Z Literárneho týždenníka (5)

 

ZÁPISNÍK (46/2022)

Nech žije kráľ!

Rozhodujúci je vzťah k tradícii. Ak niekto tradíciu považuje len za zbierku starých vecí a obyčají, ťažko pochopí opodstatnenosť dodržiavania starobylých pravidiel. Tradícia však znamená omnoho viac. Je to preberanie a odovzdávanie pomyslenej štafety medzi pokoleniami, preberanie a odovzdávanie hodnôt, skúseností, osvedčených spôsobov správania, ako aj viery a kultúry. Pri každom narušení tohto procesu dochádza k destabilizácii a nebezpečným výkyvom v živote jednotlivcov i spoločenstva. Najhoršie sú násilné revolučné zmeny, ktoré tradíciu potláčajú vedome a cielene.

Tradícia, to je i kultúrna pôda (kult a kultivácia), priestor myslenia, konania a medziľudských vzťahov. Prostredníctvom tradície sa uchováva to, čo je ľuďom vzácne, na čom im záleží alebo by malo záležať. V kontinuite života a tradície každá nová generácia prijíma a ďalej zveľaďuje duchovný majetok predchádzajúcich generácií. Je to generačná úloha, priam povinnosť – prijaté treba zveľadiť a odovzdať ďalej. Ladislav Hanus v knihe Človek a kultúra hovorí o „posvätnom záväzku“ dedičstvo prevziať, naň nadviazať, rešpektovať overené zásady a normy: „Kultúra je – z tohto pohľadu – dedičstvom tradície. A zase tradícia je kultúra v jej dejinnom vývine a raste.“ Tradícia je nevyhnutná, lebo každé živé spoločenstvo potrebuje korene a živnú pôdu, takpovediac životodarný humus, z ktorého rastie. Každé spoločenstvo, pokiaľ netratilo sebazáchovný inštinkt, dbá na odkaz predkov, cení si tradíciu, čerpá z nej silu a povedomie.

Pri pohľade na históriu i súčasnosť britskej monarchie vidíme, ako sa tradícia uplatňuje v praxi. Zásluhu na tom nepochybne má tamojšia filozofická škola – podnetný konzervatívny prúd nadväzujúci na zdravé korene európskeho myslenia. Nedávno zosnulý filozof Roger Scruton sa napríklad v úvahách o dôležitosti tradície odvoláva na Edmunda Burkeho, ktorý zdôrazňoval, že tradícia je vlastne forma poznania. V tradícii nachádzame riešenia mnohorakých životných situácií, ako sa sformovali v plynutí času, nachádzame v nej odpovede na trvalé otázky. Poznanie vyplývajúce z tradície môžeme síce spochybňovať a odmietať, ale iba na vlastnú škodu.

(Úryvok z článku, ktorý vyšiel v Literárnom týždenníku č. 29–30/2022)

 

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci: ZÁPISNÍK (45/2022)

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!