26. februára 2020

Fiktívna dedina Igora Matoviča Potemkina

Karol Dučák

Grigorij Alexandrovič Potemkin bol ruský vojvodca a štátnik, obľúbenec cárovnej Kataríny II. Dokonca sa stal aj jej milencom. Igor Matovič z Trnavy je bývalý slovenský podnikateľ a súčasný politik. Medzi týmito dvoma postavami zdanlivo nemôže byť nijaká súvislosť. Veď jeden žil v 18. storočí v ruskom impériu, druhý žije v súčasnosti na Slovensku. A predsa majú čosi spoločné. A čo to je? Čo týchto dvoch spája? Povedané sofistikovaným jazykom je pre oboch spoločné nahrádzanie skutočnosti virtuálnou realitou. Jednoduchšie povedané: oboch preslávili rafinované podvody, teda vydávanie fikcie za realitu či nahrádzanie skutočnosti veľkolepými kulisami... Každý si to môže formulovať po svojom, ale na podstate veci to nič nemení.

Grigorij Alexandrovič Potemkin vykonal na dvore ruskej cárovnej Kataríny II. veľa významných činov. K jeho najvýznamnejším zásluhám v službách ruskému impériu patrí pripojenie Krymu k cárskemu Rusku (1783) a víťazstvo v rusko-tureckej vojne (1787–1792). Do histórie však vstúpil aj vďaka veľkému podvodu, ktorý história pozná pod označeniami „Potemkinova dedina“ alebo „Potemkinove dediny“. O čo išlo?
V roku 1787 cárovná Katarína II. navštívila Krym v sprievode rakúskeho cisára Jozefa II. a početného sprievodu diplomatov z najrôznejších krajín. Táto návšteva sa niesla v znamení diplomatických príprav na spoločný rusko-rakúsky útok proti Osmanskej ríši. Cárovná chcela pri tejto príležitosti demonštrovať bohatstvo a moc Ruska. Pokladnica impéria však nedisponovala dostatočnými prostriedkami, preto knieža Potemkin dal namaľovať veľké kulisy celých dedín, okolo ktorých sa pásol dobytok, slávnostne odetí vidiečania (v skutočnosti preoblečení vojaci Potemkinových plukov) mávali a spievali. Bolo vidno jazdiť vozy naložené akože vrecami s obilím, avšak namiesto obilia bol vo vreciach piesok. V dedinách a mestách, cez ktoré sprievod prechádzal, boli skutočné len hlavné ulice, v priečeliach bočných ulíc stáli iba kulisy. Ťažko povedať, nakoľko rakúskeho cisára i cudzích diplomatov presvedčil trik kniežaťa Potemkina. Jozef II. sa údajne o celej ceste Krymom vyjadril ako o halucinácii.
A čo Igor Matovič Potemkin? Nuž, aj on má fiktívnu dedinu. Volá sa OĽANO a je to jeho súkromná fikcia, aj keď Igor Matovič Potemkin (skrátene trnavský Potemkin) ju pred národom vydáva za politické hnutie. V skutočnosti je však aj OĽANO jednou veľkou kulisou, za ktorou sa skrýva prázdnota, alebo povedzme – poloprázdnota. Kým bežné politické subjekty majú zákonom stanovené orgány a štruktúry, predovšetkým predsedu a podpredsedov, OĽANO ich dlhé roky nemalo. Nemalo dokonca ani vlastný politický program. Ten pre OĽANO vypracoval v roku 2012, po prevalení Gorily, partner Penty Jozef Špirko. 
Napriek tomu však tento fiktívny potemkinovský politický subjekt, v skutočnosti súkromný majetok jeho šéfa, dostával tisíce eur zo štátneho rozpočtu, čím evidentne porušoval zákon. Kým iné politické subjekty počas celej doby svojej existencie mali väčšiu či menšiu členskú základňu, OĽANO malo za celú dobu svojho trvania len štyroch stabilných členov. Okrem majiteľa hnutia, trnavského Potemkina, to bola Erika Jurinová, Martin Fecko a Jozef Viskupič. Matematici poznajú pojem trojčlenka, v OĽANO je najfrekventovanejší pojem štvorčlenka. Možno povedať, že OĽANO je v skutočnosti „Potemkinova štvorčlenka“.
Všetkým ostatným komparzistom v OĽANO, ktorých si na kastingoch zvlášť pred voľbami dočasne vyberal majiteľ hnutia na obsadenie vo svojich „umeleckých výstupoch“ pred televíznymi obrazovkami či pred náhodným obecenstvom na námestiach, dal majiteľ OĽANO skôr či neskôr kopačky.
Karikatúra: Andrej Mišanek
Za tie toky sa komparzistov v hnutí OĽANO vystriedalo neúrekom. Veď ten kult osobnosti ich šéfa bol neznesiteľný. Najvýstižnejšie sa o šéfovi a majiteľovi OĽANO v jednej osobe vyjadril jeden z tých, ktorí dostali od trnavského Potemkina kopačky, líder strany KDS Vladimír Palko:  „Nechce mať nezávislé osobnosti, ale cvičené opice. S tým, kto vydiera, nebudeme na kandidátke. Návrh, aby na detektor lži išli ľudia, ktorí roky bývajú v paneláku v Petržalke, je oplzlosť.“
Celkove vtedy opustilo diktátora z OĽANO 23 ľudí. Fluktuácia v OĽANO bola veľká a tak napokon stabilný káder OĽANO tvorila za celé tie dlhé roky existencie hnutia len „Potemkinova štvorčlenka“.
Trnavský Potemkin však svoju prax zamieňať fikciu za realitu pestoval už pred vstupom na výslnie slovenskej politiky. Dňa 14. 8. 2008 fiktívne previedol firmu Igor Matovič – region PRESS na svojho zamestnanca pána Vandáka, pričom zničil jej účtovníctvo. Takýmto spôsobom prepral 122 miliónov slovenských korún. Firemné peniaze si však v deň podpisu zmluvy nezabudol previesť na svoj súkromný účet. O tom, že s tým prevodom to vôbec nemyslel vážne, svedčí fakt, že o dva mesiace neskôr Matovič od zmluvy odstúpil a firmu chcel naspäť. Existujú listinné dôkazy, ktoré nezvratne potvrdzujú podvody trnavského Potemkina.
Navyše, pán Vandák, ktorý bol do celej transakcie zmanipulovaný Igorom Matovičom, prehovoril pred slovenskými masmédiami a odhalil detaily tohto špinavého lotrovstva svojho bývalého šéfa. Neskôr aj vypovedal na polícii a do detailov odhalil podvody svojho šéfa. A toto celé ešte nie je kompletný výpočet nekalých praktík trnavského Potemkina. Tých bolo nepomerne viac.
Je napríklad nezvratne dokázané, že kúpil na súčiastky tlačiarenský stroj a neodviedol DPH. Aj keď ho kúpil na ďalší predaj, sám ho vyše dvoch rokov používal a ukrátil štát o daň vyše 70 tisíc eur.Podľa polície spáchal trestný čin. Aj predaj tohto tlačiarenského stroja bol však fiktívny. K predaju došlo medzi Igorom Matovičom a Igorom Matovičom s. r. o.
Jeho kredit významne poškodil ďalší podvod. V roku 2014 si vyúčtoval výdavky v hodnote takmer 63-tisíc eur za používanie motorového vozidla Škoda Fabia, ktoré patrilo jeho bratancovi Martinovi Viskupičovi. Nepredložil však žiadne doklady, preto daňový úrad pri kontrole v roku 2008 tieto výdavky neuznal. Matovič prišiel s absurdnými výhovorkami, že doklady o nákupe pohonných hmôt nemôže predložiť, pretože služobné cesty na aute vykonávala jeho matka a tá mu doklady nepredložila. Keďže daňový úrad opakovane žiadal Matoviča o predloženie dokladov, trnavský Potemkin napokon doplnil potvrdenie, že auto mala používať jeho matka, pričom on šoféroval a matka bola spolujazdkyňa. Pikantné na všetkých týchto klamstvách trnavského Potemkina sú nasledovné fakty: podľa vlastných údajov najazdil v roku 2004 spolu so svojou matkou vyše 220.000 kilometrov, teda priemerne každý deň v roku, vrátane sobôt, nedieľ či sviatkov, vyše 600 km.
Sám Igor Matovič Potemkin z Trnavy je kulisa, za ktorou sa skrýva prázdnota. Prázdnota prázdneho človeka a ešte prázdnejšieho politika, ktorý je sám karikatúrou slovenského politika. S nesmiernou vášňou poukazuje na chyby iných a na nedostatky okolo seba. On sám sa však vyznačuje narcizmom, nezriadeným obdivom k vlastnej osobnosti. Neznesie kritiku a pojem sebareflexia v jeho slovníku úplne absentuje. Je to vodcovský typ, ktorý chce za každú cenu riadiť iných a neznáša pritom odpor, sám sa dlhodobo nedokáže podriaďovať iným. Za každú cenu chce byť stredobodom záujmu. Žiarli na každého, kto by sa mu chcel vyrovnať. Neraz sa verejne vystatoval svojimi údajnými zásluhami o mravnú očistu Slovenska, pritom jeho skutky svedčia o pravom opaku.
V roku 2010 mal k dispozícii práve tak ako Richard Sulík kompletný spis Gorila. Obaja boli zasvätení do diania na FNM pod vedením Anny Bubeníkovej. Poznali zákulisie diania, vedeli, kto vyplácal koho a kto tento „hnus“ stvoril a živil. A napriek tomu by aj dušu zapredali, len aby s Miklošom a Dzurindom vytvorili jednu koalíciu. Vari vtedy trnavskému Potemkinovi korupcia neprekážala?
Je tragikomické, že živý vzor pokrytectva, Igor Matovič Potemkin, sa dušuje, aký je on nezlomný bojovník proti strane SMER-SD, ale – paradoxne – bol to práve on, kto dvakrát pomohol Ficovi k moci. Po prvý raz v roku 2011, keď prispel spolu so svojimi spolustraníkmi k pádu Radičovej vlády, po druhý raz v roku 2016, keď zdiskreditoval Radoslava Procházku a vydláždil tak Róbertovi Ficovi cestu do premiérskeho kresla.
Trnavský Potemkin mal ako poslanec SNR dvakrát problémy kvôli konfliktu záujmov. V roku 2013 dostal pokutu 12 000 eur za aktívnu živnosť. Podľa zákona totiž verejný funkcionár nesmie podnikať a svoju podnikateľskú činnosť musí skončiť do 30 dní od nástupu do verejnej funkcie. Trnavský Potemkin sa však opakovane dopustil toho istého deliktu, preto mu v júni 2016 udelil výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií pokutu vo výške šiestich mesačných platov. Dokonca mu vtedy hrozila aj strata poslaneckej stoličky. Napokon sa však v parlamente udržal.
O svojskom prístupe trnavského Potemkina k boju za očistu Slovenska od mafiánskych štruktúr svedčia aj nasledujúce skutočnosti. Keď boli v roku 2017 zrušené Mečiarove amnestie, očakával každý seriózny občan SR, že budú zrušené aj Kováčove milosti pre jeho syna, ale aj pre Mariána Kočnera a ďalších aktérov kauzy Technopol. Vtedajšie politické štruktúry na Slovensku, a to tak koalícia na čele s vtedajším predsedom vlády Róbertom Ficom, ako aj opozícia však zohrali nechutné divadielko pre plebs a oklamali občanov SR. Kováčova milosť pre jeho syna bola síce zrušená, ale milosti pre ďalších aktérov kauzy Technopol, vrátane Mariána Kočnera, napokon zrušené neboli.
Jedine Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko nekompromisne požadovala aj zrušenie všetkých Kováčových milostí. Nikto okrem členov tejto strany sa nepostavil za Kotlebu a nepodporoval jeho snahu o zrušenie milosti pre Mariána Kočnera. Ani Igor Matovič Potemkin! Ten sa zahral na mŕtveho chrobáka. A tak aj vďaka jeho vrcholnému pokrytectvu ostal Marián Kočner oficiálne aj naďalej bezúhonný občan SR a jeho gaunerstvá sa začali vyšetrovať až neskôr.
Šéf OĽANO rád pracuje s kulisami a ochotníckym divadlom vôbec. Neraz ho zahral v parlamente i na verejnosti. Pourážal bez príčiny mnoho ľudí, ale nikdy sa nikomu neospravedlnil za početné urážky na cti. Pravdu nekontrolovateľne mieša s polopravdami a klamstvami natoľko, že napokon už ani sám nerozozná hranicu medzi fikciou a realitou. Je typom deštruktívneho človeka a politika. Lenže divákov, ktorých by dokázali nadchnúť jeho obohrané gýče, je čoraz menej. Primitívny Potemkinov cirkus sa ľuďom už prejedol.
Šéf OĽANO sa neraz dal počuť, že chce zastupovať záujmy obyčajných ľudí. Lenže to je cynický výsmech do tváre slovenským voličom. Trnavský Potemkin je milionár, ktorý nikdy necítil a nikdy nebude cítiť s chudobou. Je to rozmaznaný zbohatlík, pohybujúci sa v kruhoch horných desaťtisíc. O obyčajných ľudí sa zaujíma iba natoľko, nakoľko mu to môže pomôcť predvádzať svoj povestný cirkus pred celým Slovenskom. Spolu so svojou manželkou majú majetok v hodnote desiatok miliónov eur. Podľa kusých, oficiálne nepotvrdených informácií, majú len na účtoch okolo 18 miliónov eur. Ich nehnuteľný majetok, ktorý trnavský Potemkin prepísal na manželku, má ťažko odhadnuteľnú hodnotu v miliónoch eur.
Jeho prínos pre slovenskú politickú kultúru je minimálny. Ako stopovací pes by sa uživil znamenite. Vystopovať špinu, poukazovať na chyby iných, v tom je neprekonateľný majster. Klobúk dole! A ešte v jednom je neprekonateľný. Robiť tlačovky a predvádzať sa. Kritizovať, donekonečna len rozprávať a rozprávať. Lenže v politike nestačí veľa rozprávať. Politiku nemožno postaviť len na kritike iných. Politik musí byť v prvom rade konštruktívny človek, ktorý nielen kritizuje a za každú cenu hľadá na každom chyby, ale aj sám musí niečo vytvoriť. Keď človek číta napríklad volebný program hnutia Sme rodina, je to brilantné čítanie. Na niečo také by sa trnavský Potemkin nezmohol ani za 100 rokov. Ako kritik je Igor Matovič Potemkin výborný, ako politik je však bezvýznamný diletant. Rád stavia na obdiv sveta kulisy, za ktorými skrýva svoju duchovnú prázdnotu. Boh chráň, aby vykonával nejaký dôležitý post v štáte, pretože potom by Slovensko ochrnulo na všetkých 99 nôh.

Karol Dučák

::
Parlamentné voľby 2020:
::
PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.

2 komentáre:

  1. Žiaľ, autor sa asi mýli, keď píše, že divákov, ktorých by dokázali nadchnúť Matovičove obohrané gýče, je čoraz menej... Posledné prieskumy verejnej mienky, aj tie neoficiálne a nepublikované, naznačujú, že OĽANO dosiahne volebný úspech. A tak celkom reálne hrozí, že Igor Matovič bude premiérom. (Po tom, ako sa stal prezidentom Andrej Kiska, je už naozaj všetko možné.)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Anonymný26.2.20

    Ľudia nerozmýšlajú a politikom to vyhovuje. Ono je jednou vecou poukázať na problémy a druhou ponúknuť ich riešenie. Politik musí mať program a jasný cieľ, aspoň myslím, že by mal mať, nie pýtať sa občanov na to čo chcú v programe všetko zahrnuté. On dokáže získať na kandidátku "zaujímavých " kandidátov, ktorí vynesú aj jeho, ale on sa k nim správa tak, že mu mnohí prejdú do iných strán, chýba tam koncepcia a neviem si predstaviť vládu fungujúcu 4 roky pod jeho velením. Pripadá mi tá situácia pred voľbami, že národ je ako ovce bez pastierov. Každý len chce byť v parlamente, mať sa dobre, ale kto ponesie zodpovednosť za každodenný život v krajine. To ľudia zistia, až keď nebudú jazdiť záchranky, hasiči, vojaci... Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.