 |
| Milan Hodál |
Život po živote
Kolobeh času
nás zo sedla zhodí
Život je studňa
plná živej vody
...lež ubúda z nej...
Dúšok po dúšku
deň po dni
Taká je pravda
o studni...
Zákony Bytia
pre každého prísne
Raz všetka voda
v studni vyschne
Taký je zákon
taká úmera
Veď čo je živé
raz aj zomiera...
A možno potom
tam na druhej strane
spoznáme nepoznané...
Na kus reči
(Pri rodičovskom hrobe)
Tak som sa zastavil
len na skok... na kus reči...
Tým tichom okolo
si pri Vás dušu liečim
Iba tak... na chvíľu...
Nech si zas povieme
že tu mám – vedľa vás –
tiež svoje korene
Tak je to zakaždým
keď som tu s Vami
Spomínam na ten čas
keď som bol malý
Detský svet večných hier
zázrakov a divov
Tam si Vás vyvolám
zo starých negatívov
Ožijú obrazy
v najživšej ozvene
Snáď všetko dobro z Vás
vo mne raz dozreje
Je za čo ďakovať!
Niesli ste bremeno...
Moje dva poklady
ukryté pod zemou...
Nad hrobmi kamarátov
Je tu ticho...
Tak mlčím tiež
a len si pomyslím...
Príde čas
keď to s nami sekne
Ja... Ty... On...
Každý tam raz musí...
Istotne si Zubatá
aj na mňa kosu brúsi
Lenže...
aj tam napokon
niečo pekné skúsim...
Už teraz tam
na mňa čaká
húf spriaznených duší...
Každé ráno ako prvé čítam Priestornet a Humorikon. Obe, vulgárne označované neprajníkmi ako sú sociálne siete už dávno predstihli svojimi príspevkami horizont verejnoprávnych západných printových i elektronických médií, ktoré sú napchávané cez klamlivú a otravnú reklamu peniazmi tzv. otvorenej spoločnosti. Teším sa príspevkom od všetkých autorov, tvorcov aj ostatných internetových médií, ktoré majú budúcnosť, pretože prinášajú pravdivé a hodnotné, humoristické, kresťanské a národne pretraktované príspevky. Teší ma ich príspevková angažovanosť a všestrannosť aj ako "oboživelníkov"! milan
OdpovedaťOdstrániť