- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

3. mája 2021

Múdry človek a svätec

 

André Ravier: František Saleský / Múdry človek a svätec

Trnava, Spolok svätého Vojtecha, 2011

Panteón svätých nie je jednotvárny. Zahŕňa ľudí rôznych historických období, rozličných pováh, daností a talentov, ľudí rôzneho sociálneho a spoločenského postavenia. Cesta každého z nich bola osobitá – poznačená ľudskosťou. Áno, aj ľudia oficiálne blahorečení a svätorečení boli ľuďmi z mäsa a kostí, avšak s veľkou túžbou po svätosti.

Svätý František Saleský (1567–1622) pochádzal zo šľachtického rodu, mal teda dobré vyhliadky na kariéru, či už svetskú alebo cirkevnú, pomerne rýchlo sa stal biskupom, stýkal sa s kráľmi a vojvodami, ale nespyšnel a nezneužíval svoje postavenie, naopak, vyznačoval sa pravou kresťanskou láskou, ktorú vedel spojiť s kontempláciou i aktívnou činnosťou. Pohyboval sa vo vysokých kruhoch, často sa musel venovať organizačným záležitostiam, nielen v rámci svojho biskupstva, viackrát bol poverený diplomatickými úlohami, no jeho duša chcela v prvom rade blízkosť k Bohu, ako o tom svedčia tieto jeho slová: „Bože môj, blažení tí, čo nemajú nič spoločné s dvorom i jeho etiketou a pokojne si žijú vo svätej samote pri päte kríža.“

Bol všestrannou osobnosťou, jeho život bol vyplnený priam húšťavou udalostí, príhod, plánov i zvratov. André Ravier, autor životopisnej knihy, konštatuje, že bohatý život Františka Saleského možno zachytiť a aspoň v hlavných rysoch vykresliť len „z vyšších polôh“ a prostredníctvom osobného zaujatia, čo umožňuje pochopiť konanie veľkého človeka v zložitých časoch, keď bola spoločnosť rozštiepená nástupom protestantizmu.

Skúsme povedať, kým všetkým bol František Saleský: bol to kňaz a biskup, šľachtic, kazateľ a diplomat, doktor civilného i cirkevného práva, duchovný vodca a spisovateľ... Vynikal vo viacerých oblastiach. Niektoré jeho spisy sa čítajú dodnes, jeho odkaz je stále živý a aktuálny. Obľúbené sú jeho duchovné rady, slová o modlitbe, milosrdenstve a odpúšťaní, o radosti z viery: „Všetko treba robiť z lásky, nie nasilu.“ Mali by sme si však u neho všimnúť aj aspekt zásadovosti a istej prísnosti, správneho rozlišovania: „Milujte každého veľkou milosrdnou láskou, no priateľstvo pestujte len s tými, s ktorými sa môžete podeliť o čnosti.“ 

Náš svätec žil v časoch zápasov medzi katolíkmi a protestantmi, zriedkavé neboli ani fyzické konflikty. Aj medzi katolíkmi sa prejavovali niekedy protikladné tendencie, viaceré farnosti boli rozvrátené, i v radoch duchovenstva dochádzalo k zlyhaniam. František Saleský zápasil, bojoval za pravú katolícku vieru, ale vždy čestne a nenásilne, spoliehajúc sa predovšetkým na duchovné zbrane a Božiu pomoc. Keď vykonával misiu v kraji ovládnutom kalvinizmom, kde zostalo len zopár katolíckych rodín a kde o jeho kázanie mal spočiatku málokto záujem, takto sa vyjadril: „Modlitba, almužna, pôst, tieto tri časti vytvárajú pevný povraz, ktorý nepriateľ len ťažko môže pretrhnúť; pokúsme sa s Božou pomocou spútať ním protivníka.“

Kresťanský spôsob života stojí na pevnom základe evanjeliového poriadku. Evanjelium predstavuje univerzálnu výzvu. Ako hovorí svätec, ktorý je vzorom láskavosti, okrem hierarchie funkcií existuje hierarchia duchovnej horlivosti, a tá je podstatnejšia. Saleziánska zbožnosť sa opiera o jednotu s Bohom a pomoc blížnemu, má prenikať do občianskej spoločnosti a prispievať k zmiereniu medzi ľuďmi.

V priebehu roka 1622 si František Saleský uvedomoval zhoršenie svojho zdravotného stavu. Cítil, že už nebude dlho žiť. Zareagoval na to v duchu viery: „Žijeme tak dlho, ako sa to páči Bohu.“ Inokedy poznamenal: „Musím sa ponáhľať konať dobro.“ A koniec sa naozaj blížil. Dňa 28. decembra 1622 František na následky vysilenia a mozgovej mŕtvice skonal. Ľudia v širokom okolí po prijatí tejto správy smútili a hovorili: zomrel svätec.

 

Ján Maršálek

::

Recenzujeme dobré knihy:

Štefan Hlaváč: Po priamych cestách

Robert Sarah: Pane, zostaň s nami

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.