6. augusta 2020

Budúcnosť človeka

Ak neexistuje slobodná vôľa, len akási pravda holá, beznádej nás rýchlo zdolá.

Vlado Gregor

Prečítal som obe knihy Yuvala Harariho: Sapiens (Stručná história ľudstva) aj Homo Deus (Stručná história zajtrajška).Písal ich veľmi vzdelaný a bystrý človek, ale vidím v týchto knihách zásadné rozpory. Paradoxne ide o to neustále pokušenie „budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo“, ale pritom sa vlastne popiera individualita, originalita a určitá nezávislosť človeka, teda sloboda a možnosť, napriek všetkej determinácii, sa v určitom zmysle a za konkrétnych podmienok slobodne rozhodnúť. Pretože možnosť byť akýmsi bohom napojeným na počítač, ktorý ma rádovo kvalitatívne prekonáva, vo mne nevyvoláva žiadnu hrdosť ani radosť.

Ako sa píše v Kazateľovi, „nič nie je nové pod slnkom“. Našu determináciu, pudovosť a živočíšnosť naznačuje už apoštol Pavol v známom výroku, že nekoná to, čo by chcel, ale koná to, čo v skutočnosti nechce, a preto sám seba nazýva biednym človekom. Tejto determinácii, ktorú nazýva dedičnou hriešnosťou, sa až vášnivo venuje vo svojich dielach Aurelius Augustinus. Podobne, a možno ešte intenzívnejšie, sa so svojou hriešnou pudovosťou trápil Martin Luther, takisto si nevedel poradiť so živočíchom v sebe samom, ani prakticky, ani teoreticky. Zničený touto dilemou vlastne úplne opustil koncepciu slobodnej vôle, čo mu veľmi dôrazne a vtipne vyčítal Erazmus Rotterdamský v diele De libero arbitrio. Vlastne preto sa s ním rozišiel.

Sme naivní, keď predpokladáme, že Ježiš o týchto problémoch človeka, o zodpovednosti a možnosti ju poznať a vyvodiť z nej osobné povinnosti, nevedel a nehovoril. Vlastne celé podobenstvo o márnotratnom synovi je o tom. Takisto nepochybuje o našej občasnej nevyhnutnosti hrešiť, teda o nedokonalosti, ktorú vlastnou vôľou nedokážeme odstrániť, ale len pochopením druhých a snahou im odpustiť. Len takto sa môžeme dostať k objektívnemu poznaniu seba samého a k možnosti sa zmeniť, teda konať pokánie. To neznamená úzkostlivosť, komplexy a strach, pretože ak si uvedomujeme hoci len jediný a malý talent, máme slobodu a povinnosť ho rozvíjať. To je podstata úcty k slabému človeku a rešpekt k jeho individualite, a teda aj cesta k slobode v Duchu Svätom. To je aj nádej, prednosť a výlučnosť kresťanstva.

Neopúšťajme kresťanstvo, milí moji, a ani my sami sa neopúšťajme – a po splnení týchto podmienok nás neopustí ani Boh.

 

KYRIE ELEISON! PANE, ZMILUJ SA!

 

Vlado Gregor

::

Rozhovor s autorom:

Ježišov odkaz pretrvá

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).

1 komentár:

  1. Problém poznania dobra a zla. Pravdaže, nejde o to, že by človek nemal poznávať a mravne rozlišovať, ide o to, že človek si nárokuje vlastné svojvoľné rozhodovanie o dobre a zle, o dovolenom a nedovolenom, dožaduje sa akejsi mravnej autonómie a vlastných pravidiel (človek ako Boh / Homo Deus) – to je vzbura proti Stvoriteľovi.

    Svätý Benedikt v Regule takto charakterizuje ľudí, ktorí nechcú poslúchať Božia zákony, ale slúžia svojim chúťkam: „Ich zákonom je uspokojovanie túžob, svätým volajú to, čo si zmyslia alebo zvolia, a za nedovolené považujú to, čo nechcú.“

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.