V roku 1999 bolo Rusko na kolenách
a milióny obyvateľov krajiny živorili v otrasných podmienkach. Čo sa
týka hodnoty nominálneho hrubého domáceho produktu (HDP, po anglicky GDP), bolo
Rusko podľa údajov Svetovej banky so 195 905 765 000 $ na 21. mieste
na svete (en.classora.com).Podľa
iného zdroja, ktorý sa takisto odvoláva na údaje Svetovej banky, bolo na 22.
mieste s hodnotou nominálneho HDP 195 907 miliónov $ (knoema.com).Karol Dučák
V nasledujúcich rokoch sa však situácia začala meniť k lepšiemu a najväčšia krajina na svete sa pomerne rýchlo zodvihla zo dna. Nominálna hodnota HDP mnohonásobne vzrástla a Rusko sa už v roku 2008 dostalo do prvej desiatky najväčších ekonomík sveta. S hodnotou nominálneho HDP 1 667 599 960 000 $ sa umiestnilo na ôsmom mieste (en.classora.com).Podľa iného zdroja na deviatom mieste s hodnotou nominálneho HDP 1 660 846 miliónov $ (knoema.com).Potom sa Rusko ešte niekoľkokrát umiestnilo v prvej desiatke najväčších ekonomík sveta.
Od roku 2014 sa začalo postavenie Ruska
znova zhoršovať. Zavinili to predovšetkým medzinárodné hospodárske sankcie,
uvalené na krajinu. V roku 2015 Rusko vypadlo z prvej desiatky najväčších
ekonomík sveta a dodnes sa mu nepodaril návrat späť. Podľa štatistiky
Svetovej banky sa Rusko v roku 2019 svojou hodnotou nominálneho HDP 1 699 877
miliónov $ nachádzalo na jedenástom mieste na svete (knoema.com).
Omnoho lepšie bolo však na tom Rusko pri
porovnávaní ekonomickej sily jednotlivých krajín podľa HDP v parite kúpnej
sily (skratka PKS). Tu je potrebné pripomenúť, že na porovnávanie ekonomickej
sily jednotlivých krajín sa používajú rôzne metódy. Nie všetky dokážu presne
indikovať skutočnú životnú úroveň obyvateľstva jednotlivých krajín.
Porovnávanie ekonomík podľa nominálnej hodnoty
HDP berie do úvahy len výmenné koeficienty medzi národnými menami, nie však
rozdielnu úroveň kúpnej sily. Preto sa na porovnanie reálnej životnej úrovne
obyvateľstva jednotlivých krajín používa metóda porovnávania HDP v parite
kúpnej sily (po anglicky purchasing power parity, skr. PPP). Pri tejto
metóde sa pre všetky porovnávané štáty používa rovnaký kôš tovarov a služieb
vyjadrený v domácej mene. Tým dochádza k eliminácii efektov rôznej cenovej
úrovne medzi krajinami.
Používanie parity kúpnej sily má svoje korene na
Pensylvánskej univerzite v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Ukázalo sa
byť užitočným pri porovnávaní životnej úrovne v bývalých socialistických
ekonomikách, ktoré mali umelé nereálne menové kurzy. Ak bola napríklad v USA
nominálna hodnota HDP desaťnásobne vyššia v porovnávaní s inou
ekonomikou, neznamenalo to automaticky, že aj reálna životná úroveň v USA
bola desaťkrát vyššia. Hoci ani porovnávanie HDP v parite kúpnej sily nie
je ideálne, predsa vyjadruje životnú úroveň danej krajiny presnejšie než pri
použití normálneho výmenného kurzu.
Na základe štatistiky Medzinárodného menového
fondu z apríla 2020 je Rusko na piatom mieste na svete podľa HDP v parite
kúpnej sily (za Čínou, USA, Japonskom a Indiou). Zároveň sa však Rusko
stalo európskym lídrom a zaujalo prvé miesto v Európe podľa HDP
v parite kúpnej sily (4 176350 miliónov $). Nasleduje Nemecko (4 160 925
miliónov $) na druhom mieste, Veľká Británia (2 975 557 miliónov $) na
treťom mieste a Francúzsko (2 860 018 miliónov $) na štvrtom mieste (imf.org).
Je ťažké predvídať vývoj situácie
v nasledujúcich mesiacoch. Nevieme, nakoľko sa na ňom prejaví vyčíňanie
koronavírusu, ktorý postihol ekonomiku Nemecka aj Ruska. Zjavné však je, že ekonomická
sila najväčšej krajiny sveta rastie a predpokladá sa, že aj v
budúcnosti ostane najväčšou ekonomikou podľa HDP v parite kúpnej sily
na kontinente. Rusko sa takto stáva významným globálnym hráčom na poli
ekonomiky a je najvyšší čas pre politikov i ekonómov sveta akceptovať
túto skutočnosť.
Karol Dučák
::
Súvisiaci článok:
Rusko
– krajina so skvelou perspektívou a príkrymi protikladmi
::
Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).
Od môjho posledného článku o vývoji ruskej ekonomiky uplynul takmer rok a ja v nastúpenom trende pokračujem. Považujem za dôležité informovať o vývoji ruskej ekonomiky, pretože od nej do istej miery závisí aj budúcnosť Slovenska. Na budúci týždeň vydá PriestorNet môj ďalší článok o súčasnom stave ruského hospodárstva. Uvádzam vlákno na výťah z článku, ktorý bude v plnom znení publikovaný o niekoľko dní: https://www.facebook.com/groups/1635924606649591/permalink/2901058380136201/?comment_id=2901061176802588¬if_id=1621514337118463¬if_t=group_comment&ref=notif.
OdpovedaťOdstrániťbolo by dobré uverejňovať aj rast jednotlivých odvetví, mňa osobne by zaujímal vývoj v poľnohospodárstve, chemickom a drevospracujúcom priemysle ako aj výroba hnojív
OdpovedaťOdstrániťSom príjemne prekvapený záujmom o problematiku. Vývoju ruskej spoločnosti by som sa chcel aspoň sporadicky venovať aj v budúcnosti, pretože len naivní diletanti si môžu myslieť, že je možné existenciu najväčšej krajiny na svete ignorovať. V dobe, keď kdejakí primitívi napádajú generálneho prokurátora SR Maroša Žilinku za jeho cestu do Ruska, je potrebné zdôrazňovať, že význam spolupráce s Ruskom v budúcnosti porastie.
OdpovedaťOdstrániťZa posledných pár dní som počul v súvislosti s vojnou na Ukrajine už toľko sprostostí, až ma srdce bolí. Najviac ma rozčuľujú blázni, ktorí sa zastrájajú ako veľmi poškodíme Rusku sankciami. Pritom si neuvedomujú, že tie sankcie Európe ublížia omnoho viac ako Rusom. Rusi žijú v sankciách už od roku 2014 a za ten čas sa naučil žiť pod bremenom sankcií. LENŽE MY NIE!!! My si ani nevieme predstaviť, ako zničia sankcie európsku ekonomiku! Z Ruska dovážame nielen ropu a zemný plyn, ale aj jadrové palivo, uhlie a suroviny, bez ktorých si ani neprdneme. Je to napríklad hliník, titán, tálium a iné prvky, bez ktorých európsky priemysel ochrnie na všetkých 99 nôh! Rusi sa preorientujú na obchod s Čínou, Indiou, Brazíliou, Afganistanom, Pakistanom a mnohými inými krajinami sveta, ale my nie! Oni Európu nepotrebujú! Európa si zavedením sankcií proti Rusku strelí do nohy!
OdpovedaťOdstrániťAle dajme slovo tomu najpovolanejšiemu, prof. Ing. Staněkovi CSc.: https://www.youtube.com/watch?v=JC0qy-QnbCY.