- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

11. januára 2021

Ako si tu žijeme

 

ZÁPISNÍK (1/2021)

Od roku 1989 sa na Slovensku vystriedalo viacero vládnych garnitúr. Asi ani jedna z nich nenaplnila očakávania väčšiny obyvateľstva, ale takú diletantskú, arogantnú a nekultúrnu vládu, akú máme teraz, sme ešte nemali. Na ilustráciu súčasného marazmu predkladáme niekoľko citátov:

„Smrť generála Milana Lučanského na konci uplynulého roka je mimoriadne trpkou a symbolickou bodkou za prehliadkou zlyhaní riadenia štátu od veľkolepého nástupu vlády Igora Matoviča tesne pred začiatkom pandémie. A nie len to... Záhadná samovražda prezidenta Policajného zboru SR je najzávažnejšou udalosťou minulého roka; spoločnosťou otriasa a ešte len otrasie podobne silne ako vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, aj keď iným, a možno ešte deštruktívnejším spôsobom.“ (Silvia Ruppeldtová)

::

„Nie je dôležité, či a do akej miery bol gen. Lučanský vinný, resp. či a do akej miery zneužíval funkciu policajného prezidenta. Dôležitý je fakt, že neprežil väzbu v demokratickej krajine, ktorou snáď stále sme. Toto je absolútna deštrukcia akejkoľvek právnej istoty v tejto krajine. Poviem to však kruto – čo sa dá očakávať od vedenia štátu, v ktorom sú psychicky chorí jedinci, sexuálni devianti, spoločníci mafiánov, podvodníci (plagiátori), ľudia, ktorí ignorujú ústavu, pre ktorých neplatia pravidlá, ktoré si sami prijali a ktorých dodržiavanie vyžadujú od obyvateľov? Nič. Vôbec nič. Očakávam od nich jediné – že okamžite vypadnú do zabudnutia.“ (Ján Baránek)

::

„Za ministerského likvidátora Krajcera prišli spisovatelia o svoj domov v Budmericiach. Milanová likviduje Literárny fond – a iné fondy –, Maticu, Pohľady. Neklaďme si otázku, či je vôbec možné, aby sa dvom nekultúrnym ľuďom na ministerstve kultúry podarili také ‚husárske kúsky‘. Vidíme, že keď sa plnia politické zadania, všetko je možné.“ (Bystrík Šikula; Literárny týždenník č. 43–44/2020)

::

„Pre stromy nevidíme les, čiže oprávnené rozhorčenie nad udalosťami a opatreniami štátnych orgánov zakrýva chaotický proces postupnej premeny režimu. Politológovia sú šokovaní konfrontačným štýlom a slovníkom premiéra i niektorých ďalších členov vlády. Právnici nenachádzajú slová pre schvaľovanie novely ústavného zákona v posledný deň núdzového stavu, ktorého predlžovanie vlastne donekonečna umožňuje, a žasnú i nad jej obsahom. Protiprávnosť niektorých opatrení ostáva na rozdiel od prvej vlny nepovšimnutá. Zákaz zhromažďovania podstatne obmedzuje možnosti prejavenia nespokojnosti a postoja. Násilná smrť bývalého policajného prezidenta vo väzbe šokuje spoločnosť, ale aspoň čiastočne ju prehlušujú narýchlo prijaté sprísnenia zákazu vychádzania. Hlavný hygienik upozorňuje, že aj po zaočkovaní obyvateľstva ostanú v platnosti niektoré opatrenia či obmedzenia. Návrat do slobody sa teda nebude konať.“ (Eduard Barány)

::

„Pred 310 rokmi ľudia robili pokánie, zmenili zmýšľanie, bazilika bola preplnená ľuďmi. Dnes sa nám kostoly zatvorili... Počuli ste, že by niekto povedal: toto je zásah Boží, toto je napomenutie?“ (arcibiskup Ján Sokol)

 

Redakčne pripravil: Ján Maršálek

::

Predchádzajúci: ZÁPISNÍK (48/2020)

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!

2 komentáre:

  1. Anonymný11.1.21

    Naozaj žijeme čudnú a ťažkú dobu, pravdepodobne koniec sna o demokracií, alebo západnej civilizácií. Máme vyspelú techniku a vysoký blahobyt ale strácame slobodu byť ľuďmi, zakazujú nám uvažovať a rozhodovať sa podľa svedomia. Božie prikázania sú spochybňované životom i teóriou nielen neveriacimi ale aj v Cirkvi. Bez Boha nemôže mať budúcnosť ani človek ani svet. Človek je uzatvorený vo svojich domácnostiach a povinnostiach a sýtený vnucujúcou propagandou degenerácie liberálneho sveta. Cirkev mlčí alebo pridáva sa na stranu likvidátorov slobody a človeka. Som sklamaný a smutný, usilujem sa udržať si nádej. Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veľmi rád by som o našej súčasnosti napísal niečo pekné a upokojujúce. Ale dá sa to v takejto situácii? To by som musel byť slepý, hluchý a celkom otupený.

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.