol som neustále v pohybe. Lenže dnes? Minule mi známy rozprával, že zobral vnuka na hodinku si zašportovať a na druhý deň sa vnúčik sťažoval, že ho bolí celé telo. Čo to tu máme za mľandravú generáciu?!
Nedávno sa mi manželka zdôverila, že na ňu pôsobia stiesňujúcim dojmom vyprázdnené ulice mesta, ktoré boli v minulosti plné detí. Dnešné deti sedia doma, uzatvorené vo svojom mikrosvete.
Katastrofálny počin vlády Igora Matoviča, ktorá na dlhé mesiace uzatvorila školy, ešte zhoršuje tento stav. A rozhodnutie tesne pred prázdninami otvoriť brány škôl a umožniť deťom vyučovanie na báze dobrovoľnosti je výsmechom tejto tak ťažko skúšanej spoločnosti. Mám údaj z jednej základnej školy: zo štyroch tried piateho ročníka sa v tejto škole nazbieralo iba pätnásť detí, ochotných vrátiť sa do školských lavíc. Zhubné dôsledky nekompetentného počínania našej amatérskej vlády sú evidentné. Ešte viac sa obmedzila živá komunikácia detí medzi sebou, ešte viac sa posilnila izolácia tejto stratenej generácie našich potomkov od okolitého sveta.
Ak už bolo naozaj nevyhnutné – o čom mám pochybnosti – uzavrieť školy, určite nie na takú dlhú dobu. Minimálne od polovice mája (najneskôr!) mala byť obnovená povinná školská dochádzka pre všetkých žiakov základných škôl. Hovorí sa, že kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody. Ak by sme mali na Slovensku premiéra, ktorý by hľadal spôsoby, našli by sa zaiste možnosti ako zabezpečiť popri zachovaní nevyhnutných preventívnych opatrení školskú dochádzku pre všetkých školopovinných žiakov.
Spomínam si z čias detstva, že sme zopár rokov chodili do školy aj popoludní. Som presvedčený o tom, že aj dnes by bolo možné zabezpečiť vyučovanie na školách dopoludnia i popoludní. Taktiež by bolo možné provizórne vyučovať v nevyužitých priestoroch, či už priamo v škole, alebo v bydlisku žiakov. Mohli by to byť telocvične, kultúrne domy, atď. Neexistuje problém, ktorý by sa pri sústredenom úsilí zainteresovaných nedal vyriešiť. Len je potrebná kreativita a dobrá vôľa.
Nemôžem sa zmieriť so situáciou, a tak mi nedá, aby som nahlas nevykričal: táto nezodpovedná vláda Igora Matoviča nivočí všetko, čo jej príde pod ruky: hospodárstvo, kultúru, školstvo, náboženstvo...
Nie som si však istý, či náš premiér dokáže čosi také pochopiť. Preto je povinnosťou nás, zodpovedných občanov tohto štátu, pripomenúť predsedovi vlády jednu dôležitú zásadu: nie my, obyvatelia Slovenska, sme tu pre premiéra, ale on je tu pre nás! Nie my sa máme podriaďovať jeho vladárskym ambíciám, ale je povinnosťou premiéra slúžiť nám, občanom Slovenskej republiky! A pokiaľ to predseda vlády odmieta vziať na vedomie, je potrebné urobiť všetko preto, aby odstúpil, alebo bol donútený odstúpiť zo svojho postu, a aby jeho miesto zaujal kompetentný človek, ktorý bude funkciu premiéra SR vykonávať v prospech ľudu tohto štátu.

Karol Dučák
::
Odporúčané:
::
Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod článkom.
Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície, prihláste sa na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.

3 komentáre:

  1. Stádovitosť, falošná modernosť, politická korektnosť, mediálna opojenosť, popletenosť... Ľudia nehľadajú pravdu, alebo sa ju boja vysloviť. Takmer každý pedagóg, psychológ či sociálny pracovník dnes považuje za potrebné pochváliť mladých a ich šikovnosť, pochváliť nové vyučovacie metódy, pochváliť digitalizáciu... (aj keď si v duchu možno myslí niečo iné).

    A realita vskutku je iná. Vedomostné prieskumy prinášajú v posledných rokoch jedno zahanbujúce zistenie za druhým. Mladé hlavy málo čítajú, málo trénujú lineárne, postupné, sekvenčné myslenie, nevedia sa sústrediť:
    „Digitálna éra vohnala mladých do víru sociálnych skupín a súťaží a ohrozuje ich intelektuálny vývoj. Toto nie je len neškodná premena starého média na nové médium, tradičnej gramotnosti na elektronickú gramotnosť. Toto je vykoľajenie. Digitálne nástroje formujú oči a uši detí a agresívne ich prenasledujú. Keď raz mladí vstúpia do digitálnej ríše, začína sa boj o pozornosť, ktorý neznesie prerušenie na polhodinu s románom, alebo výlet do múzea...“ (Mark Bauerlein: Najhlúpejšia generácia).

    Pridám varovné slová kardinála Roberta Saraha:
    „Som zhrozený z ľudí, ktorí trávia nekonečný čas s mobilnými telefónmi, celkom ich opantali obrazy, svetlá, prízraky. (...) Šialené komunikačné stroje nás pripravujú o ticho, ničia bohatstvo samoty a hania súkromie...“ (Robert Sarah: Pane, zostaň s nami).

    A do tretice Rod Dreher. V knihe Benediktova voľba píše, že digitálna technika „radikálne ohrozuje našu schopnosť porozumieť svetu, fyziologicky prebudováva náš mozog a stále viac a viac nás robí bezmocnými voči našim impulzom“.
    Pravdaže, najviac ohrozená je mladá generácia, ktorá sa s týmito „hračkami“ už rodí.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ako vidno, pravidlá „digitálnej vzdelanosti“ si ochotne osvojili aj mnohí starší, dospelí. Veď načo sa trápiť so štúdiom a premýšľaním, keď je v počítači funkcia „skopíruj a vlož“?!

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Chcel by som odhliadnuc od faktu, že žiadna epidémia sa nekonala, pripomenúť skutočnosť, že nám chýba jeden zo základných pilierov zákonnosti. Vláda, ktorá sa dostane k riadeniu štátu na základe programového vyhlásenia, a neplní ho tak ako ho od prezentovala, mala by pre vôľu ľudu odstúpiť a byť až do volieb nahradená vládou odborníkov. Hovoria tomu tiež " úradnícka vláda", ale to slovo nemám rád...Práve taký čas nastal, lebo vládu chaosu nahradí len a len chaos...Začiatkom marca skončila éra kapitalizmus. A rozbieha sa obdobie "klientelizmu..." U nás je to ako vyšité...Kde sa obzrieš, všade samí členovia rodiny bez ohľadu na schopnosti a vzdelanie. Od žúp až po ministerstvá...A to sa kruto vypomstí...

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.