Zátišie s poéziou

 

ANTIKVARIÁT

Milan Šmelko: Náklonnosť mesiaca

Martin, Osveta, 1980

Začnem osobnou spomienkou. Keď som si začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia túto básnickú zbierku kúpil v jednom zo žilinských kníhkupectiev (pamätám sa na to pomerne presne), bol som ešte mladý – mal som nejakých šestnásť rokov – a poézia bola pre mňa novoobjaveným svetadielom, lákavou krajinou slobody a tvorivosti, bohatou a priestrannou; dychtivo som ju spoznával, objavoval jej poklady, priťahovala ma ako bájne eldorádo. Aj toto moje vnútorné nastavenie vtedy prispelo k tomu, že zbierku Náklonnosť mesiaca som čítal opakovane, s veľkým záujmom, usilujúc sa preniknúť do hĺbky básnickej výpovede. Pravda, čítal som vtedy aj iné zbierky poézie, mohol som teda i porovnávať a kriticky hodnotiť, ale ani v tomto kontexte sa mi Šmelkove verše nestratili, práve naopak, vynikla ich zemitosť, jednoduchosť, čírosť.

Jedným z hlavných rysov zbierky je minimalizmus, prejavujúci sa tak vo forme, ako aj v jazyku. Využitý je tu úsporný voľný verš, bez interpunkcie, bez veľkých písmen – aj bez veľkých slov. Obraznosť je tlmená, náznakovitá, ale významovo vôbec nie plochá. Komorné básnické obrazy pripomínajú zátišia, esteticky i hĺbavo pôsobiace zoskupenia vecí, ktoré sprevádzajú život obyčajného človeka (kuchyňa, lampa, stôl, chlieb, čajník...). Tieto obrazy nie sú statické, ale ani chaotické – zachytávajú pozvoľné plynutie času a „svetlo našej každodennosti“ (s. 60). Áno, dá sa povedať, že je to poézia všednosti, pravidelného striedania dní a nocí, má však v sebe i čosi sviatočné, priam sakrálne.

Každodennosť je obohacovaná zázračnosťou sveta a života: „nad kuchyňou / visí mesiac // tma dotýka sa / snehu“ (s. 24). Keď v rodine, vo vzťahoch panuje pokoj, keď človek človeku „žehná pokojný deň“ (s. 19), tak prežívaný čas nie je márny, i keby ho sprevádzalo iba „mlčanie lampy“ v dôverne známom prostredí: „kuchyňa /.../ zakvitá ľaliami // zo steny zostupujú hodiny / chodia po kuchyni / prihovárajú sa“ (s. 7).

Centrálnym, respektíve kľúčovým motívom Šmelkovej debutovej zbierky Náklonnosť mesiaca je domov – domov ako miesto uvoľnenia, spolužitia, pochopenia, zblíženia, odchodov a návratov. Domov a rodina – deti, rodičia, starí rodičia. Múdrosť daná prežitými rokmi a skúsenosťami. Ak človek pokorne prijme svoj údel, stane sa užitočným: „veci / ktorých sa potom dotkne / kvitnú“ (s. 33). Na vyjadrenie posolstva stačí básnikovi niekoľko slov. A vnímavému čitateľovi sa otvára možnosť pripomenúť si krásu jednoduchosti, krásu domova, zeme, oblohy... Taká poézia je dnes už vzácna.

 

Ján Maršálek

::

Antikvariát:

Ján Motulko: Blížence

Ján Motulko: Čas Herodes

::

PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.