Lekári a stavovská česť

 

Martin Jančuška

Nedávno som v slovenskom rozhlase zachytil správu, že lekárom, ktorí majú na problematiku ochorenia covid-19 iný názor, prípadne kritické otázky, ktoré nekorešpondujú s oficiálnymi názormi, propagovanými tzv. mienkotvornými médiami, má byť odobratá licencia. Dokonca boli aj spomínané konkrétne mená...

Vážený pán minister, generál MUDr. Lengvarský!

Keď som počul túto správu, myslel som si, že sa mi sníva. Až po túto hranicu sa dostalo naše zdravotníctvo?! Hanbím sa teraz, že som tiež pracoval v nemocnici, na čele ktorej stál človek, ktorý súhlasí s niečím takým.

Vojenská nemocnica v Ružomberku kedysi patrila medzi špičkové nemocnice, a to i v dobe, keď spojenecké vojská Varšavskej zmluvy prišli k nám potlačiť nejestvujúcu (kontra)revolúciu. Pamätám si, že sme tam mali takých lekárov ako MUDr. Hájek, prednosta röntgenového oddelenia, nesmierne múdry a vzdelaný lekár, ktorý vám z rukáva vysypal parametre prúdových lietadiel sovietskych, ale aj amerických, ktorý ovládal všetky hlavné mestá všetkých štátov a republík na celom svete, i tých najmenších, všetky pohoria, rieky, ale vedel povedať aj všetky telesné rozmery filmových hviezd.  Keď v roku 1968 pristáli Američania na Mesiaci, vyvesil na svojom oddelení špeciálku Mesiaca, nevedno kde ju obstaral, a do kráteru, kde americká posádka pristála, zapichol americkú vlajku.

Tento lekár, primár oddelenia, bol som tomu nie raz svedkom, si pamätal nielen mená, ale aj diagnózy pacientov, ktorých vyšetroval. Keď som prišiel povedzme s pacientom X. Y., že potrebujem röntgen žalúdka, zahlásil: „Říkáš, X. Y., tak počkej, ten byl u mně 6. ledna před šesti léty a měl na bulbu dva ulcusy.“ Zdravotná sestra doniesla požadované snímky spred šiestich rokov. Všetci, čo sme tam boli prítomní, sme pozerali s otvorenými ústami. Nielenže sedel presný dátum, ale aj diagnóza. MUDr. Hájek mal fenomenálnu pamäť. A to som menoval len jedného. Takých odborníkov bolo v špitáli viac.

MUDr. Hájek nesúhlasil so vstupom spojeneckých vojsk, z podplukovníka bol degradovaný na obyčajného vojaka, prepustený do civilu a pracovné miesto dostal až v malom mestečku Aš, celkom na západe bývalej republiky. Keď tam prišiel, oblízali si všetky prsty, akého dostali odborníka.

Ale nikto, a to vám prízvukujem, pán minister, NIKTO mu neodobral lekársky diplom – a vy ste už asi zabudli, čoho bol schopný komunistický teror!

Boli sme traja, ktorí boli za 68. rok vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku potrestaní: MUDr. Hájek, MUDr. Umlauf a ja. Organizoval som podpisovú listinu proti vstupu spojeneckých vojsk, ktorú podpísalo 72 ružomberských lekárov. O vypočúvaní kontrarozviedkou sa nebudem rozpisovať, bolo by to dlhé. Výsledok a záver vyšetrovania sa odohral v pracovni vtedajšieho náčelníka vojenskej nemocnice MUDr. Eduarda Sýkoru. „Súdruh doktor,“ začal náčelník, „viete, čoho ste sa dopustili?“ A vysypal všetky svoje argumenty. Ja mu vravím: „Edo, neblázni, veď ty si prvý organizoval protest...“ Odpovedal: „Tu nie som pre teba Edo, tu som náčelník nemocnice!“

Chodili sme spolu na Oravu chytať ryby a teraz predo mnou stál náčelník, ktorý si chcel zachrániť vlastnú kožu. Dostal som päť rokov a sto dní vyhnanstva. Prečo ešte aj tých sto dní, neviem. Nikto v Starej Ľubovni, ani moja vlastná žena, nevedel, že si tam odpykávam trest za 68. rok. Okrem Eda to vedela ešte jedna osoba... Edo sľub, ktorý mi dal, dodržal.

Ďalšia spomienka. Po skončení základnej vojenskej služby mal som osemstovku. Zainteresovaní vedia, čo to znamená – náčelník nemocnice. Každý rok som musel cvičiť zálohy. Raz infekčnú poľnú pohyblivú nemocnicu, inokedy chirurgickú poľnú pohyblivú nemocnicu. Zdegradovali ma z poručíka na vojaka a ako vojak-lekár som nastúpil na mesačné manévre k tankovému pluku do Kežmarku, kde bol hlavným lekárom môj sekundár z vojenskej nemocnice MUDr. Varga, ktorý asi rok predtým u mňa pracoval.

„Čože? Čo ti to urobili?!“ povedal, keď sa dozvedel o mojom „povýšení“. A dodal: „Nikde nepôjdeš. Na žiadnu rotu. Tu budeš u mňa bývať v mojej pracovni.“ A tak som si mesiac manévrov odkrútil v jeho pracovni.

Čo tým chcem povedať? Ani mne nezobrali diplom, a mohli. Chápete už teraz, čoho sa chce terajšia vláda na Slovensku dopustiť?

Obraciam sa na vás, lekári, apelujem na vašu lekársku česť, spomeňte si na Hippokratovu prísahu. Ak vezmú diplom čo len jednému lekárovi pre jeho rozdielny názor na vyšetrovacie metódy, na diagnostiku, na terapiu, alebo preto, že kladie oprávnené otázky, ako príklad uvediem MUDr. Lakotu, postavte sa jednotne za svojho kolegu a zložte aj vy svoje diplomy!

Zachráňme svoju stavovskú česť!

 

Martin Jančuška

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).