- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

18. júna 2021

Závislosť na Bohu

 

Kristína Ondrkálová
 „Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa.“ (Ex 20, 2–3)

Izraeliti dostali na vrchu Sinaj desať Božích prikázaní a pretože boli predtým, než pod vedením Mojžiša opustili Egypt, otrokmi u faraóna, mali pamätať na to, že Boh, ktorý ich z egyptského zajatia vyslobodil, Boh Abraháma, Izáka a Jakuba, Jahve má byť ich jediný Pán. Jedine jemu mali slúžiť, uctievať ho, klaňať sa mu, veriť v neho a milovať ho.

Vieme, ako to bolo zo zlatým teľaťom, ale napriek tomu Boh po štyridsaťročnom putovaní púšťou Izraelitov nakoniec doviedol do zasľúbenej zeme, čoho sa Mojžiš už nedožil. Nielen Izraeliti boli v pokušení neposlúchať Boha, neveriť mu, reptať a nadávať, zaobstarať si iného, ktorému by sa mohli pokloniť, ale v pokušení sme aj my, ľudia 21.storočia.

Izraeliti si spravili zlaté teľa, no my sme v tomto smere omnoho rafinovanejší. Na jednej strane vyznávame, že veríme (dôverujeme) Bohu, ale na strane druhej sa spoliehame na vlastné sily, schopnosti, finančné a hmotné prostriedky, kontakty, prestíž, techniku. Veríme všelijakým pseudovedeckým smerom: od ezoteriky, cez mágiu, ku kartám, alternatívnej medicíne, joge, meditáciám najrôznejšieho typu od budhistických, hinduistických a taoistických guru; a v krízových životných situáciách sa ideme pre istotu poradiť k veštici, pretože situácia je naozaj zlá. Tak konáme až do chvíle, kým sa niečo nestane. Kým niečo z toho nezlyhá, nepokazí sa, nezrúti sa ako domček z karát... Až vtedy človek zistí, na čom všetkom si zakladal, na čo všetko sa falošne spoliehal, na čom všetkom bol závislý, na čom liplo jeho srdce.

Aj Ježiš bol, ako Boží Syn, na púšti pokúšaný diablom, aby zameral svoj pohľad na čisto ľudské túžby a vymenil Božiu vôľu a svoje poslanie vykúpiť človeka za krajce chleba, bohatstvo a prestíž. Obstál, pretože sa spoliehal viac na Božie slovo a na Boha, ktorý bol jeho Otcom.

Mali by sme sa spoliehať nielen na veci tohto sveta a osoby, ktorých blízkosť sme dostali od Boha ako dar, ale najmä na darcu toho všetkého, Boha, ktorý je stály, verný a má človeka rád viac, než je človek schopný milovať sám seba: „Iba ten, kto je závislý od Boha ako dieťa,  môže vojsť do Božieho kráľovstva“ (LAPKO, R. /ed./: Lukášovo evanjelium: nový preklad a krátky komentár. Bratislava, Postoj media s. r. o., 2020).

 

Kristína Ondrkálová

::

Duchovné zamyslenie: Pravá zbožnosť

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.