 |
| Robert Hakala |
Niekedy túžime byť sami. Potrebujeme samotu,
aby sme si oddýchli od všetkých civilizačných neduhov súčasného života.
V samote máme čas zamyslieť sa sami nad sebou, rozobrať svoje problémy,
porozmýšľať o všetkom minulom – čo sa odohralo, alebo o budúcom – čo
nás pravdepodobne v najbližších dňoch či týždňoch čaká.
Samota lieči. A rovnako tak ticho. Samotu potrebujeme na oddych našej duše, našich rozháraných myšlienok. Nebojme sa utiahnuť do samoty a tak posilniť svoje duševné a telesné zdravie. Nezamieňajme si však samotu s osamotením. Osamotený človek je sám, hoci si to neželá, hoci túži po tom, aby bol medzi blízkymi, s priateľmi...
Osamotený človek je sám a nechce byť sám.
Je sám a túži po tom, aby bol s niekým blízkym, s niekým, kto mu
bude naporúdzi, kto ho poteší, povzbudí. Osamotený človek túži možno aj po
našej blízkosti... Potešme osamotených. Na druhej strane doprajme samotu
tým, ktorí po nej túžia.
Bože, poteš všetkých osamotených svojou
dobrotou a láskou. Nech nikto nikdy nie je osamotený, ale nech má pri sebe
niekoho, kto ho má rád. A tým, ktorí hľadajú samotu, dopraj, aby
v pokoji a s pokorou v duši mohli rozjímať nad Tvojou láskou a milosrdenstvom.
Robert Hakala
::
Rozhovor s autorom: Ísť svojou cestou...
Dôverujme Bohu, podľa slov svätej Terézie Avilskej:
OdpovedaťOdstrániť„Nech ťa nič neznepokojuje, nech ťa nič neľaká. Všetko je pominuteľné. Boh sa nemení. Trpezlivosť dosiahne všetko. Kto má Boha, tomu nič nechýba. Boh sám stačí!“
Pán Ježiš hovorí: „Hľa, najťažší kríž, keď nemáš nikoho, kto by ťa poľutoval a miloval. Keď ten kríž prijmeš, už nie si sám. Som s tebou ja.“
OdpovedaťOdstrániť(Stretnutie s Ježišom Kristom na krížovej ceste podľa Tomislava Ivančića)