ZÁPISNÍK (42/2023)
Veľká časť problémov, ktoré ako jednotlivci,
rodiny i celá spoločnosť prežívame, má pôvod nie v tom, že sa máme
zle, ale v tom, že sa máme dobre – priveľmi dobre.
Základné životné potreby, aj mnohé nadštandardné,
máme zabezpečené, potravinami a energiami plytváme. Pracujeme menej,
chceme viac. Naučili sme sa žiť na dlh – na úkor minulých aj budúcich pokolení.
Nadobudli sme dojem, že Boha nepotrebujeme. Ani blížnych nepotrebujeme, len seba (ale beda, už i sebe „lezieme na nervy“).
Ľahko nájdeme výhovorku, keď sa chceme ukázať
v lepšom svetle, palicu, keď chceme biť, urážku, keď chceme niekoho
ponížiť či znemožniť. Ale slová vďaky, prosby a odpustenia nájsť nevieme.
Spohodlneli sme, zleniveli. Nechce sa nám
čítať ani premýšľať. Zabudli sme písať rukou. Zabudli sme sa modliť. Neuchovali
sme dedičstvo otcov. Preto nerozumieme tomu, čo sa okolo nás deje.
Odvrátenou stranou blahobytu – materializmu je
prázdnota, bezútešný, klamlivý, zradný svet bez Boha...
Ako hovorí Písmo, „ak vy opustíte Pána a budete
slúžiť cudzím bohom, tak aj on sa odvráti od vás a dopustí na vás zlo a zničí
vás“ (Joz 24, 20).
Ján Maršálek
::
Predchádzajúci: ZÁPISNÍK (41/2023).
::
Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!
Pravdivé, múdre, jasné, stručné, výstižné... Nezničila nás chudoba ani bieda, ale ničí nás blahobyt. Vďaka za pripomenutie Ľudovít
OdpovedaťOdstrániť