Budúcnosť človeka

Ak neexistuje slobodná vôľa, len akási pravda holá, beznádej nás rýchlo zdolá.

Vlado Gregor

Prečítal som obe knihy Yuvala Harariho: Sapiens (Stručná história ľudstva) aj Homo Deus (Stručná história zajtrajška).Písal ich veľmi vzdelaný a bystrý človek, ale vidím v týchto knihách zásadné rozpory. Paradoxne ide o to neustále pokušenie „budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo“, ale pritom sa vlastne popiera individualita, originalita a určitá nezávislosť človeka, teda sloboda a možnosť, napriek všetkej determinácii, sa v určitom zmysle a za konkrétnych podmienok slobodne rozhodnúť. Pretože možnosť byť akýmsi bohom napojeným na počítač, ktorý ma rádovo kvalitatívne prekonáva, vo mne nevyvoláva žiadnu hrdosť ani radosť.

Ako sa píše v Kazateľovi, „nič nie je nové pod slnkom“. Našu determináciu, pudovosť a živočíšnosť naznačuje už apoštol Pavol v známom výroku, že nekoná to, čo by chcel, ale koná to, čo v skutočnosti nechce, a preto sám seba nazýva biednym človekom. Tejto determinácii, ktorú nazýva dedičnou hriešnosťou, sa až vášnivo venuje vo svojich dielach Aurelius Augustinus. Podobne, a možno ešte intenzívnejšie, sa so svojou hriešnou pudovosťou trápil Martin Luther, takisto si nevedel poradiť so živočíchom v sebe samom, ani prakticky, ani teoreticky. Zničený touto dilemou vlastne úplne opustil koncepciu slobodnej vôle, čo mu veľmi dôrazne a vtipne vyčítal Erazmus Rotterdamský v diele De libero arbitrio. Vlastne preto sa s ním rozišiel.

Sme naivní, keď predpokladáme, že Ježiš o týchto problémoch človeka, o zodpovednosti a možnosti ju poznať a vyvodiť z nej osobné povinnosti, nevedel a nehovoril. Vlastne celé podobenstvo o márnotratnom synovi je o tom. Takisto nepochybuje o našej občasnej nevyhnutnosti hrešiť, teda o nedokonalosti, ktorú vlastnou vôľou nedokážeme odstrániť, ale len pochopením druhých a snahou im odpustiť. Len takto sa môžeme dostať k objektívnemu poznaniu seba samého a k možnosti sa zmeniť, teda konať pokánie. To neznamená úzkostlivosť, komplexy a strach, pretože ak si uvedomujeme hoci len jediný a malý talent, máme slobodu a povinnosť ho rozvíjať. To je podstata úcty k slabému človeku a rešpekt k jeho individualite, a teda aj cesta k slobode v Duchu Svätom. To je aj nádej, prednosť a výlučnosť kresťanstva.

Neopúšťajme kresťanstvo, milí moji, a ani my sami sa neopúšťajme – a po splnení týchto podmienok nás neopustí ani Boh.

 

KYRIE ELEISON! PANE, ZMILUJ SA!

 

Vlado Gregor

::

Rozhovor s autorom:

Ježišov odkaz pretrvá

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).