- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

13. apríla 2021

Zápas o ľudskosť

 

Vlado Gregor

Či už si to človek uvedomuje, alebo nie, podstatným je problém utrpenia a smrti. Som presvedčený o tom, že práve trápenie a vedomie smrti definuje človeka viac ako sny a túžby po nedefinovateľnej blaženosti. Ale je fakt, že aj snívanie o úplnej bezpečnosti, bezstarostnosti a nezištnej starostlivosti o neho samého je dôležité pre jeho nádeje a životný optimizmus.

Prvý silný vedomý zážitok, ktorý som mal, bol sen plný strachu, keď som ako malé dieťa počul príbeh o vražde betlehemských neviniatok. Ako prekonávať strach, ako dovoliť ľuďom snívať a ako si môžu plniť svoje sny na úžitok všetkých? To je predmet všetkých projektov a utópií, snažení o vytvorenie dokonalého človeka a dokonalej spoločnosti.

Určite aj náš Spasiteľ Ježiš Kristus sa o dokonalosť a Kráľovstvo Božie snažil, ale zároveň vnímal pozemskú realitu a nekládol ani sebe, ani druhým požiadavky a bremená nad ich vlastné sily. Ježiš hovorí o márnotratnom synovi, Samaritánke, nepoctivom správcovi, hovorí o nevyhnutnosti zla a o nemožnosti jeho úplného odstránenia. Hovorí o nenásilí a neposudzovaní druhých... A my si často neuvedomujeme hĺbku toho, čo nám hovorí.

Na Ježišovom príbehu vidíme, že jeho realizmus a dobrota plynú z hlbokej chudoby a neustáleho poníženia a nebezpečenstva, tak jeho osobného, ako aj jeho národa. Je to paradox, ale prežívanie tvrdého života a reálneho zla nám dáva schopnosť porozumenia, ktorá ľuďom menej trpiacim a menej ponižovaným akosi uniká.

U mnohých ľudí, ktorí sa majú o čosi lepšie, vzniká akýsi nárokový idealizmus, odklon od odpúšťajúceho realizmu a príklon k nereálnemu fantazírovaniu. Mnohé takéto fakty dokáže chápať už dieťa, ale s pribúdajúcim vekom, vedomosťami a postavením v spoločnosti sa pôvodný realizmus stráca. Žiaľ, následne mnohé nereálnosti človek dokáže reálne presadiť a do väčšej či menšej miery poblázniť aj celé veky a generácie.

Viackrát som písal o tom, že už ako dieťa som čítal sv. Augustína, konkrétne „Vyznania“ a neskôr aj „Boží štát“. Na týchto veľkých ľuďoch ma vždy zarážala ich silná utkvelá predstava, že ak oni majú nejaké problémy s niečím, tak ich zákonite musia mať všetci ostatní. A ak si aj ostatní vyriešia tie problémy, tak vznikne nejaký ten pozemský raj, alebo aspoň Boží štát. Nevznikne. A ak sa chceme k niečomu takému priblížiť, vráťme sa k poníženému, trpiacemu a chudobnému Kristovi – a neustále a znova sa k nemu vracajme. A nepopleťme sa zo žiadnych kvázi osobností a géniov, ktorí tvrdia, že „majú sen“ a pritom nepredkladajú žiadne reálne podklady na jeho splnenie. Hlavne, že sa nadšene tešia z vlastných snov a predpokladov.

Buďme radi, že existujú povzdychy vysmievaných a ponižovaných, ktoré vedú k modlitbám za lepšiu spoločnosť. Ale bez pokory a snahy o konkrétnu realizáciu toho mála, čo môžu poučujúci naozaj napraviť, sa aj ich modlitby môžu zmeniť na zaklínania, utópie a fantázie, ktoré prinášajú množstvo pomýlení a zbytočného utrpenia.

Bože, pomáhaj nám v našom nekonečnom a namáhavom zápase o ľudskosť medzi nami, o to Kráľovstvo Božie, ktoré medzi nami existuje, ale tak ťažko a tvrdo sa presadzuje!

 

Vlado Gregor

(Veľká noc 2021)

::

Odporúčané: Prichádza apokalypsa?

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).

1 komentár:

  1. Chcel by som sa zastať svätého Augustína, aj keď on to vlastne nepotrebuje. O veľkosti jeho diela a jeho myšlienok dostatočne svedčí to, že sú aj po stáročiach vydávané a čítané. I ja som čítal „Boží štát“ a nemyslím si, že by v ňom šlo o nejaký subjektivistický pohľad na svet, alebo o budovanie pozemského raja.

    Boží štát je obraz dejinného zápasu medzi dobrom a zlom, medzi Božím štátom a pozemským štátom; každý sa svojimi myšlienkami, rozhodnutiami, slovami a skutkami pridáva na jednu alebo druhú stranu. Svätý Augustín jasne hovorí o tom, že tento zápas potrvá až do konca vekov a že na tomto svete sa oba „štáty“ (dobro a zlo) prelínajú, a to natoľko, že človek nevie vždy spoľahlivo určiť, kde kto patrí – sú na svete falošní kresťania a sú aj skrytí synovia Cirkvi.

    Parafrázujem niektoré ďalšie myšlienky: Boží štát je obraz putujúceho a bojujúceho Božieho ľudu. Boh poskytuje pozemské kráľovstvo dobrým aj zlým. Boží plán prevyšuje všetko ľudské myslenie, a preto ho ľudia nemôžu nikdy celkom pochopiť. „Sled storočí Boh ozdobil ako najkrajšiu báseň početnými antitézami, protikladmi...“ Ak nás Boží poriadok a udalosti tohto sveta niekedy zarážajú, je to preto, lebo aj my sme jeho súčasťou a nemáme prehľad o celku.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.