V paralelnom svete

 

ZÁPISNÍK (46/2023)

Sťažnosti a náreky, spojené s výsledkom volieb a povolebnou situáciou, nemajú konca. Takmer všetky masmédiá – takzvané verejnoprávne nevynímajúc – sú rovnako zamerané: okato jednostranne sa stavajú proti novej vláde, zloženej zo strán Smer-SSD, Hlas-SD a SNS.

Denník Sme (vo víkendovom vydaní 16.–19. novembra 2023) publikoval článok Evy Borušovičovej s názvom Kto tu hrá kráľa. Autorka sa v ňom vyznáva zo svojich pocitov a frustrácií, z nespokojnosti nad stavom vecí verejných. Píše, že nie je ľahké „byť obyvateľom tejto krajiny“, ba „je to pekelne náročné na nervy“. Vraj sa dozvedá o „hanebných skutkoch novej vlády“. Je pobúrená a hanbí sa za jej členov, osobitne za ministerku kultúry. Píše dokonca o hrozbe totality...

Nuž, takéto reči by sa dali ako-tak pochopiť a prijať, ak by sme mali v minulom volebnom období skúsenosť s príkladnou, odborne zdatnou a morálne bezúhonnou vládnou zostavou, ale to sa nestalo! Je preto falošné a scestné apriórne odmietať tých, ktorí ešte len začínajú pôsobiť vo funkciách, a pritom ticho obchádzať, respektíve prehliadať hrubé chyby, zlyhania a nezákonné praktiky predchádzajúcej vládnej garnitúry.

Autorka sa odvoláva na Ústavu Slovenskej republiky, ktorá zaručuje okrem iného slobodu svedomia. Áno, máme vcelku dobrú ústavu. Ale k jej znevažovaniu a porušovaniu dochádzalo v najväčšej miere práve v uplynulých troch či štyroch rokoch, počas vlády samozvaných demokratov, odborníkov a bojovníkov proti mafii. Ozvala sa vtedy pani Borušovičová? Hanbila sa vtedy za nekultúrnych, amorálnych, samoľúbych ministrov a premiérov? Protestovala? Písala články do novín, keď boli napríklad vyhlášky hlavného hygienika stavané nad zákony, alebo keď vláda bez parlamentnej dôvery v rozpore s ústavou rozhodovala o vážnych otázkach vnútornej a vonkajšej bezpečnosti štátu?

Ukazuje sa, že existuje skupina ľudí, ktorí síce žijú na Slovensku, ale mentálne sú ukotvení niekde inde, vo virtuálnej realite, v akomsi inom štáte, ktorý nazývajú „táto krajina“. To oni sú tragikomickými postavami – hrajú sa na kráľov, chcú rozhodovať, diktovať, riadiť, ale Slovensku a Slovákom nerozumejú, alebo – a to je pravdepodobnejšie – nechcú rozumieť.

 

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci: ZÁPISNÍK (45/2023).

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!