- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

1. februára 2021

Pestrý Literárny týždenník

 

ZÁPISNÍK (4/2021)

(Vyberáme z Literárneho týždenníka č. 1–2/2021)

Predstavenstvo Spolku slovenských spisovateľov vydalo vyhlásenie k aktuálnej situácii v spoločnosti. Vo vyhlásení sa okrem iného konštatuje:
„Nastupujúca vládnuca politická garnitúra sľubovala zázraky v riadení nášho štátu, novú politickú kultúru, nulovú toleranciu korupcii, lenže... lenže netrvalo dlho a pod pláštikom covidu-19 postupne uzatvára spoločnosť do chomúta, ktorý vysoko prekračuje rámce pandémie. A keď sa ozve štrnásť zodpovedných sudcov s výzvou, aby štátna moc rešpektovala právo na súkromie, právo na nedotknuteľnosť osoby a obydlia, právo na slobodu pohybu a pobytu, ako aj právo na prácu a právo na ochranu lekárskeho tajomstva, spustí sa na nich spŕška urážok z úst politikov, ich mediálnych prisluhovačov a napokon i predsedu súdnej rady, ktorý by sa mal kolegov zastať...“

::

Pavol Dinka v eseji s názvom Slepota píše aj toto:
„Nadiktovali nám, aké pojmy smieme a nesmieme používať, nadiktovali nám toho mnoho. Prikázali fungovať v núdzovom stave (ľudia by zniesli i prísnejšie obmedzenia pohybu – lockdown, keby im to niekto slušne vysvetlil a pritom sa nevyhrážal). Výsledky a dôsledky ukáže čas. Aj to, či sa nám vrátia predchádzajúce slobody. Nezúfajme však, jedna sloboda predsa len zostala: sloboda vôle, ktorá je existenciálnym kameňom vnútornej integrity každého človeka, jediný druh slobody, ktorú môžeme sami sebe darovať bez ohľadu na kohokoľvek a čokoľvek. Aspoň tú sme si vedeli uchovať. Zatiaľ...“

::

Psychológ Ivan Bindas je autorom príspevku Je najvyšší čas dospieť. Krátky citát:
„Verejná prezentácia a vystupovanie predsedu vlády môže vyvolávať v mnohých rozpaky. Pri pozorovaní jeho individuálneho komunikačného a prezentačného štýlu v procese zvládania pandemickej krízy sa nám ponúka obraz zmutovaného autoritatívneho, sebapresadzujúceho sa rodiča. Autoritatívnosť je kompenzovaná a ospravedlňovaná otcovskou starostlivosťou v štýle myslím to s vami dobre. Darmo, vychovávať neposlušné deti je ťažká, namáhavá práca. Pri takomto spôsobe výchovy je každý rovnocenný dialóg zbytočný, aj to si môže myslieť politický otec. Mutácia je doplnená zavíreným obrazom vzdorovitého negatívneho dieťaťa, ktoré zmysel svojej hry vidí v scenári: aj tak všetko bude tak, ako chcem ja, alebo: toto je len moje vedierko. Takéto dieťa je charakterizované urážlivosťou, trucovitosťou a pomstychtivosťou.“

::

A napokon úryvok z článku Viery Švenkovej Bráňme Slovenské pohľady!:
„Aj u nás sa tradovalo, že spisovateľ je svedomím národa, no v novšom čase, keď sa všetko meria peniazmi, sa o spisovateľskom svedomí hovorí s výsmechom, ujalo sa posmešné prirovnanie chudobný ako spisovateľ. Márne klasici učili, že chudoba cti netratí! Časy sa menia, už sa klaniame iným božstvám, ktorým neprekáža zisk za každú cenu, neprofesionalizmus v politike; politické súboje sa odohrávajú na scéne, kde sa tlieska aj za údery pod pás, čím viac tolerovaných prešľapov, tým väčšia zábava. Morálka sa spomína už len v Dobšinského rozprávkach. A spisovateľ, podľa Zweiga mocnosť, je bezmocný, jeho zväčša kritický hlas sa umlčiava.“

::

Užitočný odkaz: literarny-tyzdennik.sk

 

Vybral: Ján Maršálek

::

Predchádzajúci: ZÁPISNÍK (3/2021)

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!

2 komentáre:

  1. Anonymný1.2.21

    Fantastická pasáž výberu textu uvedeného v Zápisníku! Podľa mňa, je to pravda pravdúca...No zasa ma opantali myšlienky, že sú to "iba" slová, slová, konštatovania a zmena, alebo východ z tohto marazmu je v nedohľadne. Cítim to čoraz viac v tomto pokročilom veku. Oceňovaná nie je práca, zlodej kričí chyťte zlodeja a rozhodujúce je mať v každom čase iba to správne tričko. To stačí. Samozrejme sú výnimky, ale spravidla tí menší zlodeji sú v base a tí väčší chodia po slobode. Spoločnosť je v každej oblasti spoločenského života rozdelená na dva či viac skupín. Osobne to vidím v oblasti humoru, kde stoja, tí kvázi najlepší, ktorí sú za každú cenu v popredí a tí, čo niečo vedia a pracujú neocenení. Nechcem byť konkrétny, lebo sú to jednoducho bezcharakterné hovädá, prozápadní prospechári a zradcovia národa! Žiaľ, časy národovcov, niekdajších umelcov, ktorých diela sú takpovediac nesmrteľné, pominuli. Všetko slovenské dnešným prevracačom kabátov a pchanie sa z ruského zadku do amerického, je cudzie! milan

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Slovo sa skôr či neskôr vyjaví, pravda sa ukáže. Ale je faktom, že dnes slovo stratilo na váhe... Dnes ani nemusia zakazovať knihy. Ľudia totiž aj tak nečítajú. A pravda, ukrytá v „hrubých knihách“, je im neznáma.

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.